Naša kolegyňa pochádza z východného Slovenska. Po absolvovaní Filozofickej fakulty v Nitre mala jasno v dvoch veciach: že nechce učiť na škole, ani sa vrátiť späť domov, kde to už dôverne poznala. Lákalo ju niečo nové, neznáme, a tak sa rozhodla skúsiť šťastie v hlavnom meste, kde by mohla využiť svoje dobré štylistické schopnosti a excelentnú nemčinu.

Keď uspela na prvom pracovnom pohovore v hlavnom meste, na ktorý ju pozvali, bola šťastím bez seba. „Pomerne rýchlo som sa dostala k práci, po ktorej som túžila,“ zdôverila sa nám Veronika a s úsmevom dodala: „Rovnako ako všetci absolventi som po nastúpení do práce mala hlboko do vrecka, preto som si mohla dovoliť iba bývanie v byte s ďalšími podnájomníkmi, kde som nemala takmer žiadne súkromie.

Našťastie som natrafila na skvelé spolubývajúce. Pretože som ako dieťa väčšinu času strávila pri babičke a pomáhala jej pri varení, aj práca ma veľmi bavila, a o pár rokov som sa v našom časopise vypracovala na vedúcu tímu pre varenie.“

Hoci rodičia tajne dúfali, že sa Veronika vráti domov, noví priatelia a zaujímavá práca ju ešte viac presvedčili, že sa rozhodla správne. Keď mama s otcom po pár rokoch pochopili, že svoje rozhodnutie nezmení, ponúkli jej pomoc a navrhli, aby si namiesto podnájmu zaobstarala vlastný byt. Veronika to vôbec nečakala, o to viac ju ich ponuka prekvapila. Urobila prieskum voľných bytov v okolí redakcie a nakoniec sa rozhodla pre byt v novostavbe, ktorý bol tesne pred dokončením.

„Povedala som si, že na začiatku mi úplne stačí menší byt,“ rozumne uvažovala naša hostiteľka, a dodala: „Aj keď rozlohou v štvorcových metroch extra neovplýva, na mňa pôsobil presne naopak. Asi to má na svedomí výborná dispozícia a prepojenie s balkónom, čím získal dostatočnú svetlosť. Nie sú tu žiadne zbytočné chodbičky či nevyužité kútiky, iba samé praktické riešenia, takže nebolo treba premýšľať ani o nejakom búraní.

Teší ma, že balkón nie je žiadny slíž, ale priestor s rozlohou tak akurát, kam môžem umiestniť stôl i pohodlné lehátko. Celý tento byt bol pre mňa dôkazom, že ani panelák nemusí byť vždy iba králikáreň.“

Po zakúpení bytu sa Veronika s nadšením pustila do zariaďovania. Bolo jej jasné, že náklady sa pokúsi čo najviac ustrážiť a čo sa bude dať, urobí radšej s pomocou priateľov či rodiny. To však neznamená, že by sa rozhodla brzdiť svoju fantáziu. V obývačke na stene tak vznikla jedinečná maľba – kópia obrazu Strom života od známeho maliara Gustava Klimta. Malú reprodukciu tohto obrázku dostala dávnejšie ako dar od sestry a roky ho opatrovala.

„Oveľa skôr, než som sa prvýkrát ocitla v tomto byte, som vedela, že chcem mať na stene v obývačke práve túto veľkú maľbu, len som netušila, ako sa k nej dopracovať. Našťastie, mám šikovného kamaráta, ktorý maľuje veľmi rád a nepriečila sa mu myšlienka, že to nebude jeho vlastné dielo, ktoré na stenu zveční.

Igor prišiel so skvelým nápadom preniesť túto kresbu na stenu pomocou projektora. Hoci som si vôbec nevedela predstaviť, ako to bude vyzerať, súhlasila som, aby sa do toho pustil. Strávil síce takmer týždeň medzi štetcami a kýblikmi farieb, no výsledok doposiaľ očaril každého,“ žiari spokojnosťou majiteľka nad originálnou výzdobou.

Okrem sestrinho daru si Veronika do bytu preniesla skoro celú rodinu – nad sedačkou visia rámy po babičke. Do niektorých z nich dala osadiť zrkadlá a prázdne sú pre ňu na stene výstižné a pekné aj samy osebe. Aby sa k nim hodila lampa, natrela ju rovnakou farbou a dozdobila zlatými srdiečkami.

Humor a nadhľad našej hostiteľke určite nechýbal, keď sa rozhodla do klietky okrem obrázkov a pozdravov uväzniť aj citát od Dalajlámu – Nikdy a za žiadnych okolností sa nevzdávať. Domov, každú jeho časť, si pripomína aj rôznymi detailmi, napríklad šálkou na kávu či fotografiou na stole...

„Keď sa na ne pozriem, mocne si uvedomujem, že aj keď sú moji milovaní ďaleko, v mysli som stále s nimi,“ priznáva Veronika, ktorá sa vo voľných chvíľach najradšej usadí v rohu obývačky, kde má malý čitateľský kútik pozostávajúci z pohodlného kresla a knižnice.

Zaujímavo je zariadená aj spálňa. Aby osviežila základné zariadenie, k červeno-bielym kusom nábytku a vankúšom pridala na stenu nálepky. Nad nimi vo veselých rámikoch bdie na fotkách celá rodina a kamaráti. Veronika sa však vo svojom byte dobre cíti aj vďaka farbám.

Medzi jej najobľúbenejšie patria teplé odtiene, ktoré odvážne skombinovala. Červenou, oranžovou, fialovou a zelenou vdýchla bytu sviežosť a optimizmus. S vylepšovaním interiéru však, tak ako žiadna kreatívna duša, určite ešte neprestala.

Prvé bývanie úspešnej autorky: Panelák nemusí byť králikáreň!

Výber pre vás

Prvé bývanie úspešnej autorky: Panelák nemusí byť králikáreň!

Súvisiace články

Z mesta na vidiek: Na ten pravý domček dlho čakali

Presný zásah strelkyne Bartekovej: Býva v horúcej červenej!

Vo svojom: Ako býva fotografka celebrít Petra Ficová?

Výber pre vás