Na režisérskej stoličke sedíte už viac ako dvadsať rokov. Pri nakrúcaní komédie Doktor od jezera hrochů ste sa mihli aj pred kamerou. Aké to bolo?

Vždy som to odmietal, lebo to nemám rád. Pri natáčaní mojej poslednej komédie sa stalo, že v poslednej chvíli skolaboval na pľaci herec, ktorý mal hrať doktora. Bolo už všetko pripravené, scéna nasvietená a nezohnal som za neho náhradu. Na nátlak celého štábu som si teda musel obliecť lekárske oblečenie a povedať päť viet.

Bolo to hrozné. Povedal som si, že už nikdy. Ale pred kamerou som sa v minulosti už raz ocitol. Uhovorila ma kolegyňa, režisérka Marie Poledňáková, do svojho filmu, kde som hral šialeného režiséra. Čiže pravý opak toho, aký som v skutočnosti.

Aký ste teda režisér?

Myslím, že veľmi vľúdny a prístupný. Nakrútil som 18 filmov a za ten čas som vyhodil iba dvoch ľudí. A to preto, že nepracovali, ako mali, a neplnili si úlohy, ktoré mali na starosti. Trikrát som im medzi štyrmi očami povedal, čo sa mi nepáči, aby si na to dávali pozor. Keď pochybili znova, povedal som, že sa budeme musieť rozlúčiť. Ich prístup ma už vytočil.

Najnovšia komédia sleduje príbeh slušného, dobrého a svedomitého lekára, ktorý však zo svojho povolania nevie vytrieskať nič vo svoj prospech. V čom vám doktor Dobeš imponuje?

Celý príbeh ukazuje, aký je český národ. Prostredníctvom jednotlivých postáv sú vykreslené všetky naše vlastnosti. My sme takí, že keď sa dozvieme, že sused má kozu, nie aby sme išli do obchodu a kúpili si dve, ale prajeme mu, aby jeho zdochla. Neviem, či aj u vás na Slovensku je to takto. V tejto komédii sú ľudia plní závisti, ktorí sa nemajú radi a podrážajú si nohy. Celé je to však zabalené do príjemnej úsmevnej roviny. Každý divák spozná sám seba, svojich príbuzných a susedov.

Na svoje filmy sa nerád pozerá.

V čom ste sa tam našli vy?

V pohodlnosti. Nebažím po tom, aby som sa niekde hnal a mal viac. Čo mám, mi predsa stačí. I keď ma niekedy štve, že inde majú niečo lepšie. Do každého filmu sa snažím dať niečo zo seba. Mojou typickou vlastnosťou je schopnosť sa zo všetkého vysmiať a zostať nad vecou. Som samosplachovací typ a len tak ma niečo nerozhádže. Jediné, čo ma vie nahnevať, je ľudská hlúposť, podrazy a lenivosť.

Natáčali ste nielen v Česku, ale aj v africkej Keni. Nebáli ste sa, ako zvládnete prácu v tejto krajine?

Mal som strach, lebo sme šli do rozvojovej krajiny plnej chudoby. Obával som sa, že budeme spať niekde pod banánovým lupeňom a budú nás štípať hady. Naopak, bolo to úžasné. Všetko bolo dokonale pripravené. Krajina je krásna, veľmi sa mi tam páčilo. Dúfam, že sa tam ešte niekedy pozriem ako turista. Je mi ľúto, že sme mohli nakrúcať len to, čo bolo v scenári, lebo na iné veci sme nemali priestor. Rád by som niekedy natočil dokument o Keni.

V najnovšej komédii sa na chvíľu mihol aj na pľaci. Zahral si lekára.

Tvorcovia sa väčšinou neradi pozerajú na svoj finálny produkt. Aj vy pri tom trpíte?

Veru, premiéru vyslovene odtrpím a už si film nikdy nepozriem. Všetko by som totiž chcel prerábať a natáčať odznova. Určite by som dielo nakrútené pred dvadsiatimi rokmi robil inak. Sú to skúsenosti a iný pohľad na život. Keby som bol maliarom, nikdy by som nenamaľoval žiaden obraz. Vždy by som sa totiž vracal k jednému, ktorý by som donekonečna prekresľoval, až by som ho nakoniec zahodil. Film má tú výhodu, že ho raz natočíte a je to.

Učarovali vám nielen komédie, ale predovšetkým rozprávky. Máte rozprávkový život?

Musím si zaklepať, ale asi som sa narodil na dobrej planéte s knihou pod hlavou. Knihy mám totiž veľmi rád. Stále čítam. Kupujem si literatúru faktu, historické knihy, romány, rozprávky i červenú knižnicu. Nemôžem sa v živote na nič sťažovať, lebo to, čo som od života čakal, sa mi aj bohato dostalo.

Bol by som nespravodlivý, keby som hromžil. Som skromný človek. Nepotrebujem mramorové paláce, vírivky, bazény a päť garáží. Som spokojný so svojím bytom v Prahe na Žižkove, ktorý má 31 štvorcových metrov. Je to vlastne taká obytná knižnica, kde sú iba knihy, cédečka s klasickou muzikou, písací stôl a posteľ. Mám vlastne aj televízor, ktorý zapnem asi dva razy do roka. Inak stále čítam.

Najväčší režisérsky vzor: Mám rád taliansku filmografiu, napríklad Pier Paolo Pasolini.

Najkrajšia rozprávka: Pyšná princezná, Princezná so zlatou hviezdou na čele.

Zdeněk Troška: Podrazy a lenivosť ma dokážu nahnevať

Výber pre vás