Stále je to žena s odvahou pätnástky, no zároveň s charizmou zrelej ženy a matky. Slovenská, a rovnako česká herečka Yvetta Blanarovičová (45).

Vraj ste sa po základnej škole chystali na gymnázium, ale učiteľka to maminke výslovne zakázala.

Pamätám si vetu, ktorú jej niekoľkokrát zopakovala: „Keď ju posadíte k matematike a fyzike, umrie v nej duša komediantky.“ A tak som sa cez prázdniny pred deviatou triedou rozhodla pre husle a operu na žilinskom konzervatóriu.

Prečo ste sa hneď v prvom ročníku rozhodli skúsiť šťastie v Prahe?

Zo školy sme boli na „exkurzii za umením“ – na opere v Bratislave. Úlohu veľmi mladej ženy spievala pani v pokročilom veku. Profesora som sa hneď pýtala, čo to má byť. Vysvetlil mi, že opera je najmä o hlasoch. Ja som sa však búrila, že divadlo je predsa od slova dívať sa. Ak si odmyslím tento vnem, tak to si doma môžem pustiť platňu. Uvedomila som si, že divadlo je pre mňa dôležité, a len v Prahe bolo konzervatórium, ktoré sa zaoberalo hudobnou dramaturgiou. Názor na operu som zmenila, keď som navšívila rad vynikajúcich predstavení s veľmi dobrým obsadením.

V prvom ročníku ste si povedali – odchádzam. Mali ste aj plán B?

Áno, v Žiline boli zlatí a povedali mi, že keby to nevyšlo, môžem sa vrátiť. No po skúškach mi v Prahe oznámili, že ma berú hneď do druhého ročníka. Mali podmienku, že za rok zvládnem gramatiku českého jazyka zo základnej školy. A v treťom tri roky gramatiky konzervatória, aby som bez problémov mohla vstúpiť do maturitného ročníka.

To nebolo nesplniteľné, alebo áno?

Ja som pravý nefalšovaný „orech“. Polovica rodiny je srbsko-chorvátsko- -maďarská, časť žije v Španielsku a musím povedať, že je to tá najúžasnejšia rodina na svete. Mám medzi predkami všetko možné z Európy, ale Čecha ani jedného. Málokto si to uvedomuje, ale naše jazyky majú naozaj odlišnú gramatiku. Tam, kde je mäkké i u nás, tam je ypsilon v češtine a naopak.

A čo rodičia? Nerátali dni, keď sa konečne vrátite?

Naopak. Maminka mi povedala: A čo by si tu robila? Ja ti len hovorím, ak sa nebudeš učiť a ja sa to dozviem, zamestnám ťa v Závodoch 29. augusta v Partizánskom v topánkárni pri páse. Verte mi, ona by to splnila.

Mala to talentovaná komediantka také ľahké, aj keď opustila školské lavice?

Mala som veľké šťastie. Už v druhom ročníku som hosťovala vo Švandovom divadle s Martou Vančurovou a Jiřím  Adamírom. V piatom ročníku som sa „rozkrútila“ a hrala som v rozprávkach – O princezně Jasněnce a létajícím ševci, v Princezně ze mlejna 1 a 2, vo filmoch Kdo se bojí, utíká, Golet v údolí, Věčná samota... Aj vďaka nim si ma Česko vzalo za svoju, ale ja som nikdy nezabudla povedať, kde som sa narodila.

To znamená, že ste rýchlokurz češtiny zvládli.

Majster českého jazyka Radovan Lukavský mi vo štvrtom ročníku povedal, že moja čeština je ukážková a niektorí kolegovia majú čo robiť, aby ma dohnali. Keď som potom nakrúcala jednu inscenáciu, režisér kľačal na kolenách a prosil ma, aby som nehovorila tak spisovne. „Veď ty hovoríš ako moja stará mama.“ Môžem povedať, že ovládam oba jazyky.

A čo slovenčina? Naučili ste ju aj svojho syna?

Matyáš (20) so slovenčinou nemá problém. Keď sa rozpráva s babičkou, jeho spolužiaci „zírajú“, že ovláda ďalší jazyk.

Už v škole ste nasadli na rýchly kolotoč práce. Kedy ste z neho stihli vyskočiť a porodiť syna?

Matesa som mala v takom krásnom veku, ako dvadsaťpäťročná. Správny manažér by to asi svojej zverenkyni zakázal. Moja hviezda začala totiž práve žiariť. Hrala som mesačne tridsať predstavení, cestovala po Európe, nahrávala platňu... ale zamilovala som sa a otehotnela. V tom čase som bola v divadle osem rokov a hovorila som si – ak toto malo byť všetko, čo som mala ukázať, nevadí. Ja Matesa musím mať!

Takmer hneď po pôrode ste na kolotoč naskočili späť. Bez opatrovateliek, len vďaka babičkám. Fungujete na nejaké ultravýkonné baterky?

Ľudia, čo ma nepoznajú, si myslia, že mám od rána do večera doma gazdinú. Že mi niekto perie, žehlí, varí, vozí ma na turné a stará sa o mňa húf manažérov. Najlepšie na tom je, že ja to všetko mám, ale najradšej si všetko robím sama. Aj tú paniu na upratovanie, ale predtým, ako k nám príde, všetko upracem. Moja mamka sa mi smeje, ale mám jej výchovu. Veď čo by si o mne tá pani pomyslela?

Takže stále v jednom kole. Dokážete sa aj zastaviť?

Milujem varenie. Problém je, že neviem variť málo. Syn sa vždy, keď ma vidí v kuchyni, pýta: Prečo zase varíš pre armádu?

Myslela som úplne sa zastaviť...

Neviem sedieť a nič nerobiť. Nakrúcam v Bratislave Ordináciu v ružovej záhrade, večer chodím hrať Čarodejnice z Eastwicku do Brna. V noci sa vrátim do Bratislavy, od rána makám, aby som večer mohla utekať do Prahy hrať alebo spievať koncert. Dostala som na 50 rokov od rodiny Thurn und Taxis zámok, ktorý rekonštruujem s občianským združením La Sophia na European Music College – konzervatórium pre talentované deti z detských domovov a sociálne slabých rodín. Mám hlavu ako tekvica, ale naplnenú samými krásnymi vecami.

Vy ste naozaj čertica. Nečudujem sa, že vám Zdeňek Troška zveril túto postavu v Princezně ze mlejna...

Keď prišiel s tým, že má pre mňa úlohu čerta, zhrozila som sa: Hovorím mu: Zdeňku, ty si sa zbláznil! Veď ja nemôžem brať chlapom úlohy. On na to: „Hele, ja žádnýho takovýho bláznivýho chlapa nenajdu! Nezlob se, to můžeš být jenom ty.“ Samozrejme, že som sa urazila: To som taká škaredá? A on, že naopak: „Ty bys byla krásný chlap. Uvidíš, že budeš k sežrání.“ Ale nebolo to med lízať. V kožúšku ma všetko svrbelo, tak som dostala dlhé ihlice, ktorými som sa škriabala. Nakoniec sa mi z neho nechcelo vyzliecť. Ako čert som šla do krčmy po pivo. Alebo na zastávku a tam som zastavovala autobus. Keď ma zazreli Vietnamci v stánku, kde som si šla kúpiť ponožky, utiekli. Poriadne som sa pri tom nakrúcaní „vyblbla“.

Váš čert bol dokonca nominovaný na Českého leva. Ten sa vám síce neušiel, ale najvyššia divadelná pocta – Cena Thálie, áno.

To bola veľká sranda, lebo ja som tam vôbec nešla. Muzikál bol v jednej kategórii s operou a spolu so mnou bola nominovaná operná diva Eva Urbanová. V ten večer som mala predstavenie, a keďže som neverila, že by som mala vedľa takej persóny šancu, tak som sa rozhodla hrať a do Národného divadla som poslala manžela. Eva Urbanová sa na neho prekvapene pozrela: A vy jste která? On sa zasmial: Já jsem, prosím, Blanarovičová. Mal len sako a džínsy, lebo si povedal, že na balkóne ho nikto nebude vidieť. Nakoniec však stál na javisku. Pán Radovan Lukavský sa skoro rozplakal, bol veľmi dojatý, keď povedal meno Yvetta Blanarovičová.

V priebehu večera som na to zabudla. Až na konci som si všimla, že na predstavení My Fair Lady je akosi veľa ľudí. Prišli sa pozrieť z Národného divadla, tak som tam stála dojatá a bola to najkrajšia odmena.

Slovenským divákom ste sa pripomenuli v úlohe Zuzany v Poisťovni šťastia. Tá však bola vaším opakom.

Nesúhlasila som s tým, čo sa rozhodla urobiť so svojím životom. Nezdalo sa mi normálne, aby si žena, ktorá má malé dieťa, kvôli mužovým frajerkám podrezala žily. Presviedčala som režiséra, aby ma prešiel autobus. Ja by som to kvôli žiadnemu chlapovi nespravila.

Čo by Zuzana spravila, keby ste scenár písali vy?

Mávla by rukou a zachovala sa ako moja maminka. Keď sa otcovi zapaľovali lýtka a stále mal milenky, jedného dňa mu zabalila kufrík a povedala: Otecko, tak a teraz bež, nech sa tá tvoja milenka o teba stará naozaj a nielen niekedy.

Vďaka slovenskej Ordinácii v ružovej záhrade ste sa v našich obývačkách zabývali. Ako ste reagovali na ponuku zo Slovenska?

Nepremýšľala som ani päť minút. A bola som prekvapená, že takí veľkí herci ako Emília Vášáryová, Zdenka Studenková, Maroš Kramár, Jožko Vajda, Kamila Magálová, všetci o mne vedeli, aj keď som v Prahe. To naozaj zahreje pri srdiečku. Som nadšená z tejto spolupráce, ešte viac cítim, že patrím aj Slovensku.

Yvetta Blanarovičová: Som pravý nefalšovaný „orech“

Výber pre vás