Máte zaujímavý dátum narodenia. V Amerike je 4. júl dňom nezávislosti, cítite sa tak?

V rámci možností áno. Som taký nespútaný živel. Keď som bola mladšia, hovorila som, že si môžem robiť, čo chcem. No bolo to skôr z takého trucu. Chcela som byť veľmi samostatná. Aj som bola, no chcela som byť ešte viac. Proste nezávislá od nikoho a ničoho.

Teraz si robíte čo chcete, alebo čo musíte?

V podstate nič nemusím. Život nie je čierno-biely. Môžem sa rozhodnúť, ale musím niesť dôsledky rozhodnutí. Momentálne chcem robiť, čo ma baví. No toho je veľa a času málo. Takže sa snažím držať rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom. Zvážim si, čo ako stíham. Môžete vziať tri predstavenia a dva seriály, lebo sa vám zdá, že to zvládnete. Lenže potom máte všetko naraz a prestanete myslieť na to, že je tu aj iný život. Čiže si robím, čo chcem, no stanovujem si hranice.

Poďme od nezávislosti k závislostiam, máte nejaké neresti?

Človek by nemal byť závislý od ničoho. Aj ja však som. Rada behám, plávam alebo si dám ráno a večer aspoň rozcvičku. Keď dlhšie nešportujem, hneď to na sebe cítim. Som podráždená, unavená, zobúdzam sa aj dve hodiny, nie som taká pružná, najveselšia a aj mi to pomalšie myslí. Čiže som od športu závislá. Nemusím bežať maratón, stačí mi rozcvička a som spokojná.

To je jediná zvislosť, žiadne nákupy či sladkosti?

Mám dni, keď dokážem byť nákupná maniačka, ale potom zase dlho nie. Ale som závislá na aute, odkedy ho mám. Udáva mi iný rytmus. Nedám si na deň tri veci, ale desať, lebo viem, že to stíham. A večer sa zastavím a už nič nevládzem. Alebo po namáhavom pracovnom vyťažení, keď sa zastavím, zrazu neviem, čo s voľným dňom. Človek je potom nervózny, ani nevie z čoho. Proste spomalil a to je nezvyk. Čiže aj toto je moja závislosť.

Ste závislá od práce?

(smiech) Už tisíckrát som povedala, že keď toto dokončím, iné nezoberiem! Priateľ ma už po tých dvoch rokoch pozná a vie svoje. S jemnou iróniou mi na to vždy povie len – dobre. A keď beriem ďalšiu prácu, zľahka mi pripomenie moje slová. Preto radšej neočakávam, aby som nebola sklamaná a nič neodsudzujem a nezavrhujem, lebo raz to môžem potrebovať.

Vy toho viete dosť veľa – spievate, hráte, maľujete, háčkujete, vypekáte a vyvárate...

Nó. Viete aký je to pestrý život? (smiech) Naozaj nemám vo svojom slovníku sloveso „nudiť sa“. A  keď mám chvíľu voľna, som za ňu vďačná. Len tak si sadnúť, oddychovať, premýšľať. Keď mám chuť byť kreatívna, chytím sa hocičoho. Baví ma tá rovnováha. Niečo vytvoriť aj si oddýchnuť.

Mám rada masáž nôh, sauny aj ľadový bazén. Keď sa chcem nechať rozmaznať, nechám sa niekam pozvať. Janko presne vie, na čo mám náladu. Je on veľmi kreatívny.

Keď sme pri tom rozmaznávaní, boli ste ako dieťa rozmaznaná?

Bola. A tiež vypočítavá. Veľmi dobre som vedela, na čo je plač. Keď som si chcela niečo vydobyť, tak plačom. Tým som rodičov vždy obmäkčila. Hoci ocino bol prísna škola. Mamina teraz určite nesúhlasí, lebo ona by povedala, že som bola najlepšie dieťa na svete. (smiech)

Bola znamená, že už nie ste?

Ale áno... Dosť s tým bojujem. Kedysi mi však nálady skákali hore-dole oveľa viac. Stále však dokážem trucovať. Keď ma niečo vytočí, pristihnem sa pri tom, že mi napuchnú líca a vyzerám doslova nadurdená. Ale zbadám sa a už to viem ovládať.

Potom je pre vaše nálady herectvo ako stvorené.

To je pravda. Aj vďaka herectvu som sa začala emóciám venovať a korigovať ich. Ovládať emócie je veľmi dôležité tak pre herca, ako aj v súkromí.

(smiech) Občas sa tak s Jankom zo srandy zabávame. Hrá so mnou, keď sa niekedy pred niekým zahráme na niečo alebo niekoho. Hádky sme zatiaľ nespôsobili žiadne, ale srandu určite.

Spoveď Dominiky Zeleníkovej z Divokých koní o nerestiach: S týmto bude ešte dlho bojovať

Výber pre vás

Spoveď Dominiky Zeleníkovej z Divokých koní o nerestiach: S týmto bude ešte dlho bojovať

Súvisiace články

Nespútaná kráska z Divokých koní Dominika Zeleníková: Úlet s Jirkom Mádlom trval štyri dni

Výber pre vás