Nakoniec je z nej aj vďaka sestre Monike herečka. Zuzana Haasová (28) je veselá kopa a rada sa smeje nielen na javisku, ale i v súkromí.

Rodičia sú stavební inžinieri a tri sestry Haasové umelkyne. Ako je to možné?

Viedli nás k tomu. Ja s Monikou sme chodili na umeleckú školu na akordeón. Vydržala som spočiatku len rok a pol, lebo tento nástroj je veľký a ťažil ma. Ale keď som chcela ísť na herectvo, musela som vedieť hrať na hudobnom nástroji, preto som v tom pokračovala. Viem hrať aj na klavíri, flaute, niečo na kontrabase, altofóne a iných. Zvedavosť ma priviedla k tomu, že som sa doma nakoniec učila sama. Najstaršia Ivetka síce neovláda hru na hudobnom nástroji, ale stala sa z nej textilná dizajnérka.

Aké bolo detstvo najmladšieho člena rodiny?

Bola som rozmaznávaná, ale zrkadlo rodiny dostávam dodnes, nemám šancu kamsi upadnúť. Pamätám si na našu malú detskú izbu, kde si každá z nás musela nájsť svoj priestor. Veľmi mi to pomohlo existovať v hocijakom priestore. Keďže Ivetka je textilná dizajnérka, bolo celkom bežné, že ráno som sa zobudila pod výkresom. Monika v tom čase študovala na konzervatóriu, takže sa neustále učila texty do školy.

Aký je sesterský vzťah teraz, keď každá si žijete vlastným životom?

Stretávame sa tak často, ako sa dá. Spočiatku to bolo veľmi ťažké, keď sa staršie sestry osamostatňovali. Veľmi sme sa preto hádali, vnútorne sme sa jedna na druhú hnevali. Bolo to zvláštne, ale zvykli sme si. Monika žije v Holandsku, takže sa vidíme zriedka, ale s najstaršou Ivetkou sme často spolu. Keď príde Monika, nevieme sa od seba odtrhnúť. Sestry sú aj mojím zrkadlom, sú moja najpravdivejšia kritika. Vždy mi to pomohlo.

A keď vás kritizuje mama?

Keď niečo robím, vždy si aj tak urobím po svojom. Mamička sa vyjadrí až potom, keď vidí, že sa situácia už vyvíja správnym smerom. Naučila sa, že na mňa nemôže tlačiť. Som však rada, že úlohu mamy a kamarátky zvláda dobre. Nemusí sa za mňa hanbiť. Dokonca v detstve zvládala aj rolu otca, keďže rodičia sa rozviedli a otec býval ďaleko.

Vlastníte rodinné divadlo Haaf. Nenaštrbujú sa tým vaše vzťahy?

O divadle sme so sestrami vtipkovali, keď sme boli ešte malé. Haasovská rodina je ako mafia. Nemám dôvod spolupracovať s cudzími ľuďmi, keď na svojich blízkych sa môžem spoľahnúť, sú talentovaní a nezradia ma. Vieme sa vždy dohodnúť. Každý člen rodiny tam má svoje miesto. Nie sme kamenné divadlo. Teším sa, že na Slovensku sme zrejme jediní, ktorí sa môžu pochváliť živou kvalitnou hudbou s členmi kapely Funny Fellows.

Predovšetkým vďaka Monike ste pričuchli k herectvu. Ste jej za to dnes vďačná?

Samozrejme, o tom predsa nemusíme ani hovoriť. Brala som to ako hru a dodnes je to tak, že všetko robím ako zábavu, a keď to tak nie je, nebaví ma to. Keď ma napríklad niekto v rámci mojej hry naštve alebo mi ju prekazí, okamžite s tou činnosťou skončím.

Aké je to stáť na javisku so staršou sestrou?

Poznáme sa dokonale. Stačí, že sa na seba pozrieme, a vieme, čo si ktorá myslí. Pamätám si na situáciu, keď sme mali byť vážne, až do plaču a ja som sa pozrela na sestru a videla som v jej očiach smiech. Mala som chuť rehotať sa. Keďže mám cukrovku a raz mi prišlo počas predstavenia v divadle zle, dokážem sa spoľahnúť dokonca aj na kolegov. Napríklad som povedala na javisku: Je mi nejako zle, mami, a mama Studenková mi podala cukor.

Štvorročná dcéra Romanka bude tiež herečkou?

Ona hovorí, že bude „spievačka“. Chceli ju obsadiť do pokračovania Bambuľky, ale hneď som to zatrhla. Teraz na filmovačkách nie je nič prispôsobené deťom. Ide len o peniaze. Chodí so mnou do divadla, sedí medzi divákmi alebo na javisku a vždy mi povie, aké to bolo. Pamätám si, že som hrala detské predstavenie o Smelom Zajkovi a zrazu za mnou prišla dcéra, že je smädná. Deti nechápali, čo sa deje, keď ja som Smelý Zajko a nie mama. Vypýtala som jej teda džús s tým, že to bolo v rámci predstavenia, a pokračovala som ďalej v rozprávke. Keď som si už myslela, že bude spokojne sedieť na stoličke, v tej najmenej očakávanej  chvíli mi povedala: Mami, už som to vypila. (smiech) Počas predstavenia robila vlastnú šou.

Ste členkou kapely Funny Fellows, ktorá nehrá modernú hudbu, ale má veľa priaznivcov. Prečo takýto žáner?

Nápad vznikol počas muzikálu Limonádový Joe, kde som účinkovala ja i terajší členovia kapely. Oslovili ma, či by som nechcela v ich kapele tancovať, a teraz viac spievam. Nie som typická speváčka, ktorá sa postaví na pódium, odspieva si svoju časť, ukloní sa a odíde. Vždy si na seba nachystáme žartíky, ktoré potom spájame do kabaretného programu. Takto priamo pred divákmi vzniká veľa zábavy a takýmto spôsobom vznikalo aj naše nové cédečko. Je to nadčasová hudba, ktorá oslovuje mladých aj starších.

V zahraničí ste však populárnejší ako doma. Čím to je?

Ľudia si v zahraničí vážia kultúru, preto sme tam známejší. V Česku nás hrajú aj v rádiách, u nás nie. Často vystupujeme na zahraničných festivaloch. V cudzine si s nami ľudia i pospevujú. V Amsterdame sa mi dokonca stalo, že som na trhovisku zahrala pár tónov na altofóne, a už mi ľudia hádzali peniaze.“ (smiech)

Najobľúbenejšia rozprávka, ktorú hráte:

Rada hrám a vymýšľam všetky rozprávky, kde nemusím byť len jedno zviera. (smiech)

Zuzana Haasová: Haasovská rodina je ako mafia

Výber pre vás

Zuzana Haasová: Haasovská rodina je ako mafia

Súvisiace články

Mária Čírová a Maroš Kachút: Pohodová láska

Tehotná Bernasovská: Hormóny so mnou poriadne zamávali

Výber pre vás