Vieš, že ťa mnoho Slovákov zaraďuje okrem moderátora aj do kolónky „humorista, zabávač"?

To fakt? Tušil som, že som bol už od detstva jeden z najvtipnejších v hre, ale toto?

Mňa zasa zarazilo zistenie, že mnoho humoristov si svoje humorné prejavy najskôr musí pripraviť. Myslela som si, že tí ľudia sú takí vtipní od narodenia. Ako si na tom ty? Nosíš so sebou nejaký ťahák s pripravenými fórmi?

Nepripravujem si obvykle nič. Pripravený fór by podľa mňa tak nezarezonoval, kedže nie je spontánny a životné situácie sa zvyčajne nedajú pripraviť dopredu. Preto si o sebe nemyslím, že som humorista. Ja som človek, okolo ktorého jednoducho život plynie, a to, čo zažívam, sa snažím vnímať s istým humorným nadhľadom. Nie vždy je to jednoduché a nie vždy sa mi to darí. Ale strašne rád sa smejem. Vyskúšajte, uvoľňuje to.

To majú na svedomí hormóny šťastia...

Áno. Ale je pravda aj to, že čím viac som v práci nútený komunikovať s ľuďmi, tým viac potrebujem byť v súkromí ticho a sám. A možno je to aj vekom. Už to nie je, ako keď som mal 23 rokov a neustále som potreboval byť s niekým niekde, aby mi niečo neuniklo. Nejaké baby a podobne. (úsmev)

Vyštudovaný pedagóg napokon skončil za mikrofónom. Vysnívaný džob?

Ja som na začiatku nemal veľké ambície. Za všetko môže jedna moja veľmi dávna priateľ ka. Raz sme spolu pozerali film Súkromné neresti, kde Howard Stern, najpočúvanejší americký rozhlasový moderátor, hrá sám seba. Jeho príbeh na mňa zapôsobil. Rovnako ako intimita rozhlasového éteru, isté tajomstvo, ktoré sa skrýva len za možnosťou spoľahnúť sa na svoj verbálny prejav. Vtedy mi dotyčná slečna (dnes už matka dvoch detí) vraví: „Prečo to nevyskúšaš?“ Tak som vyskúšal a podarilo sa. Mal som šťastie, že som sa dal dokopy s Adelou, ktorá v tom období bola už etablovaná moderátorka, tesne pred obdržaním titulu megahviezda. Nejako sme si sadli a vďaka tomu robíme spolu to, čo nás baví najviac.

Za dôležitými momentmi v tvojom živote stoja ženy...

Vlastne áno. Ženy vždy stáli za historickými udalosťami. (úsmev)  Zmenil sa ti za posledných pár rokov život? V období medzi dvadsiatkou a tridsiatkou sa zmení život hádam každému. Robím prácu, o ktorej som síce nikdy priamo nesníval, ale robí ma šťastným a trošku si popri tom aj privyrobím. (úsmev)

A nemusíš chodiť do práce na bicykli!

Napríklad. Ale raz som to urobil a zožalo to veľký úspech. Bývam v meste, takže v podstate by som sa takto ekologicky mohol správať aj častejšie. Lenže väčšinou sa presúvam z rádia niekam ďalej, a to už by som na bicykli nemal taký komfort. Okrem toho mám svoje auto veľmi rád a cítim, že je to vzájomné.

Máš slabosť pre nejaký konkrétny typ alebo značku?

Neviem, či je to zrovna slabosť, alebo si tým možno niečo kompenzujem (napríklad moje ideálne miery), ale páčia sa mi veľké autá a podobne ako britská kráľovská rodina obľubujem značku Land Rover. Sú to bezpečné autá, v ktorých má človek vďaka tomu, že sedí vyššie, lepší prehľad o tom, čo sa okolo neho deje. Viem to, lebo jedno také šoférujem. A páči sa mi, že v ňom vyzerám dobre bez ohľadu na to, či idem behať alebo moderovať firemný večierok.

Mestská hromadná doprava ti teda už nič nehovorí?

Naposledy som cestoval emhádečkou ešte počas Vyvolených. Bolo zábavné sledovať ľudí, ako pri pohľade na mňa premýšľajú, odkiaľ ma poznajú, či zo základky alebo z lahôdok. Nepočítali s tým, že by ma mohli stretnúť v trolejbuse.

Je fakt, že ženu skôr zbalíš na Land Rover než pozvánkou na jazdu v MHD. Majú o teba ženy väčší záujem, odkedy si známy?

Fúha, to neviem. Ale ten trolejbus ako nápad na netradičné rande nie je vôbec zlý tip. Stále tak nejako pochybujem o tom, prečo by mali mať ženy záujem práve o mňa, okrem toho teda, že som inteligentný, mám ideálnu postavu a som zábavný. (hurónsky smiech)

Nikdy som nebol taký ten vysoký atraktívny chlap, ktorý má strašne veľa báb. Zdalo sa mi, že všetky chceli vypracované telá a ja som bol taký ten „intelektuál” v šále, s Kafkom v ruke a intenzívne som dbal o to, aby bolo vidno, že mi na mojom zovňajšu vôbec nezáleží. Keď pozerám na svoje fotky spred piatich a viac rokov, mám pocit, že som sa práve vrátil z ilegálnej plastickej operácie na predmestí Taškentu. (smiech) Ale čím som starší, tým je to lepšie.

Počkaj, ešte sa vrátim k tomu, že si z intelektuálov urobil neatraktívnych chlapov, za čo sa ti určite poďakujú. (úsmev) Podľa teba nie sú intelektuáli pre ženy zaujímaví?

Zrejme aj oni majú pre určité ženy čaro, ale ja som bol taký ten intelektuál s detskou tvárou. Fúzy som nemal, bradu tiež nie, vlnený sveter síce hej, ale vôbec som nevedel, ako mám na tie baby ísť.

Tak to asi potom museli baliť ony teba, nie?

Pravdupovediac áno. Skôr som bol balený, než aby som balil ja a karta sa obrátila až nedávno. A tiež je pravda, že od dvadsiatich rokov som bol vždy v nejakom vzťahu a tým pádom som vlastne ani nemal dôvod niekoho baliť. Ja keď som vo vzťahu a som spokojný, nemám potrebu do hĺbky riešiť ďalšie ženy.

Nestotožňuješ sa s tvrdením Roberta Rosenberga a mnohých ďalších, že monogamia nie je pre ľudí?

Ja keď som s niekým, tak chcem, aby bol iba so mnou a ja som iba s ním. Ale! Šťastie človeka asi môže vyzerať aj inak. Robert má svoju partnerku a keď im obom vyhovuje, že si občas zasúložia aj s niekým iným a sprospieva to ich spoločnému šťastiu, tak je to o. k. U mňa je to inak.

Aké ženy sa ti páčia?

Páčia sa mi tie, ktoré na mňa „vyžiaria” niečo hneď v prvom momente. Po svojom boku som mal len krásne ženy, i keď krása je subjektívny vnem, ale na veľtrhu frajeriek v Hannoveri som sa s nimi vždy umiestnil na popredných priečkach. Teraz to vyznelo, ako keby som ich mal more, čo nie je pravda. Ale zopár ich bolo.

Koľko? Viac než desať?

Nie, nie! Čo si sa zbláznila? Sedem a pol. (smiech)

Takže počítaš len tie vážne vzťahy...

Pre mňa boli všetky vážne. Dobre, možno som nemal vždy pocit, že to je úplne ono, ale nikdy som s nikým nechodil len preto, aby som nebol sám. Túto chybu dnes robí veľa ľudí. Pre človeka je dôležité naučiť sa byť iba sám so sebou. Ja radšej budem sám, než by som sa mal vídať s človekom, s ktorým chodím, iba raz za týždeň.

Teraz si mi dobre prihral. S tvojou súčasnou priateľkou sa predsa veľa nevídate, keďže študuje v New Yorku.

Áno, ale viem, že keby tu bola, tak spolu trávime každú voľnú chvíľu. Musím však povedať, že aj vzťah na diaľ ku má svoje čaro. Tá komunikácia je oveľa intenzívnejšia. My sa poznáme iba od leta, a keby to išlo, tak by sme si asi dali vzhľadom na okolnosti zbohom, ale jednoducho sa to nedalo. A v tom je to špeciálne.

Vrátim sa k myšlienke, aké je dôležité, aby sa človek naučil žiť sám so sebou. Ale čo keď potom už nevie do svojho života pustiť nikoho iného?

To je riziko single života. Ja som taký donedávna viedol a bol som presvedčený, že zmeniť to bude ťažké. Mám rád svoj byt, rád na karimatke cvičím nahý brušáky, kliky atď. A predstava, že by tam mal zrazu so mnou niekto byť, bola čudná. Akceptovať niekoho ďalšieho nie je jednoduché. Na druhej strane však tiež si na staré kolená nechcem chodiť do kuchyne sám po Prostenal.

Napokon si takú slečnu našiel. Len sa mi to zdá, alebo si skôr na mladšie ročníky?

Už som mal aj staršiu partnerku – o 3 mesiace. (úsmev) Ale vek podľa mňa nie je dôležitý. Ja mám 30 rokov, občas sa mentálne správam ako štyridsaťročný zrelý muž, inokedy ako šestnásťročný chlapec, prípadne jedenásťročné dievča. Už som dostal otázku: O čom sa bavíš s dvadsaťročným človekom? A ja odpoviem: o všeličom a keď sa inak nedá, nastúpi reč tela. (smiech) V mojom súčasnom vzťahu je rozdiel medzi mnou a priateľ kou 10 rokov a nemám k tomu jednu jedinú výhradu. Navyše, minulé leto sme leteli s Adelou z Bruselu s ministrom Počiatkom, ktorý má tiež o 10 rokov mladšiu ženu, a on mi povedal, že je to ideálny vekový rozdiel. V tomto s ním súhlasím. Je to vraj múdry minister. (úsmev)

Ale čo potom majú robiť single tridsiatničky, keď sa ich rovesníci obzerajú po mladých žabkách?

Treba hľadať medzi takými, čo sa obzrú, ale nepohryzú. Ale ani muži to nemajú jednoduché.

V čom napríklad? Veď základnú vojenskú službu už absolvovať nemusíte.

Na nás mužov je vyvíjaný celkom iný spoločenský tlak. Muž má domov nosiť peniaze, má byť ochrancom rodiny, má byť schopný zvládnuť všetky kritické situácie. A to nemusí byť vždy jednoduché. Tak si hovorím, že asi tiež budem musieť kúpiť nejaké továrne. Ale až po víkende.(smiech)

Chceš byť vo vzťahu dominantný?

Hmm. Radšej nech je dominancia ako horúci zemiak, prehadzovaná medzi partnermi a stále vo vzduchu. Alebo je dominancia o tom, že prídem domov, priviažem ženu o radiátor a v pokoji si pozriem futbal? To by bola skôr ukážka toho, že ju nezvládam. Teda... ak to nie je nejaká veselá sexuálna hra! (úsmev)

Môže byť, veď z čoho je odvodený pojem domina? Už mám iba poslednú otázku. Kedysi si vyhlásil, že by si si chcel založiť rodinu v mladom veku. Ako to vidíš teraz?

No, nestihol som to. To bolo o nejakej mojej predstave z detstva. Ja som prišiel na svet, keď mali moji rodičia 24 rokov (každý samostatne), bratia sa narodili veľmi skoro po mne a mali sme harmonické detstvo. Teda... až na príležitostné poza uši... ale čo už mali rodičia s nami robiť? Jedine tak zapriahnuť nás do detského pluhu a ten sme nemali. (úsmev) Myslel som si, že u mňa to bude podobné, že sa do dvadsaťpäťky ožením a budem mať deti. Ale nevydarilo sa to a ja som od svojich predstáv upustil. No aj keby som mal deti v 38 rokoch, tak budem najlepší otec v západoslovenskom kraji.

Sajfa: Za všetkými veľkými udalosťami v mojom živote stáli ženy

Výber pre vás

Sajfa: Za všetkými veľkými udalosťami v mojom živote stáli ženy

Súvisiace články

Prečo Sajfa tak veľa behá? Aby si našiel frajerku?

Adela a Sajfa: Spolu v dobrom aj v zlom!

Výber pre vás