Chcela totiž byť astronautkou, potom astrofyzičkou(!), koketovala s kriminalistkou. A najviac ju fascinovali stroje. „Bola som vychovávaná ako chalan, bavilo ma pomáhať otcovi v dielni. A podozrievam osud, že to on ma dokopal k šperku,“ tvrdí jemné žieňa, ktoré svojou životnou filozofiou rúca všetky vžité predstavy o role ženy, postavení umelca či nežnom pôvabe šperku.

Spomínaný osud zasiahol pred prijímačkami na strednú aj na vysokú školu. V prvom prípade dala Sylvia prednosť úžitkovému výtvarníctvu pred strojárinou, v druhom, keď jej už bolo jasné, že chce byť reštaurátorkou špecializovanou na štukovú výzdobu, dostala astmu. A od lekárky zákaz pokračovať v „zaprášenom“ odbore.

Náhradnou voľbou bol šperk a od neho bol už len krôčik k dizajnu. Zdá sa však, že osud, ako to už býva, presne vedel, čo robí. Sylvia je vo svojej tvorbe veľmi úspešná. Každý jej šperk či bytový doplnok je nielen funkčný, ale zároveň má v sebe myšlienku, trošku irónie, zamak spomienok na nedávne časy a veľkú dávku nadsadenia a vtipu. Má za sebou mnoho výstav doma i v zahraničí a veľa firiem je pyšných, že majú v interiéri aspoň pár jej kúskov.

Na otvorenú myseľ Sylvie Jokelovej nedajú dopustiť ani jej študenti dizajnu na VŠVÚ. Spod jej rúk nikdy nevzišli nežné či okázalé kúsky zo zlata a striebra. Radšej tvorí z plastu, gumy, plsti a textilu. „Hodnotu šperku netvorí len materiál. Dobrý šperk je taký, ktorý dá vyniknúť svojmu nositeľovi. Dotvára osobnosť, podčiarkuje čaro človeka, hovorí o názore na život. Tiež však ‚funguje’ aj bez toho, aby sa musel nosiť. Je rovnocenným umeleckým médiom, ktoré obsahuje aj názor, posolstvo, a v tom je hodnota, ktorá nemá nič spoločné s módnym trendom.“

Typická bohémka s nezávislými názormi, poviete si. Ale Sylvia krúti hlavou. „Nepovažujem sa za bohémku, predstava, že umelci vstávajú na obed, potom sa stretnú, debatujú a popri tom pijú ako dúhy, je úplne scestná. Žiadny človek, ktorý sa umením živí, tak nefunguje, pretože by to jednoducho nezvládol. Umenie je drina,“ tvrdí.

„Ale možno ma niekto bude považovať za bohémku, pretože sa nezrútim, keď mám plný drez neumyté ho riadu. Lebo keď tvorím, mnoho každodenných vecí musí ísť bokom.“ Naopak, keď čas je, dokáže si doma urobiť úplne všetko, vrátanie vŕtania, elektriny a omietky. A vie sa zvŕtať aj okolo sporáka, i keď radšej ako slepačiu, varí gumu. „Milujem tú vôňu. Jesť sa to nedá, ale dúfam, že moje veci môžu byť celkom výživnou potravou pre dušu.“

Šperkárka Sylvia Jokelová (35): Nezrútim sa kvôli plnému drezu

Výber pre vás