Charakter vašej postavy vo filme Čiara je nejednoznačný. Myslíte si, že náš charakter zostáva rovnaký alebo nás ovplyvňujú životné situácie?

– Asi myslíte skúsenosti, ktoré získavame vďaka tým situáciám. Doteraz som získal presvedčenie, že človek sa nemení. Skúsenosťami a dozrievaním sme možno schopní vidieť určité veci inak, čiže naše vnímanie, postoje a reagovanie môžu byť iné, a tým aj to, čo zo seba dávame. To sa deje celý život, ale vo svojej podstate zostávame rovnakí. Charakter je pre mňa nemenný, o tom som sa doteraz presvedčil.

Spomeniete si na nejakú situáciu, v ktorej ste museli ísť za svoje hranice?

– Záleží na tom, čo si predstavujeme pod pojmom hranica. Ak je hranica život, tak tým, že som ešte stále tu, tak som za žiadnu hranicu nevykročil.

Ale dostali ste sa už asi v živote na nejakú križovatku, keď ste váhali, ako sa rozhodnúť.

– Určite, veď som na tomto svete dosť dlho, tak niečo také mi už do cesty prišlo. Keď človek cíti závažnosť rozhodnutia a chce urobiť to najlepšie, nie je si istý. To nie je ako rozhodnutie, ktorú bobuľku hrozna si dáte ako prvú z celého strapca, lebo ak nebude dobrá, hneď si dáte ďalšiu. Myslím, že práve závažnosť rozhodnutia vytvára opatrnosť. Často si kreslíme „bubáka“, že ak sa nerozhodneme najsprávnejšie, možno sa stanú veci nezvratnými, ale v podstate, aj keď sa rozhodneme v danej chvíli nesprávne, aj to tak vlastne malo byť.

Čiže sa vám nestalo, že by ste nejaké rozhodnutie oľutovali?

– Beriem to tak, že v danej chvíli som sa nedokázal rozhodnúť inak.

Za čo ste v živote vďačný?

V kariére máte na konte už dosť výrazných postáv. Kedysi ste povedali, že sa nerád pozeráte sám na seba a nesledujete televíziu. Stále to platí?

– To je pravda. Televíziu nesledujem vôbec. Zapínam ju jedine vtedy, ak mi náhodou vyjde čas a môžem pozerať formulu 1 alebo MotoGP. Inak televíziu nezapínam. A to, že sa neviem na seba pozerať, tak to viac-menej stále platí.

Bolo vždy jasné, že si zvolíte herectvo?

– Áno. Odkedy som si začal uvedomovať, že existuje niečo ako zamestnanie, tak som chcel byť herec. Samozrejme, že som mal aj detské sny, len som nechcel byť kozmonaut alebo požiarnik, ale možno automobilový alebo motocyklový pretekár, eventuálne som chcel jazdiť na kamióne po celom svete.

Pretekára ste si zahrali aspoň v seriáli Chlapi neplačú.

– Nakrúcanie určitých vecí nemá často so skutočnosťou veľa spoločné. Musí to vyzerať, samozrejme, čo najautentickejšie, ale keď sa niekto rád vozí v aute alebo rád preteká, tak určite nakrúcanie nie je tá činnosť, keď by sa v tom mohol vyžiť.

Máte v sebe ešte kúsok malého chlapca, ktorý si rád uletí do sveta fantázie?

– Určite áno, ale neviem, či chvalabohu alebo bohužiaľ.

V televízii hráte často „drsných mužov“. Nachádzate sa v týchto postavách?

– To sú postavy, ktoré sú viac viditeľné a môžu o mne vytvárať nejaký obraz. Veľa hrám v divadle a tam mám asi viac komediálnych postáv ako takéhoto charakteru ako v Čiare alebo v seriáloch, napríklad Za sklom.

Akú úlohu hrá humor vo vašom živote?

– Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme sa dokázali smiať. Keď máme problém sa na niečom zasmiať alebo nájsť niečo, čo by nás rozosmialo, tak asi niečo nie je v poriadku.

Upúta vás humor aj na žene?

– To je asi jedna z najdôležitejších vecí. Nie naj, ale asi jedna z toho balíka najdôležitejších.

Vo filme ako otec troch dcér žijete s piatimi ženami, no viac ako s manželkou komunikujete s matkou. Myslíte, že aj komunikácia je vo vzťahoch dôležitá?

– Komunikácia v dobrom vzťahu vie byť aj bez slov a myslím si, že je veľmi potrebná. Keď sa ako partneri stretnú tí správni ľudia, dokážu komunikovať nielen verbálne. Na druhej strane, ak s niekým nemáte o čom hovoriť a už vám nie je príjemné s ním komunikovať, tak potom je na mieste otázka, čo pri ňom ešte robíte. Ale aj miera toho, koľko komunikácie je komu dosť, je u každého iná. Niekto potrebuje hovoriť veľa, je veľmi zhovorčivý a niekto nie. Sú ľudia, ktorí odkedy rozlepia oči, tak sa im nezastavia ústa, až kým si zase večer neľahnú spať, a sú ľudia, ktorí nepotrebujú veľa rozprávať. Keďže sú na to vo vzťahoch vždy dvaja, je dôležité, aby si to doladili oni, je to na nich, nech si to spravia, ako je to najlepšie im, a my môžeme ísť dočerta so svojimi filozofiami a konštrukciami.

– K tomu viem povedať len to, že to závisí, vždy to závisí...

Od človeka a situácie?

Myslíte si, že muž by mal dávať najavo aj svoje city? Kedysi sa chlapcom hovorilo, že plakať nesmú.

– Nemyslím si, že by v takýchto veciach vôbec malo existovať niečo také, že toto by sa nemalo, niekto by niečo nemal alebo niečo sa musí a niečo je dobré a niečo zlé... Nejakým spôsobom to do nás odjakživa vtĺkajú, ale všeobecne sa podľa mňa takto veci pomenovať nedajú.

Riadite sa teda v živote skôr emóciami?

– Nie výlučne. Aj to závisí. Vo všetkých možných situáciách reagujeme rozlične a zakaždým o tom rozhoduje veľa vecí. Takže hovoriť o tom vo všeobecnosti mi niekedy príde ako mlátenie prázdnej slamy.

✔ Aké ste mali leto?

✔ Pri čom najlepšie vypnete hlavu?

– Pri práci, pri aute, lyžovaní a hudbe.

✔ Čítate rád?

– Áno. Pokiaľ mám čas a nemusím sa venovať pracovným textom, tak si prečítam čokoľvek zaujímavé, čo sa mi dostane do ruky.

Tomáš Maštalír vo filme Čiara zvládol žiť s piatimi ženami: Ako to má v súkromí? Toto o sebe prezradil

Výber pre vás

Tomáš Maštalír vo filme Čiara zvládol žiť s piatimi ženami: Ako to má v súkromí? Toto o sebe prezradil

Súvisiace články

Zdraví, bohatí a pekelne príťažliví: Ktorí známi krásavci sú ešte slobodní? Tá pravá nie a nie prísť!

Zdraví, bohatí a pekelne príťažliví: Ktorí známi krásavci sú ešte slobodní? Tá pravá nie a nie prísť!

Táňa Pauhofová o mužoch svojho života: To najlepšie z hereckej brandže som si už zobrala!

Táňa Pauhofová prezradila, za čo vďačí expartnerovi Tomášovi Maštalírovi: K tejto vášni ju doviedol on

Táňa Pauhofová prezradila, za čo vďačí expartnerovi Tomášovi Maštalírovi: K tejto vášni ju doviedol on

Výber pre vás