Ste patrónom charitatívnej akcie Beh pre život, ktorá podporuje výskum rakoviny. Máte s touto chorobou skúsenosti v kruhu najbližších?

Otec a zopár ľudí z môjho okolia zomrelo na rakovinu. Takže viem, aká je to hnusná choroba a aká je to ťažká rana pre priateľov i rodinu chorého. Preto, keď ma oslovili, bez mihnutia oka som súhlasil.

Pamätáte si na deň, keď ste sa dozvedeli otcovu diagnózu?

Otec bol lekár a dlho to pred rodinou skrýval. Mame sa snažil nahovoriť, že má ľadvinové záchvaty a pritom to bol rakovinový nádor na ľadvine. Po šiestich dňoch, ako sa dostal do kómy, zomrel. Čiže mama, súrodenci a ja sme to vedeli len veľmi krátko. Nechcel, aby sme sa trápili. Presne si pamätám na ten deň, keď odišiel. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi na Medzinárodný deň detí. Práve som hral večer predstavenie, mal iba 64 rokov.

Vy ste tiež ten typ, ktorý svojimi starosťami neobťažuje najbližšiu rodinu?

Nie som taký ako môj otec. Neviem, čo by som robil, keby som bol na jeho mieste. On síce o svojej chorobe hovoril, ale len kolegom odborníkom. Snažil sa chrániť rodinu a myslím, že to robil veľmi správne.

Máte obavy, že je väčšia pravdepodobnosť výskytu tejto zákernej choroby aj u vás?

Nemám z toho obavy. Všetci máme rakovinové bunky v sebe, všetko závisí od imunity, či to vo vás prepukne. Otec bol v istom období ranený, znechutený zo života, bol poznačený komunistickým systémom, ktorý mu ničil život, za trest robil v atómke v Jaslovských Bohuniciach. Takže ťažko povedať, kto to má na svedomí, alebo ako sa to stalo. Myslím si, že človek si svojím postojom k životu do istej miery choroby privoláva sám. Preto treba myslieť pozitívne a starať sa o seba.

Iste vás mnoho ľudí žiada o pomoc či už osobne alebo listami. Stali ste sa obeťou podvodu?

Chvalabohu, to sa mi nestalo. K charitám, ktoré sa mi zdajú zbytočné, sa nepridám. Spomínam si však, že keď v Tatrách vyčíňala víchrica, poslal som stovky esemesiek, skutočne som odosielal jednu za druhou, aby som ich podporil, a preto ma o to viac rozčúlilo, keď som sa dozvedel, ako sa tam vo veľkom kradlo a vyvážalo drevo načierno. Vtedy som sa fakt popálil. Odvtedy si dávam väčší pozor a pozorne selektujem ľudí, ktorí pomoc skutočne potrebujú a ktorí sa len tvária ako chudáci.

Denne športujete, otužujete sa, meditujete, skrátka venujete sa sebe. Ste so sebou momentálne spokojný?

Pre mňa je dôležitý pocit a ten je dobrý. Som zástanca kalokagatie, čiže harmónie tela a duše, preto k sebe pristupujem komplexne. Šesťkrát do týždňa sa v priemere dve hodiny denne venujem iba sebe. To znamená, že chodím cvičiť alebo si do prírody zabehať, kde sa tiež okúpem, meditujem, pokochám sa tou nádherou, voniam kvety i stromy, čo je úžasne liečivé. To všetko ma posúva a nabíja pozitívnou energiou. Len čo človek kašle na seba a vyhovára sa, že nemá čas, má výčitky svedomia. A to sa mi, našťastie, v poslednom období nestáva.

Máte 56 rokov, ale myslím, že len málokto vám tento vek odhadne správne. Aké cifry lietajú pri odhade vášho veku?

Keď mi niekto povie, že mám menej rokov, dobre sa to počúva. (smiech) Môj osobný tréner Ďuro mi minule polichotil, keď povedal: „Toto, čo ty zvládaš, by nezvládol tridsaťročný človek.“ Veľmi ma to potešilo, lebo to myslel úprimne. Vekom sa však nezaoberám.

Ešte pred divadelnými prázdninami skúšate novú hru. Akú rolu v nej stvárnite?

Je to hra od súčasného amerického autora Tracyho Lettsa a má názov August: stratení v Oklahome. Kým v poslednom čase som hral celkom kladné a charakterné role, v tomto prípade budem za odviazaného staršieho muža, ktorý zvádza mladšie dievčatá. Nehovorím, že je to úchyl, ale rozhodne to nie je kladná postava.

Snažíte sa obyčajne nájsť niečo spoločné s postavami, ktoré stvárňujete?

Tak s touto by som nechcel mať nič spoločné. (smiech) Vždy sa skôr snažím pochopiť myslenie a psychológiu role, ktorú hrám. Nemusím si hľadať styčné plochy so sebou. Premiéra tejto hry bude v septembri.

Ako po toľkých rokoch na javisku prežívate prvý kontakt s publikom?

Premiéra je vždy len premiéra. Divákov považujem za jednu z postáv, ktorá predstaveniu pomáha. Ak je teda obecenstvo dobré, predstavenie je úspešné, ale platí to aj naopak. Preto na premiéru idem vždy s očakávaním, ako to divák prijme. Mám však v sebe akoby nejaký senzor, ktorý vie odhadnúť, ktorá hra bude rezonovať. Dnešné publikum má radšej komédie a na ťažšie žánre reaguje vlažnejšie. Je to asi tým, že v skutočnom živote sú ľudia zaťažovaní mnohými problémami.

Riadite sa intuíciou aj v iných veciach?

Áno, intuícia je pre mňa veľmi dôležitá. Som človek srdca. Riadim sa skôr pocitom a nerozmýšľam až tak racionálne. Snažím sa však potom nenechať strhnúť srdcom. Ľahko totiž uletím, ale moja priateľka ma vždy stiahne na zem. Dnes už nepotrebujem robiť všetko a za každú cenu. Preto si vyberám, čomu sa budem venovať. Nebolo to však vždy tak. Kedysi som nebol mnohým veciam otvorený. Pomohlo mi rozmýšľanie nad sebou, nad postojom k životu. Každý si prejde svoju cestu a niekam sa dostane. Voláme to skúsenosť alebo zmúdrenie?

Vajda o otcovej rakovine: Človek si chorobu privolá sám!

Výber pre vás

Vajda o otcovej rakovine: Človek si chorobu privolá sám!

Súvisiace články

Gott v Moskve trpel: Strach z alergie mu nedal spávať!

Krásna Popoluška a jej princ: S Abrhámom si vykali!

Výber pre vás