Kým rozvody a rozchody sa dejú neustále, manželov Voštinárovcov sa to netýka. Klaudia (42) a Vlado (48) sú manželmi dvadsať rokov. Hoci sa poznajú dokonale, každý z nich má svoje tajomstvá, o ktorých nehovorí.

Spoznali ste sa pred dvadsiatimi troma rokmi na jarmoku. Po troch rokoch známosti ste sa zosobášili. Od koho prišiel podnet?

V: Asi som to bol ja i napriek tomu, že kým sme nezačali spolu chodiť, myslel som si, že celý život budem slobodný a budem žiť bohémsky život. Nikdy som nerozmýšľal nad manželstvom. Jemné obavy som mal ešte aj po požiadaní o ruku, keď mi prvýkrát navarila. Hovoril som si: „Ááááá, veď čo. Nebudem ju trápiť, budeme chodiť do reštaurácií.“ (smiech)

Čo si hovoríte dnes, keď vám manželka navarí?

V: Teraz varí perfektne, rýchlo a vždy je po nej čistá kuchyňa. Tým, že to robí takto skvelo, mám dôvod, aby som sa jej do toho nemiešal. K: On je taký tolerantný, že ma nechá všetko robiť. (smiech) V: Áno, tolerancia je dôležitá. K: Opýtajte sa radšej mňa. (smiech) Pravda je, že niekedy by mi bodla pomoc.

Ako vás za tie roky formoval váš vzťah?

V: Ja som odjakživa ideálny, čiže mňa nemalo čo meniť ani formovať. (smiech) K: Nikdy som sa ho nesnažila zmeniť. Vždy som ho brala takého, aký je. Vzťah je o tom, aby sa dvaja naučili spolu fungovať. My sme si spoločnú cestu našli a mne sa s ním žije veľmi dobre. U nás doma býva často veľká sranda. V: To neznamená, že by sme sa stále chytali od smiechu za bruchá, ale nie je u nás dusno a extrémne prísno. Na veľa vecí sa skrátka dívame z nadhľadu. K: Máme voľné manželstvo. Ale v tom zmysle, že sa nebuzerujeme zbytočnými telefonátmi či esemeskami, že kde sme, s kým, kedy prídeme a tak. V: Napriek tomu by ideálny partner pre moju manželku bol taký, ktorý by popri všetkom trikrát do dňa povysával, poriadne vyleštil zrkadlá, utieral prach. K: To preháňa.

V: Odpoviem za ňu. Je enormne prísna na čistotu. Doma i v práci všetko musí byť až katalógovo čisté.

K: Aj ja sa čudujem. Snažím sa jemu i deťom vysvetliť, že skrátka nemám rada neporiadok. V: My sme však v prevahe, ty sa prispôsob. Veď ktorému zdravému chlapovi prekáža kvapka na vodovodnej batérii? Ona ju hneď utiera. Raz som naschvál batériu zaprskal a čakal som, za ako dlho si to všimne a vyleští ju. Do minúty bolo všetko opäť ligotavé. (smiech) Zrkadlo leští minimálne raz za deň. S deťmi sa na tom bavíme a ona to berie niekedy až príliš vážne. Vysvetľujem jej, nech si nekazí deň dvoma odtlačkami na zrkadle. Veď nech sú aj štyri. Zrkadlo máme dosť veľké na to, aby sme sa tam videli. Keď už bude zacapkané úplne, tak ho utriem aj sám.

V: Skôr by som povedal, že majú z nás oboch mix vlastností. Andrea má 19 rokov, tá sa stále profiluje. Martin má 11 rokov. Uňho sa ešte len ukáže, aký bude. Zatiaľ im je všetko jedno, pre nich nie je nič problém. Riadia sa tým, že dnes je krásny deň a zajtra uvidíme. Nás s manželkou však zaujíma aj zajtrajšok. K: Keď sa mám ja porovnávať s nimi, bola som poctivejšia v škole. Oni nepotrebujú byť jednotkári. Razia teóriu, že priemerní žiaci sú v živote najúspešnejší. Neviem, odkiaľ to zobrali. V: Ja som tiež vyrastal inak. A to hlavne tým, že od štyroch rokov takmer do dospelosti som sa venoval plávaniu. Celé detstvo som mal rovnaký program – ráno tréning, potom škola, popoludní zas tréning a spať. Nehral som s deťmi futbal na sídlisku a doma som trávil málo času.

Robili ste to z vlastnej vôle, alebo to chceli rodičia?

V: Rodičia chceli, aby som sa naučil plávať a mne sa to zapáčilo. Aj nášho Martina som v štyroch rokoch prihlásil na kurz plávania a už som ho možno videl ako novú plaveckú hviezdu. On však ako jediný musel opakovať základný výcvik, lebo sa nenaučil plávať. Viete, aké to bolo pre mňa zronenie? (smiech) Teraz však pláva výborne. Mňa šport veľa naučil a myslím si, že deti by sa mali nejakému športu venovať, lebo ten virtuálny pri počítači za veľa nestojí.

Tie vaše sa venujú čomu? Ste benevolentní rodičia a nechávate na nich, nech si vyberú, čo chcú?

K: Snažíme sa, aby aj naše deti športovali. Martin kedysi chodil na karate, teraz ho chytil bejzbal. Andrea je skôr na tanec. V: Netlačíme ich však nasilu do ničoho, ale ideologické školenie majú každý deň. (smiech) Často im hovoríme, že na vzdelanie im dáme toľko, koľko potrebujú. Ale ak im to nepôjde, nič sa nestane. Ak bude moja dcéra pokladníčka, je to v poriadku, ale budem trvať na tom, aby bola dobrá vo svojej práci. Ak bude syn sústružník, tiež je to fajn, ale nech je výborný sústružník. To platí, samozrejme, o všetkých povolaniach. Iným spôsobom do výchovy radšej nezasahujem. K: Je pravda, že deti vychovávam ja, keďže Vlado je často preč. Keď príde po týždni domov a začne ich vychovávať, občas sa to stretne s nepochopením, lebo nepozná všetky súvislosti. Doma sa však veľa rozprávame a snažíme sa vo všetkom nájsť spoločnú reč.

K: Snažia sa nám zdôveriť. Chodia skôr za mnou, lebo sme častejšie spolu. Martin teraz ide do puberty a nedostanem z neho nič. Hádam to prejde. Ak však už ide o niečo vážne, vedia sa nám otvoriť. Myslím, že v nás majú dôveru.

Aj vy ste mali s rodičmi taký otvorený vzťah?

K: Nie. V štrnástich som odišla do školy a bývala som na internáte. Všetko som teda rozoberala s kamarátkami. Keď som chodila na víkendy domov, nemala som na dlhé rozhovory ani čas, ani chuť. V: My sme doma nemali večerné sedenia, aby sme sa rozprávali, kto mal aký deň. Vždy sme však mali spoločný nedeľný obed. Tým, že ja som bol často na pretekoch, prichádzal som aj o to. Rozhovory sme viedli hlavne o plávaní. Z môjho otca, ako to obyčajne býva, sa časom stal najmúdrejší človek na plávanie. Stále som počúval, že mám krátky záber, málo pracujem nohami a podobne. Až o niekoľko rokov neskôr som zistil, že on vôbec nevedel plávať.

K: Tak príjemne. Myslím, že trošku žiarlivosti by vo vzťahu malo byť. Nahneval by ma, keby nežiarlil. V: Nežiarlim, lebo som tak extrémne vysoko nasadil latku, že každý iný muž v jej živote by ju len podliezol. (smiech) K: No... a toto mám doma! Ale súhlasím. (smiech) V: Naše manželstvo je zatiaľ fajn. Človek ale nikdy nemôže vedieť, ako to dopadne. Preto nikdy nehovorím nikdy. Ak by sa aj náhodou niekedy medzi nami niečo udialo, čo samozrejme, nechceme, u mňa je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že je to moje prvé a posledné manželstvo. Neviem si predstaviť, že by som po vzťahu s touto úžasnou ženou s niekým dokázal vytvoriť iný dlhodobý vzťah, nedajbože novú rodinu.

Máte jeden pred druhým takzvanú 13. komnatu, od ktorej nemá nikto kľúče, len vy?

K: To má hádam každý, aj ja. V: Vieme o tom, že každý z nás takú komnatu má. Nikdy sa ma na tú moju nepýtala a ja nemám potrebu o tom hovoriť. Dada má možno vo svojej „plné regále“ a tiež sa na to nepýtam. Nech tam má, čo chce. K: Nerozoberáme spolu úplne všetko. Mám hranicu, čo mu poviem a čo rozoberám len s kamarátkami.

Za tie roky ste si prešli dobrými aj tými menej pozitívnymi etapami. Ktoré udalosti vás ešte viac spojili?

K: Boli rôzne, ale najviac nás asi zomklo, keď som bola druhýkrát tehotná. V: Druhé dieťa sme veľmi chceli, ale dlho sme ho nemohli mať. Preto je medzi našimi deťmi osemročný vekový rozdiel. Potom sa to podarilo a veľmi sme sa tešili. Na druhej strane sa mi skončili televízne projekty a finančne sme išli radikálne dole. Vtedy sme skutočne počítali každú korunu a neustále som myslel na to, čo urobím, ak sa to zase nenaštartuje. Mávali sme dlhé nočné debaty. K: Navzájom sme sa však podržali. V: Mala ma prosto rada aj bez peňazí. Chápete, aký silný musel byť môj šarm? (smiech)

Vážite si peniaze odvtedy viac, keďže nie vždy ste ich mali dostatok?

V: Nikdy sme nemali obdobie, že by sme mali veľa peňazí na rozhadzovanie, ale ak nejaké boli, tak sme sa snažili do niečoho investovať. Minulý rok sme napríklad kúpili rekreačný rezort pri Trenčianskych Tepliciach, ktorý sme rekonštruovali. K: Už desať rokov sa venujem detskému cestovnému ruchu. To sú hlavne školy v prírode a letné tábory Twistovo. Takže kým doteraz sme stále s deťmi chodili do prenajatých areálov, túto sezónu sme odštartovali vo svojom.

V: Dostal som sa do životnej etapy, kedy som už mal pocit, že by bolo dobré niečo vytvoriť, vybudovať a zanechať po sebe. Pánbožko mi doprial, aby som zarobil trošku viac peňazí ako iní ľudia. Tak som sa rozhodol urobiť za ne niečo, z čoho by mali osoh aj ostatní. Peniaze samy osebe mi nič nehovoria. Nerajcuje ma číslo na účte. Mám radšej, keď sa za ne niečo buduje. Nie som typ, ktorý by bez problémov vyvalil hocijakú sumu za čokoľvek. Nevediem žiadny pokrivený celebritný život, aby som všetkým ukázal, že mám najdrahšie auto a najnovšie topánky. To nie som ja. Dokonca vám ani nemám čo negatívne ponúknuť. Nepijem alkohol, nevyvádzam, nerozvádzam sa, nemám milenky a dokonca, nech to tak aj zostane, ani extrémne chorý nie som. Vymyslite si niečo, napríklad, že mi idú amputovať nohu. Kto to bude inak čítať? (smiech)

Máte s manželom veľa spoločných záujmov? Zamilovali sme si náš nový rezort Oliwa a radi lyžujeme.

Čo si na ňom najviac vážite? Zodpovednosť voči rodine, ktorú veľmi miluje. Mám pri ňom veľkú istotu.

Obťažuje vás jeho popularita? Zo začiatku mi to prekážalo, ale už som si zvykla. Ale dcéra sa dokonca dlho predstavovala len Andrea.

Vlado Voštinár je ženatý už 23 rokov: Ako mu to vydržalo?

Výber pre vás

Vlado Voštinár je ženatý už 23 rokov: Ako mu to vydržalo?

Súvisiace články

Maroš Kramár: Mnohí, keby mohli, do plynu by ma poslali

Manželia Vůjtekovci: Aký je hokejový tréner mimo klziska?

Kristína Svarinská prezradila: Rozvod ma veľmi ovplyvnil

Výber pre vás