Spolu s partnerom Mattieuom Darrasom ho striedavo vychovávajú na Slovensku a vo Francúzsku. Čo so synom najradšej robia a prečo poslala partnerových rodičov do zadku, to sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Dnes ste už skúsenou mamou ročného syna. Je niečo, čo by ste dnes robili inak ako na začiatku materstva?

Asi nie. Nie, že by som bola dokonalá mama, ale proste sa mi celkom páči, že aj pozícia byť mamou sa vyvíja. Na začiatku som o materstve nevedela vôbec nič a spadla som do toho ako do studenej v o d y . Vy j a v e n e som pozerala na každú vec, ktorá sa stala a nevedela som, čo mám robiť. V podstate sa mi to páčilo. Ak budem mať druhé dieťa, čo teda pevne verím, tak už budem otrlejšia.

Čo všetko sa vo vašom živote zmenilo, odkedy prišiel na svet Simon?

Všetko. Nedá sa to ani opísať, aby to neznelo ako fráza. Mať dieťa je najväčšia láska, akú môže človek zažiť. To puto s ním je najsilnejšie a keď to človek zažije, tak je k všetkému akýsi mäkší. Časovo už neriešim, ako si ja zariadim veci, ale chcem predovšetkým, aby bol Simon spokojný. Musím sa zorganizovávať, čo som predtým nemusela. Je to pre mňa dosť veľká zmena.

Váš syn má 14 mesiacov. Aké bolo prvé slovo, ktoré povedal? Urobil už svoje prvé krôčky?

No, už takmer. Prejde pár krokov, ale nechce sa mu a zase sa vráti na štyri. Tak dúfam, že azda sa z nich raz postaví defi nitívne. Ja to zatiaľ ani neriešim, lebo si hovorím, že on sám pocíti, keď bude chcieť iba stále chodiť po dvoch. Prvé, čo povedal, bolo ,mama‘. Strašne ma to dojalo, lebo ja stále dojčím, tak som taká rozcitlivená matka. Aj keď urobil prvé kroky, tiež som pri ňom plakala.

Váš partner je Francúz, vy Slovenka. V akom jazyku sa zhovárate so Simonom?

Ja striktne po slovensky a Mattieu striktne po francúzsky. Tak nám to poradili, že vraj je to dobré, aby z toho nemal v hlave bordel, čo na začiatku určite bude mať, ale je dobré, ak sa tie dva jazyky striktne oddelia. A musím povedať, že na oba reaguje výborne.

Stále pendlujete medzi dvomi krajinami. Ako vyzerá váš bežný deň vo Francúzsku, kde to až tak dobre nepoznáte?

Nuž, keď sa zobudím vo Francúzsku a nakŕmim malého, tak ho Mattieu zoberie a ide s ním nakúpiť chlieb a bagetu. Je to ich každodenný chlapský rituál a Simon to má strašne rád. Potom sa spolu naraňajkujeme a Mattieu ide do práce. Ja vybehnem s malým do niektorého z parížskych parkov a robíme si program. Niekedy sa stretneme s kamarátmi, inokedy sme sami. Potom príde Mattieu a trávime čas spolu. Je to dosť také typické pre rodičov s deťmi. Čas prispôsobujeme Simonovi.

Vo Francúzsku ste teda anonymná mama na plný úväzok. Ako je to ale na Slovensku, kde vás každý pozná a kde stále niečo nakrúcate?

Tu som takisto. Akurát sa vlastne zmenilo to, že som prijala ponuku do sitkomu Hoď svišťom a štyrikrát do mesiaca nakrúcam, niekedy ani nie celý deň - čo je super a vtedy mi pomáha sestra. So Simonom sa majú veľmi radi a keď je tu Mattieu, tak sa, samozrejme, stará on. Myslím, že Simon to veľmi dobre znáša, ale ja až tak nie. Nie je ľahké od neho ráno odísť. Niekedy ho zoberiem aj so sebou podľa toho, ako nakrúcam. Partička sa robí tiež iba dvakrát do mesiaca večer, keď už Simon spí. Ostatné dni som výlučne s ním. Som stále na materskej, ale odbieham aj medzi ľudí, čo považujem za celkom prospešné pre duševné zdravie.

Učíte sa po francúzsky?

Jasné. Chodila som tam do školy na večerné kurzy dvakrát do týždňa a veľmi mi to pomohlo. S Mattieuom sa rozprávame po francúzsky, keď mám dobrú náladu. Aj s rodičmi môjho partnera hovorím iba po francúzsky. Smejú sa na mne, pretože párkrát som zamenila zopár slov a poslala som ich nechtiac do zad ku. Je to ako v slovenčine - je iné, keď poviete ,,nepočúvam ťa“ alebo ,,nepočujem ťa“. Komolím to a oni sa strašne zabávajú, fakt sa mi darí, no aspoň majú srandu.

V Paríži bývate so svokrovcami?

Nie. Bývame sami. Mattieuovi rodičia žijú v Lyone, čo je štyri hodiny od Paríža. Ale chodievame k nim často na návštevu, pretože majú statok, kde chovajú koníky, kravy, lamy a množstvo iných zvierat. Simon je u nich jednoducho v siedmom nebi.

Aký je Mattieu otec? Čo so synom najradšej podniká?

Mám strašne rada spôsob, akým máme my dvaja rozdelené úlohy. On je presne ten typ otca, ktorý malému začal veci vysvetľovať, už keď mal dva mesiace. Dnes mu napríklad ukáže Versailles a Louvre a vysvetľuje mu, čo tam všetko je, aj keď malý naňho len pozerá. Ale jedného dňa sa to zúročí. Strašne radi sa bláznia. I keď ja som teda bláznivá dosť, Mattieu je dvakrát viac ako ja. Venujú sa jeden druhému veľmi intenzívne, pretože Mattieu aj veľa cestuje a potom si to so Simonom dosýta užíva.

S Mattieuom ste sa zoznámili na Slovensku, kde pracoval ako umelecký riaditeľ filmového festivalu Bratislava. Venuje sa stále práci vo fi lmovom biznise?

Áno. Vlastne práve preto sme sa v poslednom čase často zdržiavali vo Francúzsku, musel byť teraz dlhšie v Paríži kvôli práci. Stále robí pre fi lmové festivaly.

Môžete porovnať francúzskych a slovenských mužov? V čom je najväčší rozdiel?

Myslím si, že je veľký rozdiel, ak žijete priamo v Paríži, alebo niekde inde. Paríž je osobité mesto. Mám pocit, že si tam každý žije sám pre seba a ľudia sú nezávislí. Aj tie vzťahy – všetko je to také, že sami o sebe. Inak sa tam funguje. Napríklad my na Slovensku si nejdeme ráno kúpiť bagety, čo je tam úplne normálne a ja to tam milujem a ľudia inak vychutnávajú život a jedlo. Vždy to beriem tak, že som stretla plno debilov Francúzov a, naopak, príjemných ľudí a taktiež aj na Slovensku. U nás sú muži takí mužskí. Stavajú sa do pozície ochrancov a ide z nich mužská energia. Vo Francúzsku aj tou veľkou emancipáciou sa tie úlohy zlievajú.

Neprekáža Simonovi časté cestovanie lietadlom medzi Francúzskom a Slovenskom?

Nie. Robí mu to určite oveľa menej problémov ako mne. On cestuje od malička, je v pohode a na rozdiel odo mňa má rád aj lietadlo. Ja sa to snažím redukovať. Aj preto sme sa dohodli, že teraz tu budeme dlhšie, aby sme ho nevláčili ako handru.

Keďže pendlovať neustále medzi dvomi krajinami je únavné aj finančne náročné, už ste premýšľali nad tým, kde sa natrvalo usadíte?

Plánujeme sa niekde natrvalo usadiť, to je jasné, ešte však nevieme, kde to bude. Zatiaľ iba tak skúmame, lebo Simonovi je to momentálne jedno. Ale verím, že keď si bude vytvárať napríklad väzby na kamarátov, určite by sa mu nepáčilo, keby sme ho vláčili kade-tade. Budeme to riešiť do budúcnosti a sme si toho vedomí. Máme niekoľko adeptov v konkurze.

Túžite po ďalšom dieťati? A čo svadba? Nedávno totiž médiami prebehla informácia, že ju plánujete...

Ďalšie dieťa určite a ja by som chcela aj dve ešte, keby sa dalo, lebo keď budem mať také deti ako Simon – paráda. Chcela by som, aby bol so súrodencom, aby nebol jedináčik. A čo sa týka svadby? Vôbec sme to neriešili, na svadbu sme zatiaľ nemali čas ani pomyslieť. Máme obaja najväčší záväzok v živote a staviame sa k nemu veľmi zodpovedne a nevylučujem, že sa raz zoberieme. A či to bude o 20 rokov, alebo o 5, to netuším, nie je to vôbec priorita.“

Polnišová: Prečo poslala partnerových rodičov do zadku?

Výber pre vás

Polnišová: Prečo poslala partnerových rodičov do zadku?

Súvisiace články

Polnišová urobila výnimku: Ukázala synčeka Simonka!

Petra Polnišová: Môj syn v Ordinácii? Určite nie!

Výber pre vás