Manželia Helen a Guy už dlhší čas uvažovali o zmene. Život v Londýne im ponúkal finančnú stabilitu, ale čím viac času trávili v práci, tým rýchlejšie bledlo pozlátko veľkomesta a rástla túžba po pokojnom mieste, kde by mohli byť spolu aj ako rodina.

„Guy vyrastal v Londýne. Možno práve preto chcel tak veľmi spoznať život na vidieku,“ premýšľa Helen.

„U mňa sa s vidiekom spájajú tie najkrajšie spomienky na detstvo a prázdniny, ktoré sme spolu s bratom trávili u tety Molly a strýka Andyho na ich statku v krásnom viktoriánskom dome. Cítili sme sa tam slobodní a chcela som, aby to zažili aj moje deti.“

Kúpe domu predchádzali mesiace hľadania ponúk na internete. Zamerali sa na oblasť v blízkosti Canterbury, kde mali známych, a ani do Londýna to nebolo ďaleko. Keď Guy zaregistroval veľký 4-izbový dom z edwardovskej éry, vcelku sa mu pozdával.

„Bol to pekný dom s piatim akrami pôdy, do dediny a školy sa dalo zájsť aj pešo. V bezprostrednej blízkosti sa rozprestieral les a množstvo pláží vzdialených len 20 minút cesty autom,“ spomína na prvý dojem Helen, ktorá si spočiatku kúpou až taká istá nebola.

Na obhliadke Helen imponovali vysoké stropy a zachované dobové detaily, no posledných 30 rokov zlej údržby sa na takmer 100-ročnom dome očividne podpísalo.

V najhoršom stave bola kuchyňa a kúpeľňa, pričom izby na poschodí vyzerali, akoby do nich pár rokov nik nevkročil. Starú podlahu pokrývali čierno-horčicové koberce z 30. rokov minulého storočia a tapety akoby sa samy pýtali preč zo steny.

Zvedavá Helen však náhle narazila na schody vedúce do podkrovia a úplnou náhodou tak objavila ďalšie tri izby, ktoré realitný maklér vôbec nespomenul...

„V jednom momente som mala pocit, že sme sa vrátili v čase a ocitli sa v príbehu od Charlesa Dickensa. Napríklad doma u slečny Havishamovej, nezabudnuteľnej postavy z knihy Veľké nádeje,“ hovorí Helen a nezabudne podotknúť, že práve to bol moment, ktorý u nej rozhodol.

Dom novým majiteľom postupne odhaľoval aj ďalšie tajomstvá. Jedného dňa Guy úplnou náhodou narazil v jednej zo skríň na falošnú stenu. Vliezol dnu a vyšiel v akejsi tajnej miestnosti v prednej časti domu.

Neskôr otvor prebúrali a nahradili dvierkami, pretože izbu si privlastnila najstaršia dcéra pre vlastné tajomstvá.

Po pár mesiacoch sa pustili do rekonštrukcie. Prioritou sa stalo podkrovie, kde mali vzniknúť izbičky pre dievčatá. Stav domu sa každým dňom zlepšoval. Vyhodili zhnité koberce, spravili novú elektroinštaláciu, omietli steny, zaviedli centrálne vykurovanie...

Helen a Guy si dali záležať aj na zachovaní pôvodných prvkov. „Slnko sa podpísalo na dubových parketách, ktoré sa sfarbili do oranžova,“ spomína Helen na to, ako ich na prízemí sama čistila a napokon ošetrila sivým voskom na podlahu. Tento neutrálny odtieň znesie aj odtlačky zablatených detských nôh.

Aj Helen si dopriala čas, kým začala zariaďovať a dekorovať. Najskôr potrebovala dom spoznať, porozumieť mu. Výberom svetlých tlmených odtieňov prinavrátila interiéru svetlo a zjednotením štýlov sa vrátila aj harmónia.

Helen pri výbere nábytku a doplnkov nezaprela lásku k starým, nechceným či opotrebovaným veciam. Ešte aj dnes má pocit, že je stále čo zlepšovať. Napriek tomu v dome vládne príjemná domácka atmosféra.

„Napokon sa nám podarilo vybudovať, po čom sme najviac túžili,“ hovorí spokojne. „Život mimo mesta je iný. Vždy sa poteším, keď nás navštívi rodina a známi. Zájdeme na pláž alebo len tak oddychujeme v záhrade. Dievčatá tam majú vlastný karavan, dievčenské kráľovstvo. Dokonca chováme sliepky – my, ľudia z mesta! Nič nám nechýba a mám pocit, že dnes nám patrí celý svet.“

V malej kuchyni môžete predĺžením pracovnej dosky do priestoru získať pohotovostný stolík pre jednu osobu. Stohovateľná alebo barová stolička sa pod takto vzniknutý pultík ľahko zasunie a tiež nebude zavadzať. Výhodou je, že pri stolovaní budete mať takto vždy všetko pekne poruke.

2. Nostalgické suveníry

Chvíle strávené počas leta pri jazere alebo pri mori si ľahko pripomeniete mušľami, alebo okruhliakmi nazbieranými pri vode. Každý z nich ukrýva malý príbeh a je spomienkou na niečo krásne. Zároveň môžu poslúžiť aj ako praktický pomocník, napríklad ťažidlo.

Vidiecka kuchyňa je otvorená každému praktickému nápadu. Napríklad vešiak na mokré utierky, ktorý visí zo stropu a nezaberá miesto. O strop uchyťte dva háky, na ktoré zaveste ľahkú rebrovitú konštrukciu z hliníka alebo dreva. Najlepšie vo výške, aby ste sa do nej neudierali, ale dočiahli na ňu.

Splnený sen na vidieku: Nechýba ani tajná izba v skrini!

Výber pre vás

Splnený sen na vidieku: Nechýba ani tajná izba v skrini!

Súvisiace články

Doma či v exotike? Anita vdýchla bytu ducha Karibiku

Luxusne a útulne v malom bytíku? Stačí pohnúť rozumom!

Romantika vo dvojici: Takto býva Ľubka z Búrlivého vína

Výber pre vás