Inak s ním   komunikoval len cez noviny. „O smrti otca som sa dozvedel z esemesky,“ zveril sa českému denníku Aha! knihovník a hudobník, ktorý žije v nemeckom Hamburgu a ktorý  akoby slávnemu „slávikovi z Madridu“ z oka vypadol!

„O otca som sa začal báť už vo chvíli, keď som sa dozvedel, že už nemôže kvôli zdraviu letieť z Ameriky do Česka. To som si hovoril: To je zlé, to je zlé...“ rozpráva Matuška junior. O smrti otca sa nedozvedel od spevákovej rodiny, ako je zvykom, ale prekvapivo z textovej správy od svojej partnerky.

„Priateľka mi hneď poslala esemesku, keď sa správa o otcovej smrti rozšírila. Bol som vtedy na skúške kapely. Išiel som hneď domov a volal som synovi, ten mi potom povedal podrobnosti,“ spomína na osudový sobotný večer Miroslav.

„Nedávno mi umrela matka. Počas štyroch rokov som stratil oboch rodičov,“ chveje sa spevákovi hlas. Matuška si jeho matku Jiřinu Šťástkovú, neskôr Staňkovú, vzal ako 18-ročný. Rodičia sa rozviedli, keď Miro dovŕšil päť rokov a otca vídaval len sporadicky. A od roku 1983 vôbec!

„Boli sme ďaleko, to sa stáva, že sa ľudia odcudzia. Kedysi som dostal otcovo číslo na Floridu, ale v tom čase som veľa hral s kapelou. Bolo toho tak veľa, že som sa nemohol dostať za ním ani do Čiech, kam občas chodil,“ hľadá márne dôvod, prečo otca nekontaktoval. Vina však nie je len na jednej strane. Aj Matuška starší mal na syna všetky kontakty, vedel dokonca, že má vnuka, dnes úspešného ﬁlmového zvukára Matěja. Možnože pocit zodpovednosti k novej rodine (manželke Olge Matuškovej-Blechovej a Waldovi mladšiemu) mu natoľko zväzoval ruky, že sa ani jedného z nich neodvážil vidieť.

Podľa Miroslava sa mohli stretnúť, keby bola vôľa. „Všetci však vieme, kto a prečo mu organizoval, s kým sa má a nemá stýkať,“ naráža Miroslav na otcovu tretiu ženu.

„Posledné tri roky som sa pokusom o kontakt s otcom vôbec nemohol venovať, pretože som mal mozgovú príhodu a tak som sa skôr snažil, aby som to sám na tom svete prežil.“

So svojím otcom mal však veľa spoločného - mali podobné osudy, obaja pred re volúciou emigrovali zo socialistického Československa. „Bol to pre mňa človek, ktorého som dlho nevidel, ale nijako zvlášť mi nechýbal, pretože niekde vo vnútri som cítil, že raz sa znova uvidíme. To už som, bohužiaľ, nestihol, tak sa chcem s ním rozlúčiť aspoň na jeho pohrebe, kam chcem určite prísť,“ dodáva na záver smutný Miroslav Matuška.

Spoveď syna Waldemara Matušku († 76) : Otca som nevidel 26 rokov!

Výber pre vás