Sám má za sebou dva nevydarené vzťahy – manželka od neho odišla po polroku manželstva počas tehotenstva, potom sa dal dokopy s čerstvo rozvedenou susedou. Po štyroch rokoch jej navrhol spolužitie, ale odmietla, tak navrhol rozchod a ona súhlasila. Tri mesiace po tom, ako sme sa dali dokopy, som otehotnela. Priateľ túžil po dieťati, náš vzťah vyzeral perspektívne, tak som sa nebránila. Keď sa však jeho bývalá priateľka dozvedela, že sme spolu, začala ho vydierať samovraždou. Priateľ sa odvtedy veľmi zmenil. Nepobozká ma, neobjíme, má pocity viny a dookola opakuje, že už nechce žiť. Neje, nespí a celé dni trávi v práci. Nedávno mu zomrel dedko, teraz umiera babka. Vraj keď bude úplne na dne, odíde na chatu, kde s nimi strávil detstvo, a siahne si na život. O psychológovi nechce ani počuť. Situáciu sťažuje aj moja nekomunikatívnosť. A ak niečo zo seba dostanem, z priateľovej strany nie je nijaká reakcia. V takejto atmosfére trávim celé tehotenstvo a na dieťa sa vôbec neteším. Čo mám robiť?

<strong>Radí Mgr. Mária Andrášiová, psychologička</strong>

<strong> <a href="mailto:psychoporadna@ringier.sk"> psychoporadna@ringier.sk</a></strong>

Ste v zložitej situácii. Obdobie, ktoré by malo byť pohodové a slnečné, prežívate v neistote, čo bude s vaším vzťahom, a v strese, či si priateľ nesiahne na život. Nerozumiete, čo sa s ním deje, neviete, ako na to reagovať, a už vôbec nie, ako ďalej. Správanie vášho priateľa je skutočne alarmujúce. Jeho psychika nezvláda záťaž niekoľkých silno stresujúcich momentov, ktoré na neho dopadajú súčasne: peklo, ktoré mu robí zo života bývalá priateľka, strata dôležitých osôb v jeho živote a zrejme aj fakt, že vy ste tehotná. Jeho bývalá manželka od neho odišla práve počas tehotenstva a táto spomienka v ňom môže podvedome pracovať.

Z toho, ako zmeny v jeho správaní opisujete, je pravdepodobné, že nemá v sebe ukončený vzťah so svojou expriateľkou. Prečo by sa inak nechal vzhľadom na svoju neradostnú históriu vzťahov teraz, keď si konečne našiel ženu, ktorá s ním chce žiť a čaká s ním dieťa, od nej citovo vydierať? Prečo ho trápi to, čo prežíva tá druhá, a je slepý k tomu, čo jeho správanie robí s vami?

Pokúsili ste sa urobiť pre neho a váš vzťah, čo ste vedeli. Nespochybňujte, či ste urobili dosť a či to bolo dosť dobré. Na vašu snahu nemáte z priateľovej strany aj tak nijaký ohlas. Ale vy ďalej čakáte... (a riskujete, že sa zložíte spolu s ním). Je najvyšší čas začať chrániť seba a dieťa. Chápem, že ste sa pre materstvo rozhodli za iných okolností, ale vaše dieťa nemôže za to, čo sa medzi vami a priateľom stalo, a potrebuje vašu lásku a pozornosť.

Priateľovi navrhnite, aby si najskôr doriešil svoj predchádzajúci vzťah, upratal si, čo k vám cíti, a rozhodol sa, či o vás a o dieťa stojí. V tejto podobe spolužitia sa aj tak obaja len trápite. Dovtedy nech vás nezaťažuje svojimi myšlienkovými pochodmi. Nie je normálne, aby ste počúvali o jeho pocitoch viny voči bývalej a boli chápavá donekonečna. Áno, je riziko, že takýto krok z vašej strany ho posunie bližšie k sebadeštrukcii. Ale vy nie ste jeho matka ani záchranca, ste partnerka a on je dospelý a svojprávny muž. Ak odmieta odbornú pomoc, ktorú by z môjho pohľadu skutočne potreboval, nenesiete žiadnu zodpovednosť za jeho rozhodnutia. Ak priateľ na váš návrh nebude reagovať a vzťah medzi vami sa nezlepší, vyhľadajte pomoc psychológa vy sama. Neriešte už priateľa. Riešte seba a dieťa a hľadajte všetko možné aj nemožné, čo môžete urobiť pre to, aby sa k vám radosť z toho, že budete mamou, vrátila.

Tehotná a nešťastná: Na dieťa sa vôbec neteším

Výber pre vás