Príbeh kontroverznej „Hitlerovej“ režisérky Leni Riefenstahl ožil v decembri na doskách SND. Ušili ho na mieru Zdene Studenkovej. Vychutnajte si exkluzívne fotografie, ktoré uvádzajú zrod tohto predstavenia.

Hra nezachytáva Leni na vrchole kariéry, ale vo chvíľach, keď sa znovu pokúša odštartovať ďalšiu etapu svojho profesionálneho života. Nechce sa dať zlomiť osudom. Tvrdohlavosť sa u nej strieda so zrelosťou a stále verí, že talent je to, čo je rozhodujúce, čo hovorí za ňu. Leni má „ochodené“ dno. Buď skončí, alebo sa od neho opäť odrazí.

A ako tvrdí Valéria Schulczová, tento kľúčový moment Zdena Studenková absolútne chápe a bravúrne zvláda. „Čím dlhšie sme skúšali, tým viac som si uvedomovala, aká bola voľba Leni pre Zdenu skvelá. Podarilo sa jej výborným spôsobom nájsť rovnováhu medzi emóciou a intelektom Riefenstahl. V hre sa Leni konfrontuje s Johnnym Carsonom, jedným z najlepších televíznych majstrov talkshow, ktorého hrá Ľubomír Paulovič.

On i Zdena musia hrať skutočných ľudí, veľmi slávnych vo svojej dobe, a zároveň ich uchopiť po svojom. Tieto dve postavy si navzájom nič neodpustia, musia byť neustále v strehu. Je to súboj, ktorý však logicky nemôže mať nijakého víťaza.“

Všetko, čo za svoj neuveriteľne dlhý a aktívny života robila, robila urputne, vášnivo a nekompromisne. Vošla do histórie ako filmová režisérka, fotografka, tanečnica, herečka, no predovšetkým jedna z kľúčových „Hitlerových žien“ a svojimi filmami propagovala nacistické Nemecko.

Už ako dieťa oplývala nevídaným talentom. Bola plaveckou a atletickou šampiónkou aj vynikajúcou tanečnicou, napriek zákazu otca, ktorý jej tanec zakazoval. Písala poviedky, články, filmové scenáre a tancovala odušu, veľmi emotívne, naboso, na vlastné choreografie. Vážny úraz kolena jej tanečnú kariéru zmaril, no hneď po zotavení sa chytila druhý dych.

Zoznámila sa s legendárnym režisérom Arnoldom Fanckom a rozhodla sa, že chce byť tiež režisérkou a herečkou. Hneď pri svojom prvom filme Modré svetlo však zvládla omnoho viac. Nielenže ho režírovala a zahrala si hlavnú postavu, ale postarala sa aj o produkciu a strih. V roku 1932 sa zúčastnila ako diváčka na zhromaždení, kde predniesol prejav Adolf Hitler. Bola jeho osobnosťou ohúrená a napísala mu obdivný list; sympatie boli zrejme obojstranné, pretože už o pár dní sa s führerom stretla osobne. Môžeme sa domnievať, že slovo dalo slovo, lebo do roka a do dňa Leni začína natáčať prvý z trojice filmov propagujúcich nacistickú ríšu (Víťazstvo viery, Triumf vôle a Deň slobody – naša armáda).

Mladá filmárka síce natáčala na Adolfovu objednávku „len“ dokumenty, no vytvorila nový druh filmového umenia svojou prácou s kamerou, so svetlom, s hudbou... Bolo to nádherné a hrozné, dokonalé a desivé. Trilógia zožala vďaka priekopníckemu stvárneniu obrovský ohlas aj v zahraničí. Leni posunula latku ešte o kúsok vyššie filmom Olympia, ktorý mapoval olympijské hry v Berlíne. Také triky a techniku ešte nikto nikdy nepoužil a film sa dodnes radí medzi najlepšie v histórii.

Koniec vojny a víťazstvo spojencov znamenali pre Leni väzenie a začiatok dlhodobého procesu denacifikácie, ktorý u nej nikdy presvedčivo nebol zavŕšený, a spojil s jej menom už navždy biľag Hitlerovej posluhovačky. Obhajovala sa svojou mladosťou a aivitou, nepripúšťala nijaký podiel „viny“, no ak by ste po všetkých tých ťažkých rokoch, výsluchoch, súdoch, base a dokonca po ústave pre choromyseľných čakali zlomenú ženu, nepoznáte Leni.

Na prahu šesťdesiatky sa odsťahovala do Afriky, kde žila v odľahlej núbijskej oblasti s domorodcami, naučila sa ich jazyk a nafotila výnimočné zábery, ktoré vyšli v jej knihe Africa (predáva vydavateľstvo Taschen). Sedemdesiatročná (!!!) sa vrhla na potápanie a podmorské fotografovanie, ktorému sa venovala ešte aj po osemdesiatke, keď mala za sebou vyše 1000 ponorov. Takíto ľudia umierajú buď postojačky v akcii, alebo v spánku. Leni sa stalo to druhé. Mala 101 rokov.

„Príbeh Leni som poznala už dávno, ale hra vznikla opačne. Na začiatku bola ponuka zo Slovenského národného divadla napísať hru na telo pre Zdenu Studenkovú. A tak sme so spoluautorom Romanom Olekšákom hľadali tému, ktorá by bola pre nás rovnako inšpiratívna ako pre Zdenu. Preto nás to pomerne rýchlo nasmerovalo k silnej ženskej postave, Leni Riefenstahl,“ hovorí režisérka hry Leni a spoluautorka scenára Valéria Schulczová.

Takáto predloha plus stvárnenie Zdeny Studenkovej sú veľmi mocné želiezka v ohni, navyše texty písané priamo pre hercov u nás zatiaľ nie sú celkom typické. „Dúfam, že sme na začiatku novej línie, pretože na Slovensku je veľa skvelých hercov, ktorí si zaslúžia, aby im niekto napísal hru. Keďže som so Zdenou spolupracovala na dvoch seriáloch, obdivujem jej profesionalitu a nadšenie pre projekty, ktorým verí, a tešila som sa, že hra vznikne práve pre ňu.

Mám pocit, že mnohí ľudia ju vnímajú kontroverzne. Súvisí to možno s jej priamosťou, istým druhom nekompromisnosti a určite i s talentom a krásou. Nadpriemerní, tí, čo sa vymykajú z davu, sú často terčom kritiky. To má Zdena Studenková spoločné s Leni,“ myslí si Valéria Schulczová.

Exkluzívne zábery pre Madam Evu vznikli nečakane hladko, rýchlo a s patričným oduševnením všetkých zúčastnených. Nečudo, keďže sa navzájom dôverne poznajú: „Fotenie bolo veľmi príjemné a pohodové, lebo sme dobrí kamaráti a dôverujeme si. Každý vo svojej profesii odovzdal čo najlepšiu prácu, a preto fotky, aspoň ja si to myslím, vyšli super a veľmi sa z nich teším,“ potvrdzuje Zdena Studenková.

Studenková napiekla fantastické štrúdle

Fotograf Jakub Klimo tiež nedodal nič iné, len superlatívy: „Úžasné je, čo sa stáva pri fotení málokedy, že Zdenka sa do tejto úlohy vžila tak, že som nefotil ju, ale Leni! Bol som nadšený! Dlho som rozmýšľal, ako tému uchopiť. Nakoniec som sa rozhodol pre takúto veľmi čistú formu. Fotenie netrvalo ani hodinu. Ráno sme sa všetci stretli, dali si kávičku a tie fantastické štrúdle, čo Zdenka napiekla...“ smeje sa Jakub, keď spomína na vychýrené kuchárske umenie známej herečky.

O kostýmy sa postaral Zdenkin dvorný módny návrhár Marcel Holubec. Ako úprimne vraví, je jeho múzou a splneným snom. „Obdivujem Zdenku pre jej profesionalitu. Nielen na javisku alebo pred objektívom, ale aj v osobnom živote. Učím sa od nej napríklad nemeškať na stretnutia... Samozrejme, pred fotením sme si s Jakubom prešli hádam všetky fotografie Leninej podobizne, aj dokument Olympia z roku 1936, aby sme zachytili jedinečnosť takej zaujímavej ženy, akou bola Leni Riefenstahl. A pozrel som si aj skúšku v divadle. Ten príbeh sa mi veľmi páči, neviem si predstaviť nikoho iného v úlohe Leni. Myslím si, že pre Zdenku bude jednou z tých životných.“

Predstavenie Leni rieši okrem iného aj otázku, aká je zodpovednosť umelca za jeho dielo. Valéria Schulczová má v tom jasno a zastáva názor, že každý sme zodpovedný za to, čo vo svojom živote urobíme, čo povieme, ako sa rozhodneme. „Úplne rovnaké je to aj s tým, čo vytvoríme. Nikto z nás nežije vo vzduchoprázdne. Naše činy, slová, myšlienky sa vždy niekoho dotknú. Je jedno, či ich pochopí tak, ako sme ich my sami zamýšľali. Každý z nás niekoho vo svojom živote ovplyvňuje. A čím väčšiu máme moc, popularitu či slávu, tým väčší dosah máme na ľudí. O to väčšia by mala byť naša zodpovednosť.“

A čo hovorí predstaviteľka Leni na jej odvážne aktivity v neskoršom veku? Odsťahovať sa v šesťdesiatke do Afriky, potápať sa v osemdesiatke, to chce riadny kus odhodlania. „Čo sa týka adrenalínu, ktorým bolo pre Leni potápanie, ja som si pred polrokom dopriala zoskok padákom,“ prekvapila nás Zdena Studenková.

„Ale môj pobyt v Afrike bez osobného lekára by sa určite skončil po poštípaní prvým komárom katastrofálne. Nehľadiac na to je mi jej schopnosť znova a znova vstať z popola a túžba poznať nové, samozrejme, veľmi sympatická.“

Životná rola Studenkovej: Takto sa vyrovnala s trpkým osudom Hitlerovej režisérky

Výber pre vás

Životná rola Studenkovej: Takto sa vyrovnala s trpkým osudom Hitlerovej režisérky

Súvisiace články

Studenková je stále kočka! Prezradila svoj recept na elixír mladosti

Studenková je stále kočka! Prezradila svoj recept na elixír mladosti

Nenalíčené celebrity v súkromí: Toto sú ich pravé tváre

Mikloško: Moje kuchárske umenie dostalo aj Studenkovú!

Výber pre vás