Interiér domu, ktorý sme navštívili, vznikal niekoľko rokov. Napriek tomu ani dnes nemožno povedať, že je už hotový. Najmladší syn z detskej izby pomaly vyrastá a proces zariaďovania sa môže začať odznova.

Dom, ktorý sme navštívili, nevznikol zo dňa na deň. Domáci sa nechceli zbytočne zadlžovať, a preto postupne – ako im to čas a financie umožňovali – prerábali, pristavovali... „Hoci každá miestnosť vznikala v inom čase a iným tempom, snaha vytvoriť jednotný celok bola stále na prvom mieste. Nestratiť sa na takej dlhej ceste bolo dosť náročné, a preto sme každú ďalšiu vec, ktorú sme do domu pridávali, museli vyberať s ohľadom na to, čo tam už bolo vytvorené,“ vysvetlila nám sympatická hostiteľka Martina.

Rekonštrukcia, pri ktorej mal hlavné slovo domáci pán, dala domu novú tvár. Zmenila sa jeho dispozícia, pribudlo podkrovie, niektoré okná zväčšili svoje rozmery. Majitelia mali o všetkom jasnú predstavu, ale keďže sú obaja časovo dosť vyťažení, pri zariaďovaní sa spoľahli na služby bytovej dizajnérky.

„Keď som do domu prišla prvýkrát, musela som zohľadniť fakt, že majitelia už mali niektoré kusy nábytku kúpené. K tmavému nábytku v interiéri som hľadala niečo kontrastné a ku kamennému obkladu na vonkajšej fasáde zasa niečo teplé,“ spomína známa dizajnérka Jasna na prvú návštevu. Rozhodnutie na spojovací prvok padlo na bledú pastelovú farbu stien, ktorá sa v obývačke objavuje aj v štruktúre podlahy, v závesoch, rámoch obrazov a vo všetkých doplnkoch, dokonca aj v prestieraní.

Časté návštevy rodiny a priateľov dali počas zariaďovania dizajnérke najavo, čo v dome nesmie chýbať. Rušný život rodiny si vyžiadal, aby mal každý kút v miestnosti svoj jasný účel a žiadny priestor nezostal „hluchý“ alebo nevyužitý. V obývačke pribudol veľký jedálenský stôl, ale na sedenie sa okrem sedačky muselo vytvoriť ešte zopár ďalších miest. Tým najpríjemnejším však stále ostal nízky múrik pri teplom kozube.

Po dokončení tejto zóny zariaďovanie na chvíľu ustalo. Po roku sa však novej tváre dočkala aj chodba a kuchyňa. Tá sa v čase, keď sa domáci venujú svojej záľube vo varení, teší veľkej priazni. Najmä keď sa servíruje pod holým nebom na priľahlej terase, je táto časť domu ozajstným magnetom.

V podkroví pokračovalo zariaďovanie detskou izbou. Pôvod jej návrhu prekvapil aj nás. „Dizajnérka vedela, že syn Martin má rád všetko, čo sa týka mora a na najbližšom stretnutí držala namiesto návrhu v ruke servítku. Podľa námorníckeho motívu na nej dokázala vytvoriť takýto zaujímavý interiér,“ nadchýna sa ešte dnes Martina a so smiechom dodáva: „Do zariaďovania tejto izby, ale i veľkej časti domu, sa zapojil manžel. Mnohé veci vyrobil sám,alebo pomohol svojimi skúsenosťami pri výrobe nábytku na mieru. Stačilo, aby mu Jasna niečo načrtla a on to urobil lepšie, ako si predstavovala. Takého chlapa by veru potrebovala každá dizajnérka!“

Ako čerešničky na torte vznikali aj kúpeľne. V tej na poschodí nás okrem veľkého sprchovacieho priestoru zaujala aj skrýša pre práčku. Za dvierkami bez kľučky, ktoré sú obložené rovnakými obkladačkami ako steny, by ju rozhodne nikto nenašiel.

Nielen kúpeľne, ale aj každú izbu zariaďovala dizajnérka tak, aby do bodky naplnila predstavy majiteľov. V spálni sa preto podľa Martininho želania nevyhla nádychu romantiky a uvoľnenia. Okrem množstva vankúšov a milých doplnkov tu nechýba ani paraván. Vyrobil ho, ako inak, šikovný manžel. Práve on tvrdí, že sa v dome možno cítia tak dobre práve preto, že si veľa vecí urobili sami.

„Dom nám prirástol k srdcu,“ tvrdia spoločne. „Aj keď chvíľu trvalo, kým sme sa s ním zžili, teraz by sme ho nevymenili, nešli by sme odtiaľto za nič na svete. Prežili sme tu toho už veľa, aj deti tu vyrástli. Stále sme si tu niečo vylepšovali a za tie roky sa náš život presne odráža aj v interiéri. Nábytok a doplnky akoby vytvárali harmonickú kompozíciu časových línií, nové veci sa prelínajú s nostalgickými, staršími, ale spoločný menovateľ celého domu je jediný – je náš.“

Manželia Martina (43) a Peter (45) sú rodení podnikatelia, ktorí sa nikdy nebáli nových vecí. Po narodení detí sa rozhodli tlačenicu v malom byte vymeniť za bývanie na vidieku. Dom síce nebol nič extra, ale Martina a Peter vystihli ideálne obdobie na kúpu a čoskoro cena ich nehnuteľnosti niekoľkonásobne stúpla. Pekné okolie sem prilákalo ďalších a zo zaspatej časti obce sa stala vyhľadávaná lokalita.

Jasna Opavská, interiérová dizajnérka: Jedny z najčastejšie kladených otázok mojich klientov sú: Kedy to už bude hotové? Ako dlho to bude trvať? Veľakrát počúvam, že už včera bolo neskoro. Je to dosť stresujúce, ale za tie roky som si zvykla. Väčšinou mám totiž na dokončenie svojej práce naozaj pomerne krátky čas. Sú však aj svetlé výnimky a práve zariaďovanie tohto domu patrí k nim.

Princíp, ktorého sa domáci držali – radšej počkať, kým si našetríme, a kúpiť alebo dať vyrobiť kvalitnú vec namiesto dočasných riešení – sa ukázal ako veľmi múdry. Vďaka nemu v tomto dome nenájdete žiadne dočasné riešenia, hoci tvrdenie, že dom je už dokončený, ani tu neplatí. Pretože z detskej izby už najmladší syn pomaly vyrastá a proces zariaďovania sa môže o chvíľu začať odznova.

Zariadenie podľa motívu servítky: V tomto dome to žije!

Výber pre vás

Zariadenie podľa motívu servítky: V tomto dome to žije!

Súvisiace články

Domček na kolesách: Poďte sa pozrieť do maringotky!

Zo stodoly palác: Spojenie prítomnosti s minulosťou

Výber pre vás