Troma slovami o sebe: Nerozhodná, náladová a „šalená“.

Pracovné projekty: Seriál Ordinácia v ružovej záhrade, Nová scéna (Neberte nám princeznú, Fidlikant na streche, West Side Story), SND (Popolvár), Divadlo Heineken Tower Stage (Čajočky), Labuťko, Eurovízia 2009.

Čo robím, keď nerobím: Spím, oddychujem, sama alebo s priateľmi.

Najneodolateľnejšia neresť: Čokoláda.

Herecký vzor alebo idol: Napríklad Jack Nicholson a Robo Roth.

Keby herectva nebolo: Otec vravel, že na tento typ otázok mám povedať, že prevezmem firmu. Ale ja si to neviem predstaviť. Ja sa v tejto brandži cítim ako ryba vo vode.

Niektorí ľudia sa vraj hercami rodia, iní sa nimi stávajú počas života. Aký je tvoj herecký príbeh?

Na základnej škole som vedela, že chcem ísť na konzervatórium. Nie preto, žeby som sa chcela stať herečkou, z omnoho pragmatickejšieho dôvodu. Nebola tam matematika. (úsmev) Medzitým som začala chodiť na spev k profesorke Mirke Marčekovej. Ona si ma vzala pod ochranné krídla a dala mi echo o konkurze do muzikálu Neberte nám princeznú. Bol to risk, lebo som nemala skúsenosti. V porote však sedel Janko Ďurovčík, ktorý si ma všimol. Nič mi nesľúbil, len mi dal šancu skúšať hlavnú úlohu s tým, že uvidíme, čo z toho bude. Už to bol pre mňa neuveriteľný zážitok. Počas tých dvoch mesiacov skúšania som pochopila, že toto je môj život. A keď som napokon dohrala druhú premiéru a cítila tú úžasnú energiu z ľudí, ktorí nám tlieskali, tak som sa v tom iba utvrdila.

Ako sa pozeráš na tieto predstavy dnes?

Dnes mám pár vecí za sebou a pozerám sa na to inak. Nie som „len“ herečka ani „len“ speváčka a neviem povedať, čo mám radšej. Práve preto mám tak rada muzikály, kde má miesto oboje. Najviac ma baví ten pocit, keď ľudia s vami dýchajú, plačú, vidia, žijú. Pred kamerou je to zasa o tom, že môžem stáť po boku veľ kých hercov, čo je pre mňa veľ ká česť. Ale divadlo mi je bližšie.

Viaceré slávne herečky preslávili nielen filmové úlohy, ale aj početné vzťahy. Možno preto, že herec pri svojej práci prechádza mnohými filmovými, divadelnými alebo seriálovými vzťahmi. Ako to vidíš a cítiš ty?

Áno, pri každom projekte sa človek k niekomu priblíži natoľko, že emócie človekom zahýbu. U mňa to však zatiaľ bolo iba o iskrách sympatií, nie o zaľúbenosti. Ale ktovie? Partneri hercov musia byť veľmi odolní. Je to otázka dôvery. S ňou sa dá zvládnuť asi všetko.

Mimo kamier či javiska si skôr človek, ktorý sa riadi srdcom, alebo rozumom?

V drvivej väčšine prípadov sa riadim srdiečkom. A niekedy je to aj na škodu. Vtedy si hovorím: Pane bože, zapni aj ten druhý orgán. (smiech)

Sú herci, ktorí život na výslní milujú, a takí, ktorí ho napriek talentu nezvládajú. Do ktorej skupiny patríš?

Túto prácu milujem so všetkým, čo k nej patrí. Nie je to len vec talentu, ale aj veľ kej driny. A možno to bude znieť zvláštne, ale cítim sa dosť silná. Určite to má na svedomí aj Janko Ďurovčík, ktorý žiada od ľudí, s ktorými pracuje, maximum. Vďaka nemu nemám z neznámych vecí strach, ale beriem ich ako výzvu.

Osud, náhoda alebo tvrdá práca?

Verím vo všetky tri veci. Všetko sa mi stalo. Náhodou som sa dozvedela o konkurze na Neberte nám princeznú, osudná mi bola práve úloha princeznej a aj vďaka tvrdej drine robím to, čo milujem. A som rada, že som to všetko zažila, lebo ma to niekam posunulo. Všetko je tak, ako má byť.

Spoveď Nely Pociskovej (19): Všetko je tak, ako má byť

Výber pre vás