V tom istom čase riešili zmenu bývania aj kolegovia z kapely Cigánski diabli manželia Sarköziovci. Chceli predať svoj dom v Dunajskej Lužnej a presťahovať sa späť do Bratislavy. Lenže ani im sa nedarilo nájsť kupcov. „Spočiatku nám ani len nenapadlo, že by sme kúpili ich dom. Ale potom to raz, ani neviem kto, vyslovil prvý nahlas. Povedal som si – a prečo nie? Veď ten dom dobre poznám, často sme k Silvii a Ernestovi chodievali. Dohodli sme sa raz-dva. „V dome nebolo treba robiť veľké zásahy a úpravy, bol postavený pred siedmimi rokmi. Banyákovci chceli mať len zopár detailov podľa svojich predstáv. „Nič by sa nebolo stalo, keby sme nerobili nič, mohli sme sa rovno nasťahovať. Lenže my sme vymýšľali :-). Chceli sme mať všetko podľa najnovších trendov, veď v bytovom dizajne sa dejú zmeny rýchlym tempom,“ objasňuje huslista.

Ernest a Silvia Sarköziovci si tiež polepšili – v novom dome konečne majú vysnívanú obrovskú kúpeľňu.

Najzásadnejšia zmena čakala kuchyňu, ktorú presťahovali na opačný koniec prízemia. „Zmenili sme niektoré priečky, chceli sme priestor prevzdušniť, aj dolná kúpeľňa sa dosť zmenila. Na podlahe bola dlažba, ale nám sa viac páčili tmavé lesklé parkety. Na poschodí sme nemenili nič, tam nám vyhovovalo všetko tak, ako bolo.“ Keď bolo nové sídlo rodinky takmer nachystané na sťahovanie, prišla menšia pohroma. Praskli vodovodné trúbky a celé prízemie zaliala voda. Našťastie parkety ešte neboli položené, ale i tak sa práce natiahli. „Za krátky čas sme museli maľovať až dvakrát. Prvý raz pre tú potopu a druhý raz sa o to postaral náš syn – zachcelo sa mu kresliť po stenách,“ smejú sa Banyákovci. A nielen to, päťročný Picúrko, ako chlapča všetci volajú, začal hrať na kontrabase. „Vláči ho po celom dome hore-dole a steny si to odniesli šmuhami, boli celé špinavé. Farba je vraj umývateľná, ale keď sa pokúšam škvrny čistiť, vznikne len machuľa,“ zapája sa do rozhovoru muzikantova manželka Katka.

Zvonka sa na dome nezmenilo nič. Noví majitelia sa už tešia na letné posedenia pri grile.

Svoje si užili aj so stavebnými robotníkmi. „To asi bez toho nejde. Mali sme menšie nedorozumenia s maliarmi, museli sme ich vymeniť.“

Dom je upravený a zariadený podľa vkusu majiteľov. Picúr hovorí, že hlavným dizajnérom bol on. Pri svojich cestách v zahraničí často býva v luxusných hoteloch a práve nimi sa pri dolaďovaní svojho domu inšpiroval. „Veľmi sa mi páčili najmä takéto nezvyčajné tapety. Dlho sme ich zháňali, a nakoniec sme našli presne to, čo sme chceli. Zistili sme, že mimo Bratislavy sa dá nakupovať oveľa lacnejšie.“ Pôvodní majitelia Šarköziovci pozorne sledovali všetky zmeny, ktoré sa v dome diali. Katka s Picúrom hovoria, že spolu priebežne niektoré veci aj konzultovali. „Dnes, keď k nám prídu na návštevu, sa im tu veľmi páči. Akurát si nevedia zvyknúť, že kuchyňa je inde. Inak máme úplne rovnaký vkus.“ Ešte vraj nie je všetko celkom tak, ako si predstavujú. Do obývacej časti na prízemí pribudne biely klavír a v pláne majú vymeniť aj jedálenský stôl a stoličky. „Už sme tu mali čierny klavír, ale zistili sme, že sa sem nehodí. Už o pár dní nám dovezú nový biely, veľmi sa naň tešíme.“

Tu bola pôvodne jedáleň, ale Banyákovcom sa táto časť domu viac pozdávala ako kuchyňa.

Nevyhli sme sa ani téme, či okrem návrhov interiéru huslista niečo v dome aj vlastnoručne urobil. Len sa smial a krútil hlavou. Jeho Katka tiež so smiechom mávla rukou a podotkla, či si vieme predstaviť huslistu, ktorý si musí dávať pozor na ruky, manuálne pracovať. Ani záhrada sa nemusí obávať, že by v nej niečo robil. „Jediná moja práca v záhrade je obsluhovanie grilu. Občas si tam postavíme aj kotlík, v ktorom varím guláš alebo halászlé. O všetko ostatné sa nám stará jeden šikovný pán, ktorý tomu rozumie. Nebudem sa predsa montovať do toho, čo neviem robiť, nechávam to na odborníkov. Záhrada bola založená ako okrasná, a tak to aj zostane.“

Zaujímavú vec sme zistili v detskej izbe. Picúrko v nej nemá žiadne hračky! Vidíme malý cimbal, harmoniku, husle, kontrabas... „Hračky ho nebavia, má tu len hudobné nástroje, na ktorých muzicíruje. Vyskúšal už všeličo, momentálne ho najviac očaril kontrabas. Preto chodí na hodiny k vynikajúcemu kontrabasistovi a pedagógovi Jánovi Prievozníkovi. Teraz je taký trend, že aj s takýmto veľkým nástrojom deti začínajú čo najskôr,“ vysvetľuje pyšný otec a hneď nám obaja predvedú, ako spolu hrajú. Syn na takzvanom štvrťovom kontrabase a otec na svojich nových husliach, ktoré dostal do daru od husliara Juraja Vančíka.

Okrem hlavného domu je na pozemku ešte malý hosťovský domček. „Zatiaľ z neho máme taký párty dom,“ smeje sa domáci pán. „Keď máme čas a nekoncertujeme, stretávame sa tam s chlapcami z kapely a s kamarátmi. Mastíme spolu karty, pretože len tu sa smie fajčiť. A nechceme vyrušovať ženu a malého. Občas si tam aj zahráme, hoci hlavnú skúšobňu máme teraz v Malinove,“ dodáva.

Detská izba je plná hudobných nástrojov a otec so synom v nej radi muzicírujú.

Veľmi rýchlo si zvykli aj na nových susedov. „Z oboch strán bývajú veľmi milé rodiny, keď treba, pomáhame si. Je to úplne iné ako v paneláku, kde často ani neviete, kto býva nad vami. My sme mali navyše smolu, pretože pod nami žili ľudia, ktorí boli asi štepení proti muzike. Neustále sa na nás sťažovali, že z nášho bytu počuť hudbu a ich to ruší. Asi mali nejaký ,protihudobný‘ vírus. Dodnes, keď ideme na návštevu k rodičom, na nás zazerajú a neodzdravia.“ Tu sa im stal presný opak. S kapelou mali skúšku v hosťovskom domčeku a na druhý deň sa Picúrovi prihovoril sused. „Najprv som sa zľakol, že mi ide vynadať, že sme vyrušovali. Lenže povedal, že si bol v záhrade pofajčiť a stál tam hodinu a počúval, ako sme hrali. Vraj sa mu to veľmi páčilo, predtým nič také nezažil. Tak som ho aj trochu zvozil, že prečo nezaklopal a neprišiel medzi nás. Pozval som ho, aby nabudúce neváhal.“

Pre mladú rodinu zatiaľ nie je vôbec problém dochádzať do Bratislavy, pretože sa môžu vyhýbať dopravnej špičke. Väčšinou chodia až popoludní, a keď sú už v meste, tak si povinnosti zariadia tak, aby ich nezastihli najväčšie kolóny. S nádejou hovoria o nových dopravných zmenách, ktoré by mali vyriešiť každodenné ranné zápchy smerom do hlavného mesta.

Luxusné tapety sú aj v podkrovnej spálni.

V novom domove sa vraj žije fantasticky. O tom, či tu už zostanú naveky, zatiaľ vôbec nerozmýšľajú. Veď ktovie, čo im osud prinesie v budúcnosti. Zatiaľ si užívajú vidiecky pokoj, záhradu a prívetivých susedov.

Primáš Cigánskych diablov: Tak vyzerá jeho kráľovstvo!

Výber pre vás