Začnime tým, čo ti momentálne zaberá najviac času, prípravou tretieho albumu. Ako jedna z mála sa vo svojich piesňach vyhýbaš tematike lásky. Bude to vzhľadom na udalosti posledného roka do tretice iné?

Ono je to tak. Na prvom albume som sa téme vzťahov vyhýbala zámerne, respektíve som ich zakrývala tak, aby nemal poslucháč pocit, že ich dostáva priamo na podnose. Teraz, pri treťom albume sa mi už nechce špekulovať nad tým, ako veci zaobaliť, a tak som tie „nezaobalené“ texty radšej škrtla. A priebežne pracujem na ďalších, s ktorými som spokojnejšia.

Tie texty vznikli v období, keď som sa trápila. Patrím k spevákom, ktorým sa tvorí najľahšie práve v takýchto obdobiach, ale rozhodla som sa, že vtedy zámerne nebudem pracovať. Možno by to bolo super výstižné, ale ja nechcem smutné pesničky. City píšu samy, ale ja radšej píšem, keď som v pohode.

Počas minulého roka si prešla veľkými životnými zmenami.

Áno, zmenilo sa mi toho v živote mnoho. A myslím, že tieto zmeny ma posunuli zasa o kúsok ďalej.

Niekto rieši rozchody dlho-predlho a ty pôsobíš ako prírodný úkaz, ktorý sa napriek všetkému usmieva a tvári sa „ja nič, ja muzikant“.

(smiech) Prírodný úkaz je dobré prirovnanie. Čo k tomu povedať? Nejako extra sme rozchod s Petrom neprežívali a zbytočne nedramatizovali. Keď sa človeku tlačí do života niečo nové, tak sú zmeny a odchod starých vecí nevyhnutné. Myslím, že keď si toto človek uvedomí, tak sa dá prežiť všetko.

Peter bol tvojou prvou veľkou láskou?

Tak ale, veď som nemala 15 rokov. (smiech) A možno to, o čo sme s Petrom prišli, nebola ani pre jedného z nás najväčšia láska, ale určite bola výnimočná. Pochybujem, že sa s niekým budem baviť tak ako s ním. V prvom rade sme boli kamaráti, čo sa ukazuje aj teraz, keď spolu vychádzame úplne super. Veľa ľudí nechápe, ako je to možné, ale ja na tom nevidím nič divné. Jasné, že sme sa do takéhoto štádia nedostali hneď a prešli sme si aj nedvíhaním telefónov a podobne... Nakoniec sme sa však umúdrili a celé to pochopili, vďaka čomu nemáme problém fungovať spolu aj na pracovnej báze.

Peter je stále tvoj manažér. Nežiarli naňho tvoj súčasný priateľ Dušan?

Dúfam, že nie. Nemá dôvod. Možno mu nie je príjemné, keď volám s Petrom, ale skoro vždy telefonujem pri ňom, takže vie, o čom je reč. A tá je väčšinou iba o práci.

Ako vôbec prežívaš pocity zamilovania? Vrháš sa do vzťahu bezhlavo, alebo si najskôr človeka oťukávaš?

Najskôr si človeka preveriť je múdre, ale nie vždy sa to dá. Prvé pocity a dojem veľa napovedia, musím povedať, že väčšinou sa mi tá prvotná intuícia potvrdí, ale sú aj ľudia, ktorí sú takto nečitateľní. S Dušanom sme sa spoznávali veľmi dlho. Za ničím sa netreba ponáhľať, potom je to o to krajšie.

Už som to niekde povedala. Tým, že je úplne iný než všetci ostatní. Vtipné je, že keby som počula túto vetu od inej ženy, tak sa jej vysmejem. Ale týmto som si istá. Predsa len, pohybujem sa v spoločnosti muzikantov, vždy som mala za priateľov skôr mužov, ale toto je úplne iná káva. (úsmev)

Napríklad o muzikantoch je známe, že sú prelietaví a v každom meste majú inú ženu. Ale!!! Členovia mojej kapely sú výnimkou. Naozaj! Dušan je tanečník, nehovorím, že je to o profesii, ale v tomto smere mu absolútne verím. Aj keby som ho načapala s inou ženou a on by povedal, že s ňou nič nemá, uverím mu. Zmenila som sa. Zmenili ma predchádzajúce vzťahy. Asi som už dospela. A nielen v tomto. Keď som bola mladšia, tak som si niektoré veci vedela viac užívať a vychutnávať. Ak sa mám dnes rozhodnúť, či ísť von tancovať, alebo zostať doma pri telke, bé vyhráva. Medzi ľudí chodím čo najmenej.

Ako introvertka na mňa nepôsobíš...

To nie, ale ja mám tých ľudí občas dosť. Keď niekam prídem a otravujú ma nejakí opití ľudia, to nepotrebujem. Okrem toho, keď som naposledy zavolala kamošky von v duchu hesla „poďte, ukážem vám, ako sa pije“, tak som zistila, že mám alergiu na alkohol a jediné, čo ma čakalo, boli otravní chlapi.

Čo robíš v takýchto situáciách?

Viem byť veľmi hnusná a netaktná. Poslať človeka preč, keď ho neviem zniesť, mi nerobí problém.

A keď už si vo vzťahu, platí aj tu „čo na srdci, to na jazyku“?

Vo vzťahu je to trošku komplikovanejšie. Človek musí byť opatrnejší, ale keď ide o dvoch ľudí, ktorí sa vedia zladiť, dá sa to aj bez slov. Keby človek v sebe držal negatívne emócie, tak by sa mu postupne ten druhý sprotivil... Ide o to vedieť veci povedať tak, aby som toho druhého neranila.

Vedela by si povedať, čím konkrétne ti imponuje opačné pohlavie?

Mňa život s mužmi baví. Jednak preto, že sú úplne iní ako ženy. Netrvá im hodinu, kým vylezú z kúpeľne, aj keď niektorým by to neuškodilo. (úsmev) Chlapi nie sú intrigáni, riešia úplne iné veci než my ženy a málokedy sa pohnevajú. Sú pre mňa menej komplikovaní.

Ty sa považuješ za komplikovanú?

Ako kedy. Občas mám také obdobia, keď sa zamotám a musím si uvedomiť, čo má zmysel. A občas som zbytočne tvrdohlavá, najmä keď ma chce niekto presvedčiť iba o svojej pravde. Moji blízki už vedia, ako treba so mnou jednať, aby som sa nesnažila za každú cenu dokázať im opak ich tvrdenia.

Ak si bola taká vždy, tak to rodičia s tebou mali asi ťažké...

Práveže ani nie. Síce som si robila, čo som chcela, ale určite som nebola problémové dieťa. Nefetovala som ani nič podobné, hoci nevravím, že som nemala možnosť. Jednoducho som nechcela, určila som si svoje zásady a tie som nikdy nezmenila. Raz by som chcela takto vychovávať aj vlastné deti. Dať im slobodu. Ak budú dosť múdre, tak si poradia, a ak si to neuvedomia, tak im asi nepomôže nič.

Keď už si otvorila tému deti... Hovorí sa, že keď žena stretne toho pravého, vie to podľa toho, že si dokáže predstaviť mať s ním deti, aj keď o tom nikdy predtým neuvažovala. Stalo sa ti už niečo podobné?

Stalo sa mi to teraz a vedela som to už na začiatku vzťahu. Žena asi podvedome tuší, ktorý muž je na tento účel najviac vhodný, a ja som, myslím, našla veľmi dobrý genetický materiál. (smiech) Ale zatiaľ ešte nič neplánujem, neboj, Duško! (smiech) Podľa mňa je toto úžasný pokrok, lebo čo sa týka rozhodnosti, tak som tvor dosť nepraktický. Občas mi robí problém rozhodnúť sa, či si mám kúpiť tyčinku Deli alebo Mars.

Pokiaľ ide o tie sladkosti? Kúpim plnú igelitku! Z každého druhu po jednom. Pokiaľ ide o prácu, tam na mňa vždy dohliada Peter. A pokiaľ ide o nejaké zásadné životné dilemy, tie som sa vždy snažila vyriešiť sama so sebou.

Žiadne kartárky ani veštice?

Mám tarotové karty a verím, že tieto veci nejakým spôsobom fungujú, ale mám pred nimi rešpekt. Snažím sa nedať sa ovplyvňovať. A tak aj knižka s výkladom k spomínaným kartám skončila ako podložka pod nohou môjho klavíra.

V osudové stretnutia. S Dušanom som sa zoznámila na krste môjho druhého albumu, kde ani pôvodne nemal byť. Ako si to vysvetliť?

Vyzeráš šťastne. Vieš si už predstaviť s Dušanom aj spoločné bývanie?

Už spolu bývame. Teda... oficiálne nie, ale prakticky už vlastne áno. Načo chodiť desať rokov okolo horúcej kaše, keď počas spoločného bývania človek veľmi rýchlo prekukne klady aj zápory toho druhého. Som rada, keď zaspávam a mám pri sebe niekoho, koho ľúbim.

Zdenka Predná: Viem byť veľmi „hnusná“

Výber pre vás