Tú tyranizoval a rozkazoval jej, ako keby bola jeho slúžka. Mama bola dlhé roky sama, teraz má konečne priateľa a veľmi jej to prajem. Zato môj súkromný život je čo sa partnerov týka bez vyhliadok do budúcnosti. Naposledy o mňa prejavil záujem ženatý muž, asi rok sme sa sporadicky stretávali. Keď mi povedal, že ma ľúbi, zrejme som nezareagovala tak nadšene, ako by očakával, lebo sa prestal ozývať. Lenže ja nechcem byť tou „druhou“, to nie je moja predstava partnerského života.

Študujem na vysokej škole, ale viem, že vo svojom odbore robiť nebudem a nemám vôbec jasno v tom, čo ďalej. Po sklamaniach vo vzťahoch ma prešla chuť spoznávať opačné pohlavie, zároveň však chcem mať raz kompletnú rodinu, deti a uvedomujem si, že na to treba dvoch. Navštívila som psychologičku, ale po pár sedeniach som k nej prestala chodiť, pretože oživovanie spomienok z detstva ma vždy emočne rozladilo. Ani teraz, keď k nej nechodím, sa však necítim lepšie.

<strong>Radí Mgr. Mária Andrášiová, psychologička</strong>

<strong> <a href="mailto:psychoporadna@ringier.sk"> psychoporadna@ringier.sk</a></strong>

Váš súčasný život je plný rozporov: študujete niečo, o čom už teraz viete, že to robiť nechcete. Stretávate ste sa so ženatým mužom, hoci je vám jasné, že v partnerskom vzťahu nechcete byť náhradníčkou. Odpoveď na otázku, prečo idete proti svojmu šťastiu namiesto toho, aby ste mu išli naproti, ste mohli nájsť v terapii. Ušli ste z nej však skôr než ste pochopili, že to, čo sme prežili v minulosti – a týka sa to najmä fungovania rodiny, vzťahu rodičov a mužských a ženských vzorov v našom detstve – výrazne ovplyvňuje kvalitu našich vzťahov v dospelosti. Nezvážite, či sa k nej nevrátite?

Že ste prežívali aj nepríjemné pocity neznamená, že išlo o samoúčelné sebatrýznenie. Vrátiť sa k niektorým ťaživým zážitkom z detstva je dôležité na pochopenie vašej osobnej histórie, ošetrenie jej bolestivých miest a porozumenie ich vplyvu na váš súčasný život. A ak vás ešte aj teraz po rokoch niektoré z týchto spomienok emočne rozrušia, to len potvrdzuje, že vo vás stále žijú a pracujú. Potrebujete ich nie potlačiť, ale spracovať a prerásť cez ne. Inak vás bude ich tieň prenasledovať ďalej. Je to ako s otvorenou ranou: kým ju poriadne nevyčistíte, nemôže sa zahojiť.

Dajte zo seba von všetky krivdy, smútky a hnev, pokúste sa odpustiť tým, ktorých sa to týka, a potom nechajte to, čo bolo, za sebou a začnite žiť vzťahy a robiť veci, ktoré vás budú napĺňať a robiť vám radosť. Popremýšľajte aj o tom, či máte okrem silného citového vzťahu k matke a nevydarených vzťahov s mužmi okolo seba iných, pre vás dôležitých ľudí, ktorí sú pre vás oporou. Ak nie, hľadajte odpoveď na otázku prečo a pokúste sa to zmeniť.

Zuzka, to, že sa cítite opustená a nezaradená nie je tým, že by vám život ponúkal nedostatok príležitostí žiť inak. Máte v duši uložené niečo, čo vám bráni zariadiť si život, v ktorom by ste boli spokojná a šťastná. Ak rozlúsknete tento rébus, som presvedčená, že sa prestanete cítiť stratená a začnete si brať zo života to pekné, čo v ňom na vás čaká.

Cítim sa stratená, nepatrím nikam

Výber pre vás