Odkedy som si našla priateľa, je to ešte horšie. Verila som, že ako bude plynúť čas, dostane sa to medzi nami do normálu. Veď je veľa párov, ktoré sa rozviedli, ale dokážu spolu slušne komunikovať. Keď už pre iné nie, tak kvôli deťom. A tu je práve náš najväčší kameň úrazu. Manžel je ku mne pred dcérou (11) hrubý, vypočujem si, aká som zlá žena, matka, milenka, človek – samozrejme, to všetko vo forme vulgarizmov. Keď je s dcérou sám, hovorí jej o mne nepekné veci. A klamstvá.

Bojím sa, že to naruší jej vzťah ku mne. Rozvod je v nedohľadne a toto je peklo. Manžel má síce aj svetlé chvíľky, ale tých je ako šafranu. Vôbec neviem, ako mám na to jeho správanie reagovať. Okolie mi vyčíta, že za seba nebojujem a nevrátim mu to. Aj to som párkrát urobila, lebo mi praskli nervy. Ale okrem toho, že ma to vyčerpalo, to nič nezmenilo. Druhá moja dilema je, či mám dcéru zoznámiť s mojím terajším priateľom. Stretávame sa už dva mesiace a nechcem sa pred ňou tváriť, že nikoho nemám. Napokon, už aj to mi pred ňou manžel vykričal, že sa k....m so všelijakými chlapmi. Čo mi poradíte?

<strong>Radí psychologička Mária Andrášiová</strong>: To najpodstatnejšie, o čo by ste sa mali v tejto situácii usilovať, je eliminovať stresy a budovať vzťah s dcérou. Nie tým, že ju budete presviedčať, že to, čo otecko o vás hovorí, nie je pravda a ten „zlý“ je on. Nebojujte rovnakými zbraňami, aké používa manžel. Tým dcérku ešte viac emočne zaťažíte. Keď sa rozpadne rodina, pocit bezpečia a istoty dieťaťa sa naruší. Preto je dôležité, aby cítilo lásku oboch rodičov a nemuselo počúvať ich vzájomné urážky, prípadne robiť medzi nimi sudcu.

Dcére môžete povedať, že ste o tom premýšľali, a pretože viete, že má otecka rada, nebudete už o ňom hovoriť žiadne veci, ktoré by ju trápili. A to aj dodržte. Keď sa vráti z návštevy u otca, nespovedajte ju. Ak sa sama rozhovorí, počúvajte, ale neposúvajte ju do roly donášača „čerstvých správ“. Deformuje to jej osobnosť, dáva zlý základ na fungovanie vo vzťahoch a to, čo sa dozviete, vás aj tak len rozladí. Radšej využite čas, ktorý spolu trávite, na prežitie niečoho príjemného. Súhlasím s vami, že vzájomné prestrelky s manželom nič neriešia, len eskalujú nevraživosť medzi vami.

Povedzte mu, že s ním budete komunikovať iba bez prítomnosti dcéry, na „neutrálnej pôde“ (v kaviarni hádam po vás kričať nebude) a nenecháte sa urážať. Ak s tým začne, ukončite debatu, odíďte a vyčkajte, kým bude mať svetlejšiu chvíľku. Že tých je málo? Tak budete málo riešiť. Pretože v rozhovore, ktorý je plný afektu, aj tak nič nevyriešite. Je to len voľný ring pre vášho manžela, v ktorom sa na vás odreaguje. Ak to bude nevyhnutné, riešte veci cez právnika. Čo sa týka zoznámenia nového partnera s dcérou, nikam sa neponáhľajte. Nemusíte sa pred ňou tváriť, že nikoho nemáte, ale chráňte ju pred situáciami, ktoré ju môžu ešte viac citovo zaťažiť. Jednak potrebuje čas, aby sa vyrovnala s tým, že ste sa s manželom rozišli, a navyše, kým nemáte akú-takú istotu, že vzťah s priateľom má budúcnosť, nevystavuje dcéru zbytočne riziku, že sa na niekoho citovo naviaže, a ak sa s ním rozídete, opäť ju to zraní. Samozrejme, že máte právo hľadať si partnera. Ale kým je to len v štádiu „pokusov“, dcéru z toho vynechajte.

Odišla som od manžela a teraz mi robí zo života peklo

Výber pre vás

Odišla som od manžela a teraz mi robí zo života peklo

Súvisiace články

Môj muž je starec: Čo robiť, keď to už neklape?

Manželstvo mi krachuje, som bezradná

Výber pre vás