Pozorne si ju obzrite, novú najsexi mladú rodinu v šoubiznise. Speváčka Tina (28) + 1 a futbalista Richard Lásik (20) zapózovali na exkluzívnych záberoch len a len pre EVU. Odzbrojujúco úprimní a zamilovaní, nemajú žiadne mindráky a na vek i svetskú slávu zvysoka... kašlú.

No pekne. Speváčka a futbalista! Bolo to tam na prvý pohľad? Uvideli ste sa a hotovo?

Tina: My sme sa neuvideli...

Tina: Ja som ho uvidela, úplnou náhodou... (smiech)

Ide to z vás ako z chlpatej deky.

Tina: No dobre... Je načase povedať pravdu. Raz som ho uvidela na jednej fotke a strašne sa mi zapáčil. Vôbec som nevedela, o koho ide, len mi prišiel ako krásny človek. Nevedela som, akým spôsobom sa k nemu dostať, tak som to neriešila, až neskôr, po niekoľkých týždňoch, som naňho natrafila. Prisúdila som to osudu a začali sme komunikovať cez internet. Čiže na začiatku vzťahu sme sa nevideli vôbec, nevedela som, ako vonia jeho koža, aký je zblízka, aký je to človek v reáli. A takto postupne sme sa do seba zaľúbili.

Láska cez internet, to je romantické!!!

Rišo: Niektorí to odsudzujú. Znie to celé možno infantilne a nepravdepodobne, ale len my dvaja vieme, čo a aké silné je to medzi nami.

Dobre, takže ty si kontaktovala jeho. Čo si mu napísala ako prvé?

Tina: Nechcem to konkretizovať, nepýtaj sa ma na to... (smiech)

Rišo: Prečo, konkretizuj!... (smiech)

Tina: Nie, nie!... (smiech)

Aha. Vyzerá to tak, že to nebolo nič románové.

Tina: To ani nebolo. Bolo to veľmi vecné, doslova oznamovacia správa. Vieš, ja si partnera hľadám dosť ťažko. Páčilo sa mi, že je v zahraničí, že nežije v reálnom čase, v tom priestore, kde sa mi tie veci so „slávou“ dejú. Vedela som, že už je niekoľko rokov mimo Slovenska, a to mi bolo veľmi sympatické. Prišlo mi to ako niečo, čo by som chcela mať vo svojom živote. Niekto, kto nie je posadnutý tým, že ma vidí povedzme denne v nejakých novinách alebo v telke alebo na internete... Niekto, kto ma nerieši. Dúfala som, že bude taký, a bol taký.

Prečo sa ti rozpadli predchádzajúce vzťahy?

Tina: Hm. Často bola chyba aj vo mne. Asi som sa nesnažila vzťahy pestovať tak, ako by si zaslúžili, a vždy, keď prišlo obdobie veľkého náporu v práci, kariére, bola som schopná vzťah úplne odsunúť. Ale zase si povedzme, že som asi nikdy nebola zaľúbená ako teraz. Asi som mala len počkať.

Rišo, a ty si si povedal čo? Žiješ si, nič netušiac, chodíš na tréningy a zrazu ti píše Tina. Toto známe dievča, táto celebrita, sa ti z ničoho nič nanominuje do života.

Rišo: ... (smiech) Mne to, naopak, celé s odstupom času prišlo ako veľmi romantická vec. Najprv som neveril, že je to ona. Myslel som si, že si niekto robí zo mňa srandu. Vlastne som tomu uveril, až keď sme išli prvýkrát na Skype. Predsa len, fotky na net si môže dať hocikto, aké chce. Samozrejme, lichotilo mi, že sa páčim dievčaťu na takej úrovni, ako je ona, ale zase som to príliš neanalyzoval. V tom momente bolo dôležité, či si rozumieme, či sa mi páči, a myslím, že my sme si sadli od začiatku. Obaja sme rovnako švihnutí... (úsmev) Ani vek som neriešil. Najskôr sme si z toho robili žarty, ale to rýchlo prešlo.

Ako veľmi ti lezie na nervy všetka tá Tinkina sláva, rozruch, pohľady, šu-šu-šu?

Rišo: Nelezie mi to na nervy, celkom som si zvykol. Zo začiatku to bolo také, že som sa obzeral aj ja, časom mi to prišlo úplne normálne a dnes si to už absolútne nevšímam. Samozrejme, keď sa napíše niečo, čo sa jej dotýka, automaticky to prekáža aj mne.

Tina: Podľa mňa, on ma vníma ako strapaté čudo vo vyťahanom tričku, ktoré mu občas navarí... Preňho som skôr tá Martina. Našťastie je strašný flegmatik.

Rišo: V tomto áno, ale v istých veciach to nedokážem.

Aké je to mať mladšieho partnera?

Tina: Paradoxne, často to máme opačne a ja si pripadám, že som vo vzťahu tá mladšia. On je vždy ten, ktorý sa snaží stmeliť veci, keď je nejaký problém. Vždy má rozumné argumenty, keď sa ja veziem na emotívnej vlne.

Aké je to mať staršiu partnerku?

Rišo: Necítim to. Ničím. Či už sa pozeráme na výzor, alebo vyspelosť. Buď si rozumieme, alebo nie, pre mňa je dôležité aj to, že sa strašne veľa spolu nasmejeme.

Ale ty si evidentne nejaký predčasne zrelý. A zodpovedný.

Dvadsaťroční chalani, ktorých poznáme, sa nechcú viazať, nechcú kotviť a už vôbec sa nechcú ženiť a mať deti. Ty si toto všetko poprel. Dnes si zasnúbený a máš dieťa.

Rišo: Vždy som bol taký, myslím na vzťahy. My sme celá rodina veľmi rodinne založení, zrejme to mám aj z domu.

Tina: Ja si myslím, že to súvisí aj s tým zahraničím, s tým, že je sám. Jednoducho život týchto chalanov, vrcholových športovcov, neponúka priestor na to, aby si ho nejako extra užívali, v baroch, s dievčatami, ponocovanie a podobne... Je to o disciplíne.

Rišo: Asi áno. Neviem, aký by som bol, keby som nebol odišiel. Je priestor aj na zábavu, ale oveľa menej ako u „normálnych“ rovesníkov. Ale určite mi to dalo veľa, bola to dobrá škola života. Odišiel som dosť skoro, mal som 15 rokov.

Rišo: Aj Tinke som povedal, že svojho syna by som nenechal odísť v pätnástich. Lenže v tej dobe situácia na Slovensku nebola bohvieaká, každý chcel čo najrýchlejšie odísť. Vyskytla sa možnosť, tak som neodmietol. Chvíľku tam bola so mnou mama, asi pol roka, ale odvtedy som sám.

Aká si bola, keď si mala dvadsať?

Tina: Úplne iná ako on... (smiech) Čerstvo „prídená“ do Bratislavy z menšieho mesta, pohybovala som sa na hip-hopovej a undergroundovej scéne a vôbec som netušila nič o živote. Nebola som skúsená, veľakrát som sa popálila, urobila som strašne zlé rozhodnutia, čo ma síce posunulo, ale... medzi dvadsaťročnou Tinou a dvadsaťročným Rišom bol obrovský rozdiel.

V tvojej kariére bolo prelomové obdobie, keď si sa dala na moderovanie SuperStar. Dovtedy si bola „len“ speváčka a zrazu, nech sa páči, moderátorka. Ako si sa cítila v novej úlohe?

Tina: Moderovanie je veľmi náročné; robiť priame prenosy s upchatým uchom a Leošom Marešom, ktorý je mimozemšťan a má svoj vlastný prenos. Ja som si nastavila v mozgu barličku, že o nič nejde. Som speváčka, takže keď si ide povedzme lekár zaplávať, hádam ho nebudú kritizovať, že pláva zle. V tomto biznise treba byť do veľkej miery salámistom. Ináč zabíja, zožerie. Aj keď to vyzerá, že sa hráme na malom piesku, predsa len, ten tlak na psychiku tu je. Stále. Ľudia sú zlí, vedia veľmi ublížiť a mnohí, bohužiaľ, chcú ubližovať, lebo to majú vo svojej podstate. Bez obrovského nadhľadu sa to nedá.

Čo stalo, keď bolo všetko také eňo-ňuňo, že ste sa vtedy rozišli?

Tina: Presne pre ten nápor. Nahrávala som album, prišiel Hlas Česko Slovenska, veľa cestovania, obrovské množstvo koncertov, a my žijeme v dvoch krajinách. Začala som čím ďalej, tým menej chodiť do Talianska a aj keď sa vyskytla možnosť, že Rišo prišiel hrať na chvíľu na Slovensko, do Ružomberka, boli sme síce bližšie, ale aj napriek tomu strašne ďaleko. Bola som na trati Bratislava – Praha, z toho vyplývali nejaké konflikty... Jednoducho sme to neustáli. Rozchod bol jediné možné riešenie, najlepšie, ktoré sa nám v tom čase mohlo stať.

Tina: Bolo to celé veľmi dramatické... (úsmev) S odstupom času spomínam už s úsmevom, ale vtedy to nebolo bohviečo. Ten čas, ktorý sme boli od seba, nám však, podľa mňa, pomohol. I keď pointa je tá, že aj keď sme boli rozídení, každý deň sme komunikovali. Inak, strašne veľa rozprávam ja, nie...?

Rišo: Nie, nie, tebe to ide lepšie ako mne.

Tina: Uvedomovali sme si, že sa potrebujeme. Potom sme sa jedného dňa stretli a bolo to.

Rišo: Určite áno. Ale, ako Tinka povedala, každý deň sme si aspoň napísali...

O tebe vychádzali vtedy tie články, že už máš druhú.

Rišo: Dotklo sa ma to. Najmä preto, že som dodnes nezistil, kto poslal novinárom tú správu, že je na štadióne nejaká moja frajerka.

Najlepší kamarát, ako to už býva, nie?

Rišo: Ktovie... V každom prípade to vôbec nebola moja frajerka a s tou ženou by som nikdy nechcel byť v živote spájaný.

Vy by ste mohli napísať príručku o tom, ako zvládnuť vzťah na diaľku. Nie je to v konečnom dôsledku stmeľujúce?

Rišo: Ako sa to vezme. V Taliansku som v kuse doma, som sám, ona je na Slovensku, a keď je toho odlúčenia priveľa alebo pridlho, človek si zvykne. To tiež nie je dobre, no aj vďaka tomuto odlúčeniu sme podľa mňa silnejší.

Rišo: Prišlo to spontánne... (smiech)

Tina: Plánovali sme ho, akurát nikto nemohol vedieť, že sa podarí na prvýkrát. Zasnúbili sme sa, plánovali sme svadbu, ale medzitým prišlo toto... (úsmev) Paradoxne sa nám to podarilo zrejme na mieste, kde sme si vyhliadli svadbu.

Takže chalan. To je výborná správa pre futbalistu, nie?

Tina: My sme robili chlapca! Ani na chvíľu sme nezapochybovali! Ja som veľmi chcela syna, dokonca sme nemali dievčenské meno ani v zálohe.

Tvoj chlap je športovec, to je jedna vrcholová kariéra v rodine. A potom tu máme teba a tvoju vrcholovú kariéru. Čo s tým?

Tina: Jedna bude musieť ustúpiť.

Tina: Myslím, že áno. Som tu tých desať rokov, prišiel moment, že by mi vôbec nevadilo zvoľniť tempo. Vybudovala som si meno, fungujem na nejakom leveli, chcela by som si to len udržiavať, vôbec nepotrebujem veľkú medzinárodnú kariéru. Nič také som nikdy nemala v pláne, toto nie som ja. Mne sa páči predstava, že už budem matkou a budem mať rodinu, muža. Možno nebudeme fungovať ako klasická rodina, budeme na cestách a bude náročné to udržať, ale prečo nie? Ľudia žijú aj oveľa horšie životy, sťažovať sa by bolo veľmi pokrytecké. Treba to len správne nastaviť.

Budete žiť v Taliansku?

Rišo: Podľa toho, kde budem hrať.

A kde by si chcel hrať?

Rišo: Najradšej asi v Nemecku, možno aj Anglicko by bolo fajn. V Taliansku som už šiesty rok a pomaly mi to začína liezť na mozog. Som tam stále sám, keď príde do klubu zahraničný hráč, medzi domácich chalanov, je to vždy také... iné. Na tejto úrovni to nie je o kamarátstve. Je to omnoho viac o konkurencii. Ľudia sú až príliš pohodoví, na všetko majú more času, všetko trvá dva týždne, nezavolajú, keď majú zavolať... nie som na to zvyknutý. V Nemecku čo sa povie, to sa dodrží a aj tie podmienky pre hráčov sú na inej úrovni.

Tina: Pre mňa je Taliansko veľmi výhodné, keďže prichádzam do krajiny, kde som totálne „no name“. Som tu úplne slobodná, vôbec mi neprekáža chodiť strapatá, občas dogabaná, prechádzam sa kade-tade, to je tá pozitívna stránka. Negatívna je, že som nemala čas naučiť sa po taliansky a Taliani zase nevedia po anglicky.

Čo na sebe najviac obdivujete?

Tina: Neviem pomenovať jednu vlastnosť, ale je neuveriteľne vyspelý. Viac než chlapi, ktorí sú odo mňa starší. A tým ma vie vždy zraziť na kolená. Urobí niečo, čo od neho nečakám, či je zle, alebo dobre. Je strašne rozumný.

Rišo: Mne je veľmi veľkou oporou. Obzvlášť keď je v Taliansku, lebo v tom športe, samozrejme, nie sú vždy len tie pekné chvíle. Skôr by som povedal, že tie horšie sú častejšie, veľakrát je moja morálka inde, než by mala byť, vtedy nastupuje Tinka.

Tina: Zvláda to čím ďalej, tým lepšie. Je smutný, čo je prirodzené, veď futbal hrá preto, aby vyhrával, bolo by divné, keby sa potešil a išiel by sa opiť. Ale určite nie je typ, ktorý by trieskal dverami a hádzal veci... Je smutný, rozmýšľa nad tým, chce sa o tom rozprávať, ale potom ide ďalej.

Máš predstavu, čo všetko ťa/vás čaká?

Tina: Myslím si, že človek nemôže byť pripravený na rodičovstvo. Môže mať letmú predstavu, ako to asi funguje, ale realita asi zaskočí každého... Čítam si knižky, nechcem skočiť úplne do neznáma. Viem si predstaviť, že to bude na začiatku makačka. Nieže oblečiem bábätko do pekných dupačiek a ideme sa prechádzať do obchodného centra.

Rozmýšľaš niekedy nad tým, že čo bude? Tak o desať, dvadsať rokov? Keď budeš mať 40 a on iba 32...?

Tina: Čo bude, bude. Keby som mala celý čas premýšľať v nejakej temnote, že, preboha, čo bude, tak sa môžem rovno odstreliť. Vždy nejako bolo. Je nám dobre, s nikým nám nebolo lepšie, tak nevidím dôvod, prečo by som sa mala v tomto čase deptať.

Spoveď Tiny a Riša: Syn sa nám podaril na prvýkrát

Výber pre vás

Spoveď Tiny a Riša: Syn sa nám podaril na prvýkrát

Súvisiace články

Tina: Pod ochrannými krídlami mužov

Spoznávate túto Catwoman? Svojho Batmana už našla

VIDEO - Tina a Rytmus: Náš príbeh od začiatku do konca

Výber pre vás