Tvrdí, že mama je chorá a nemôže bývať sama. Otec mu zomrel, keď mal päť rokov, odvtedy vyrastal len s ňou. Vraví, že mu dala prvé aj posledné a on cíti povinnosť jej to vrátiť – vraj je to normálne. Ale mne sa nezdá normálne, ako si od nej nechá zasahovať do života. Keď v okamihu nesplní niečo, o čo ho mama požiada, má výčitky. Keď zostaneme večer vonku, celý ožije, ale vždy musí zavolať mame a uistiť sa, že je v poriadku. Na dovolenky nechodí. Sám priznal, že mu to je ľúto, ale vraj sa mame vždy zhorší stav, keď je dlhšie preč a nemá jej kto nakúpiť. Pritom je to mobilná a sebestačná žena. Má síce cukrovku a vysoký krvný tlak, ale ten už mám z toho, ako citovo zneužíva svojho syna, asi aj ja. Inak je to citlivý a pozorný muž, je mi s ním dobre. Na chvíľu som si zasnívala o spoločnej budúcnosti, vzápätí mi však došlo, že tá asi neexistuje. Mám štyridsať rokov, žijem v podstate spokojným životom. Našla som sa v práci, deti už neplánujem, bez chlapa neumriem. A čo viem isto, nedám sa riadiť rozmarmi priateľovej matky. Zvažujem, či mám tento vzťah rovno skončiť, alebo sa pokúsiť priateľovi nejako pomôcť oslobodiť sa z jeho citového väzenia. Nie je mi ľahostajný, ale neviem, či akýkoľvek pokus nie je zbytočný.

Radí vám psychologička Mária Andrášiková:

Pre vášho priateľa bola matka v detstve všetkým a zdá sa, že to tak ostalo dodnes. V období, keď sa mal ešte ako chlapec od nej pomaly citovo odpútavať, prišiel o otca, svoj mužský vzor, a o to viac sa upol na mamu. Ona si nového partnera nenašla, všetku svoju pozornosť venovala synovi a ten jej nahradil partnera. On ju chráni, on sa o ňu stará. Obetovali si život navzájom a zrejme si ani jeden z nich neuvedomuje, že tým pochovávajú svoje šance, aby si našli „ozajstného“ partnera.

Váš priateľ nie je schopný vybudovať si hlbší vzťah so ženou. To, čo si môže dovoliť, sú len nezáväzné vzťahy, ktoré neohrozia pozíciu jeho matky. Čo s tým môžete urobiť vy? Ako sama píšete, on svoj vzťah k mame považuje za normálny. A kým si nepripustí, že by chcel žiť aj inak, nemôžete mu pomôcť niečo zmeniť. Náznaky toho, že by po tom túžil, tu sú: ožije, keď ste spolu vonku, alebo prizná, že by chcel ísť na dovolenku. Lenže pocity viny voči mame mu nedovolia zájsť ďalej. A ak by ich náhodou prekonal, zhoršenie jej zdravotného stavu ho k nej bezpečne pritiahne späť. Naliehať na priateľa, aby to zmenil, by veľa úžitku neprinieslo – zrejme by váš vzťah skončil ako tie predchádzajúce. Ale tváriť sa, že je to pre vás v poriadku, by tiež bola chyba. Skúste mu pomôcť tak, že keď zachytíte moment, keď naznačí, že by niečo zmeniť chcel, navrhnete mu, aby sa poradil o tom, čo by bolo pre neho a pre mamu najlepšie, so psychológom (a posuniete mu kontakt na niekoho šikovného). Ak by súhlasil, bol by to dobrý začiatok, ale rýchlu a radikálnu zmenu neočakávajte.

Takto žil roky a jeho matka mu zrejme neuľahčí, aby to zmenil. Museli by ste byť trpezlivá a prijať riziko neistého výsledku. Ale ak vám je s ním dobre, za pokus to stojí. To však hovoríme len o hypotetickej situácii, že by váš priateľ naozaj niečo meniť chcel. Ak takúto snahu neprejaví a vy opakovane narazíte na to, že kvôli jeho mame nebude to či ono možné a to, ako sa v tom cítite vy, bude druhoradé, zamávajte mu na rozlúčku.

Priateľ nahrádza manžela svojej matke

Výber pre vás

Priateľ nahrádza manžela svojej matke

Súvisiace články

Diagnóza: Mamičkin maznáčik. Akú máte šancu?

Mamičkin maznáčik

Výber pre vás