To však neplatí pri psychickej poruche menom depresia, do ktorej môže pochmúrna nálada hocikedy vyústiť.

Nemýľte si pojmy. Rozlišujte medzi pesimistickou náladou a depresiou. Celkovú rozladenosť, momentálnu stratu optimizmu môže spôsobiť opica, hádka, pocit nepochopenia, neuznania. Milenecký rozchod, mindráky, pracovné problémy, nedostatok peňazí. Minimum slnečných dní...

Spúšťacích momentov je skrátka veľa. Každý ich vplyv zažil. Robte všetko preto, aby čo najskôr zmizli. Ak pretrvávajú, nespoliehajte na vlastné sily. Vydajte sa k psychológovi alebo k psychiatrovi. Je tu reálne nebezpečenstvo, že depka prerastie do depresie, na ktorú sa aj umiera.

V ničivom vleku neznalosti a predsudkov

Nedostatok informácií, minimálna osveta, malomeštiacky, až primitívny názor na problém - to všetko túto situáciu a orientáciu v súčasných ťažkostiach maximálne sťažuje. Depka aj depresia sa v našej spoločnosti vyskytujú častejšie, než si chceme pripustiť. Je to zapríčinené dobou plnou stresu, náročnou na výkony a tiež aj narastajúcou nezamestnanosťou.

Tieto stavy tíšime, ako vieme. Sedatívami, ktoré niekde zoženieme. Tiež je tu barlička v podobe alkoholu alebo povznášajúci, sebavedomie dodávajúci kokaín. Skrátka úniky podľa voľby a možnosti. Pomôžeme si predsa sami.

Ak trpíte často depresiami, neváhajte a navštívte psychológa.

V podvedomí našej modernej spoločnosti psychológ funguje ako kedysi kňaz pri spovedi. Vypočuje nás, dá rozhrešenie. A čo ďalej? Psychiater je stále vnímaný ako doktor pre bláznov. A my predsa nie sme duševne chorí. Byť bláznom znamená hanbu, biľag. Stáť mimo spoločnosť.

Dvadsať rokov už nemáme okolo seba železnú oponu. Dvadsať rokov sme súčasťou vyspelého sveta. Cítime sa kozmopolitne. Ako v čom, chce sa dodať. Jedna generácia historicky zavedené myslenie národa nezmení.

V Amerike sa chodí aj k psychoanalytikovi s rovnakou samozrejmosťou ako k zubárovi. U nás ešte populárni nie sú (na rozdiel od plastických chirurgov). Poležať si pri nich berieme ako bláznivú márnivosť, zbytočnosť. Zvoľme teda zlatú strednú cestu. Rozumný kompromis. Psychiatrické a psychologické služby sú predsa súčasťou zdravotného poistenia.

Depresia si nevyberá. Nesúvisí s vekom, intelektom, sociálnym postavením. Faktom je, že vnímavejší ľudia, ktorí pracujú s emóciami, ako napríklad herci, k nej majú bližšie. Depresiami kedysi trpela aj známa herečka Elena Podzámska. V minulosti si prešla ťažkým obdobím. Odišla za svojou láskou do Spojených štátov, a tam sa to všetko začalo. Jej výkyvy nálad boli také silné, že sa rozhodla navštíviť terapeuta. „Ja som bola vždy skôr melancholický typ než optimista,“ vysvetľovala Podzámska, ktorej lekári zistili zaujímavú diagnózu.

Elena Podzámska odmietla silné antidepresíva.

Jej telo neprodukuje dostatok sérotonínu, čiže hormónu šťastia. V Amerike sa takáto diagnóza zväčša lieči silnými antidepresívami, ktoré ale Elene odmietala. „Nechcela som užívať antidepresíva, a tak v dnešnej dobe užívam sérotonín v tabletkách a vôbec sa nehanbím za to, že som so svojimi problémami vyhľadala lekára. Veď načo sa utápať v zlých náladách a depresiách, keď vám s tým môže pomôcť odborník?“ myslí si sympatická herečka, ktorá dnes srší dobrou náladou.

Farkašová, Langmajer i Vašut

Depresiou trpela aj ďalšia herečka Kristína Farkašová. Manželka Kamila Mikulčíka sa k svojej chorobe dokonca aj verejne priznala. Až keď začala brať lieky, konečne dokázala spoznávať samú seba. Kristína dnes pomáha ľuďom, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii.

Herečka Simona Stašová, ktorá je dcérou herečky Jiřiny Bohdalovej, raz na túto tému  povedala: "Vžívať sa do iných postáv, uvažovať a cítiť sa ako oni, je veľmi vyčerpávajúce. A zďaleka nie každý vie po predstavení hneď a bez problémov prepnúť do vlastného reálneho života. Kdekto z nás skončil u psychiatra."

To je prípad aj geniálneho herca Jiřího Langmajera, ktorý v domovskom Divadle pod Palmovkou podáva neuveriteľne expresívne výkony. Táto investícia potom musí niekde chýbať. Zmení sa chémia, euforické stavy striedajú depresie premietajúce sa aj do fyzického zdravia. Moderátor a herec Marek Vašut sa s novinármi nebaví, ale na tému depresia je ochotný hovoriť. Kvôli iným postihnutým.

Vašut chcel spáchať samovraždu

Dobre totiž vie, ako dokáže táto choroba zatočiť so životom. On si ho pokúsil vziať. Také neopísateľné veľké bolo jeho utrpenie. Prežil a kvôli matke by to už neurobil. Pomohla mu dobrá psychiatrička a hlavne správne indikované lieky. Vašut správne tvrdí, že v podstate nejde o nič iné ako o chémiu. Dodať telu to, čo mu chýba. Dnešné psychofarmaká tretej generácie neobmedzujú na živote. A dokážu výrazne uľaviť. "Neváhajte a choďte k psychiatrovi," odporúča váhajúcim Marek.

Herec Marek Vašut odporúča všetkým: "Neváhajte a choďte k psychiatrovi."

Do stavu obrovskej apatie a smútku, ktoré striedali stavy vzbury, upadla aj Vendula Svobodová, keď jej malé dievčatko zomrelo na leukémiu. A ďalšiu vlnu zažila po samovražde manžela, hitmakera Karla Svobodu. Vendula je ale silná žena, dokázala sa z dna vyškriabať. I keď jazvy, ktoré sa čas od času otvárajú, zostali. Horšie už je to s jej krehkou nevestou (ženou syna Karla Svobodu, Petra), Luciou Gažiovou, ktorú depresia donútila k pokusu o samovraždu. Niekto by mohol hlúpo namietať, čo jej chýba. Má predsa krásne malé dieťa, dobrého manžela a po svokrovi vilu v Jevanoch...

Pozor na depresiu! Ako s ňou bojujú Podzámska, Vašut či Farkašová?

Výber pre vás