Vám nie sú cudzie ani iné druhy umenia – maliarske, kuchárske, rybárske...

Na rybách som nebol tri roky! Prúty sú v pivnici. Keď si predstavím, že by som na nich mal kvôli jednému dňu povymieňať silóny... Už len tým by som zabil jeden deň. Teraz je to nepredstaviteľné.

Ako vyváranie v týchto horúčavách.

(smiech) To mi nechutí ani jesť. Aj na pľaci jem za pochodu. Neviem si predstaviť, že by som večer prišiel domov a mal si ešte variť! Proste nemám čas sa prejedať. (smiech) Ale nedávno som mal dva dni voľno, tak som dostal strašnú chuť na lečo a urobil som si ho. To je raz-dva. Teraz neviem, čo je dobré. Či sa najesť v chvate, alebo jesť pravidelne? Na sebe vidím, že mi nie je dobré ani jedno, ani druhé. Lebo keby som mal jesť pravidelne, mám aj 150 kíl, prisahám bohu.

Vy ste však skvelý kuchár, gény?

Mama vie dobre variť. Stará mama ťahala štrúdle, robila langoše, kyslú zemiakovú polievku, palacinky... A varenie miloval aj otec. Bol poľovník a rybár. Jeho halászlé bolo úžasné. Viem ho uvariť, ale nie je také, ako robil on.

A čo to maľovanie, ste samouk?

Áno. Jedného dňa som sa zobuli s tým, že by som chcel kresliť. Nikdy som to nerobil. Skúsil som niečo nakresliť, no to bolo hrozné. Tak som si na internete našiel videá a postupne som sa začal učiť. Keď sa to už začalo podobať, povedal som si, že skúsim niekoho nakresliť. Zvláštne, že prvý, kto mi napadol bol Jožko Bednárik. Portrét som mu však daroval až po dvoch rokoch. Potom som nakreslil ešte portréty 6-7 ľudí, ktorí ma v živote nejako ovplyvnili.

Asi už len jeden-dva? Potom ma to prestalo baviť. (smiech)

Prečo, vrhli ste sa na niečo ďalšie?

Nie. Len to chce veľa času a energie. A hlavne na to treba pokoj v ruke. V tomto hektickom období ho nemám. Neviem sa len tak od všetkého odstrihnúť. Stále mám v hlave nejaké termíny.

Čím vás tak ovplyvnil pán Bednárik?

On bol fenomén. Stretnúť ho bol zážitok. To, že som ho zažil, bolo jedno obrovské šťastie. Naučil ma skromnosti. Nech sa o ňom píše čokoľvek, bol to veľký dobráčisko. Vedel sa nahnevať, uraziť sa, byť spupný, ale skúšal by aj 24 hodín denne. Miloval to. Pre predstavenie urobil všetko. Nepotreboval ukázať, že ja som tu režisér. On to povedal všetko priamo „jak ze Zelenča“. Dokázal z každého v mene hry dostať maximum. Bol to človek, pred ktorým sa klaniam.

Nedávno ste tiež mali jedno životné stretnutie s hokejovým brankárom Jarom Halákom z New York Islanders. Bol to váš sen?

Túžil som po tom, lebo tým, že je to Halák,  si ma s ním kolegovia vždy spájajú. Vždy si zliznem za neho, či chytal dobre, alebo nie. (smiech) Ako keby som bol jeho súčasťou. Alebo on mojou? Tak som ho chcel stretnúť a vďaka Mufuze, futbalovému tímu umelcov, sa to podarilo.

Áno! Myslel som, že z televízie, ale on na to, že z divadla! To sa mi nestáva často. Vždy, keď bol na Slovensku, prišiel sa pozrieť na moje predstavenia. Ostal som milo prekvapený, že tak ako ja sledujem jeho, on niekde v tom divadle sledoval mňa. Ešte stále to spracúvam. Je to človek, ktorého si vážim. A nie preto, že sa volá Halák. (smiech) Naozaj je to veľmi skromný a slušný.

Robo Halák z Divokých koní na TOTO len tak nezabudne! Kto mu pripravil nečakané prekvapenie?

Výber pre vás

Robo Halák z Divokých koní na TOTO len tak nezabudne! Kto mu pripravil nečakané prekvapenie?

Súvisiace články

Róbert Halák z Divokých koní: Žije zo dňa na deň, ale nad týmto ešte nezlomil palicu! V čo dúfa?

Tí sa majú! Ako oddychujú herci z Divokých koní? Najlepšie tipy hviezd: Taký relax by ste aj vy brali

Výber pre vás