Po rozvode ste zostali sama s dvoma deťmi, ale nikdy ste sa nesťažovali. Polohe martýrky sa bránite zubami- -nechtami. Čo vás stále núti mať vztýčenú hlavu?

Tiež som často rozmýšľala nad tým, odkiaľ sa to berie. Ale prišla som iba na to, že je to moja vrodená dispozícia. Problémy nie sú na to, aby som sa v nich utopila, ale aby som ich riešila. A riešenia často prídu spontánne, akoby mi ich život zrazu ukázal. No a keď už riešenie existuje, viac sa nad tým nezamýšľam.

Znie to logicky, ale príliš jednoducho. Vy nemáte lepšie a horšie dni?

Ani náhodou neplávam životom len tak ľahučko. Som raz hore, raz dole, možno aj častejšie než väčšina ľudí, pretože som veľmi emotívna. Ale našla som si metódu, ktorá mi pomáha prekonávať prekážky. Keď ma gniavi niečo ťažké a neviem, ako ďalej, imaginárne si na stôl povykladám všetky veci, ktoré som zvládla. Potom si poviem: keď si zvládla toto všetko, tak to ďalšie zvládneš tiež. Ignorujem veci, ktoré mi nevyšli, pretože sa potrebujem posilniť a nie oslabiť. Mám zodpovednosť za dve deti, tie sú najdôležitejšie. Všetko ostatné musím odbúrať a ísť dopredu.

To ste sa naučili po rozvode?

V okamihu, keď som zostala sama s deťmi, začala som žiť v nočnej more. Desila som sa toho, či to zvládnem. Obávala som sa, či prežijem a čo bude s deťmi, keby som neprežila. Zašlo to tak ďaleko, že som sa bála šoférovať, lebo čo keby som urobila nejakú chybu a prišla o deti?! Alebo ony o mňa?! Chvíľu mi to trvalo, ale uvedomila som si, že ma tieto strachy veľmi zväzujú. Vtedy som sa začala učiť, aké dôležité je byť v kontakte s realitou.

V posledných rokoch som sa svojmu duševnu a duchovnu dosť venovala. Chodila som na psychoterapiu, istý čas som bola aj vo svete ezoteriky a veľa som čítala. Čím človek o sebe viac vie, tým lepšie zvláda život. Za chvíľu budem mať 50 a chcem žiť dobre, nechcem sa trápiť. Ako to dosiahnuť, na to má každý sám v sebe kompas a ja som veľmi rada, že som ho našla.

Napriek tomu sa vždy hodí rameno, o ktoré sa môžete oprieť, kde sa môžete vyplakať. Máte také?

Je vám najväčšou oporou mama, ktorá vám občas pomáha aj doma? Mama pre mňa nikdy ramenom nebola, aj keď je mojím vzorom v obetavosti a oddanosti. Niekedy to až preháňa, viac myslí na ostatných ako na seba. Mám maličké ramená okolo seba, o ktoré sa občas opriem, ale už mi zhrublo aj vlastné. Každý raz príde na to, že jediné, o čo sa môže v živote oprieť, je on sám.

Darí sa vám túto životnú filozofiu prenášať na Filipa (17) a Emu (14)?

Oni si teraz riešia svoj pubertálny vývoj, ich životy sú plné pochybností a ja sa snažím nezaťažovať ich svojimi problémami. Chcem, aby videli, že mama je pevná. Stretla som sa aj s názorom, že matka by mala deťom ukázať, že aj ona je zraniteľná, tápe... Ale oni dosť tápu sami v sebe, nechcem im ešte naložiť.

Ako zvládate ich pubertu?

To je teda kolotoč, poviem vám. Sme ako na húsenicovej dráhe. Aj sa spolu veľa nasmejeme, ale potom sú chvíle, keď mám čo robiť, aby som sa ovládla a nevyletela. Našťastie už mám kdesi vzadu v hlave softvér od svojej mamy. Tá mi radila, aby som sa upokojila, že to, čo sa s deťmi deje, sú len hormonálne zmeny a podľa nich ich nemôžem hodnotiť. Musím počkať, kým to prejde.

Vážne sa vždy ovládnete?

Ó, kiežby! Vedia ma riadne vytočiť a vybuchnem. Väčšinou sú to výstupy medzi mnou a jedným dieťaťom. Potom sa zapojí druhé dieťa, čo pôsobí ako neutralizér. Býva to však aj naopak, keď som niekedy s jedným dieťaťom v hlbokej zhode, príde to druhé a zrazu je z neho provokatér. Vtedy sa zodvihnem a idem do lesa meditovať, lebo by ma asi trafil šľak. Inak sú zlatí a vyvoňaní, lebo najviac peňazí sa u nás doma míňa na spreje, dezodoranty a parfumy.

Väčšina matiek, ktoré zostali s deťmi samy, sa im snaží nahradiť otca. Ale sú aj také, ktoré to odmietajú, lebo muž ostal otcom detí a ony žiadajú, aby sa tak správal. Ku ktorým patríte vy?

Ja som vždy bola tá – a Richard to v jednom rozhovore priznal – ktorá ho do života detí stále vťahovala a nedovolila mu vytratiť sa. Istý čas mal tendenciu nestýkať sa s nimi často, že to bude lepšie pre ne a aj on bude menej trpieť. Ale ja som to nepripustila a neľutujem to. Nie že by som bola taká uvedomelá, vychádzalo to z toho môjho strachu, čo by bolo, keby sa mi niečo stalo. Vedomie, že je tu pre nich aj otec, bolo pre mňa dôležité. Richard býva kúsok od nás a Filip aj Emka vlastne fungujú hore-dolu s igelitkou. A my dvaja dokážeme komunikovať ako rodičia.

Deťom otec zostal, a čo vy? Túžite nájsť si muža, po ktorého boku by ste zostarli?

Veľmi. Keď boli deti menšie, nechcela som, aby medzi nás ktosi pribudol. Naša rodina bola posvätným územím, ktoré som chránila. Ale teraz si už deti robia svoje vlastné územia a ja som zatúžila po blízkom človeku. No nájsť vhodného, kompatibilného partnera je lotéria. Keby som toho pravého našla, bolo by to príjemným benefitom, ale rátam i s možnosťou, že ho nenájdem. Aj tak to bude v poriadku, lebo môj život už stojí na mnohých veciach, nie na tom, či niekoho mám.

Čo by mal muž mať, aby vás zaujal?

Nechcem človeka, ktorý by ma obmedzoval. Musí ma zobrať takú, aká som. Aj s mojimi výstrelkami a nerobiť zo mňa niečo, čo by chcel on. Nepotrebujem ochrancu, vybavovača, vodcu, ale chcem mať niekoho, s kým mi bude veselo, dobre, od koho nebudem v ničom závislá, ani on odo mňa.

Vždy ste tip-top upravená. Chodíte tak aj doma? Rozgajdané tepláky sú tabu?

Nie sú a nemusia byť ani značkové, ale nesmú byť rozgajdané. Pre mňa je normálne byť upravená. Módu mám rada a som presvedčená, že oblečenie je aj istým druhom posolstva, ktorým dávame druhým čosi na známosť. Nemám veľa vecí, ani si nepotrpím na drahé oblečenie. Iba viem, ako jednotlivé kusy skombinovať, aby to bolo iné, štýlové, ale túto schopnosť mám danú. Vkus sa dá odkukať a rozvíjať, ale nedá sa naučiť.

Čo robíte, aby ste vyzerali dobre?

Zvykla som si behať, cvičiť, doprajem si masáž. Nič z toho nie je nasilu, nie je to póza. Moja mama stávala na hlave a cvičila päť tibeťanov ešte v časoch, keď tu o joge takmer nebolo vedieť. A na záhrade si pestovala zdravé bylinky. Takže zdravý prístup k životu mám z domu.

Okrem relácie v rozhlase robíte aj v STV talkshow Dámsky magazín. Televízie si však vyberajú stále mladšie a mladšie moderátorky. Nemáte o svoj chlebík strach?

Tento trend ma neskutočne hnevá! Vyberať podľa veľkosti pŕs a farby vlasov je krátkozraké a neprofesionálne. Hádam sa dožijem toho, že to niekto zmení.

Možno sa už mení... Na druhom programe TV JOJ vraj budete zahlasovať programy.

Myslím, že je to skvelý spôsob, ako upútať pozornosť na tento kanál. Už sme si zvykli na grafické upútavky a zrazu príde niečo iné. Pre mňa to určite nie je krok späť, ale výzva, a sama som zvedavá, ako to ľudia prijmú.

Soňa Müllerová: Viem, ako žiť dobre

Výber pre vás