Tak čo, ako to robíte, keď ste hlboko, ale naozaj HLBOKO v mínuse? Predpokladáme, že svet sa točí ďalej, jesť, piť a žiť sa musí, takže nastupuje šetriaci režim. Nemilosrdné, ale aj veľmi vtipné, no najmä úžasne účinné recepty sme vydolovali od skúsených žien, mám a babičiek. Majú chochmes, majú šmrnc a výber tých najlepších nech je vašou železnou rezervou v šuplíku. Keby niečo.

Každá čo i len priemerne skúsená gazdiná to vie, buď v kútiku duše, alebo celkom rukolapne, pretože mnohé z nás sa neštítia písať si zoznamy a lepiť bloček po bločku, aby zistili, kam tie nehorázne peniaze utekajú. Je jasné, že keď nás priškripne núdza, ako prvé vypúšťame všetky tie dobré vína, olivy, syry, sladkosti, dobrôtky, „lakocinky“. Škrtáme lososy, bifteky, teľacie líčka, bioparadajky, handmade pralinky, džúsy a tak ďalej a tak ďalej. Až kým nezistíme, ako málo nám v podstate stačí. „Keď udrie kríza, prvé ide mäso,“ hovorí Hanka. „Nekupujem ani žiadne salámy, šunky a začnem si plánovať, čo budem variť. Varím sezónne, čiže z toho, čo je, čo dozrieva. Napíšem si normálny jedálny lístok, vypíšem si, čo budem potrebovať, a do obchodu idem len so zoznamom. Samozrejme, chce to pevnú vôľu a nekupovať nič mimo neho. Je to inak veľmi poučný systém, uvedomíte si, koľko hlúpostí nahádžete do vozíka, úplne zbytočne, lebo potom to stojí v chladničke a navariť žiadne kompletné menu sa z toho nedá.“ Veru tak. Zbytočne by sme sa na tejto malej ploche zahĺbili do raﬁnovaných a neraz aj podvodných marketingových stratégií, ale vieme, že fungujú. Chytáme sa na ne, odolnosť voči akciám a podprahovým fígľom tiež nemáme všetci rovnakú, a zrazu skončíme s plnými megavozíkmi supervýhodných vecí. Prestať chodiť po obchodoch je alfa a omega úspešnej akcie. Čo nevidíme, srdce nebolí, a schopnosť vynájsť sa, naopak, narastá. „Ja keď mám krízový režim, vyhlasujem kuchyňu starých materí a prestávam chodiť do supermarketov,“ potvrdzuje Soňa. Vyberá si malé sídliskové obchodíky a potraviny, v ktorých nakúpi pár čerstvých vecí a hotovo. „Našťastie taká pravá núdza nás nikdy neprikvačila, skôr súťažím sama so sebou, dokedy sa dá variť z toho, čo mám zašité doma. Verte, že veľmi dlho. No najväčším peklom je pre mňa sieť istých nemeckých drogérií. Raz ju v našom meste rekonštruovali, tri týždne mali zatvorené a ja som ušetrila asi dve stovky nekupovaním biodžúsikov, ekologických aviváží a kúpeľových olejov. Keď sa šetrí, úchylky musia ísť bokom ako prvé.“ Múdro hovoríš, Soni. Úchylky sú možno pejoratívny, ale veľmi výstižný výraz pre nasledujúcu kategóriu.

Niečo nedotknuteľné, čo pre nás symbolizuje radosť zo života, odmenu za celomesačné plahočenie, dôkaz toho, že na to máme... Úchylky sú väčšinou milé malé zlozvyky, a keď na to príde, ľudia sa ich pragmaticky vzdávajú, lebo presne vedia, ako veľmi idú do peňazí. „Handry,“ vzdychne si Karin. „Mala som ťažké obdobie v podnikaní, dcéra mala deväť rokov, hypotéka na krku, a ten pocit ísť do obchodu a kúpiť si NIEČO som nezažila dva roky. Prišla som na to, ako dobre sa dá kombinovať všetko, čo mám po skriniach, a objavila som sekáče, kde som nakúpila perfektné kvalitné veci pre malú, od vetroviek a otepľovačiek až po topánky. Vytiahla som aj šijací stroj a prišla som na to, že svet sa bez výpredajov a značkových vecí prekvapujúco nezrúti.“ Marika s ťažkým srdcom prestala kupovať mnohé časopisy a tie, s ktorými sa nedokázala rozlúčiť (dobrý výber, Marika!), má podelené s kamarátkami a rodinou, takže kolujú a slúžia k spokojnosti viacerých čitateľov. „Keď môj muž prišiel o prácu a s výpoveďou bohužiaľ nedostal žiadny zlatý padák, povedali sme si obligátne hlavne, že sme zdraví, a vyniesli sme niekoľko zásadných rozhodnutí.“ To je úvod príbehu Zuzany. On prestal fajčiť, vzdal sa ochutených minerálok (neverili by ste, koľko je to mesačne eur!), ona začala tlačiť kapustu, zavárať zeleninu, ovocie, zmrazovať a nosiť si obedy do práce namiesto predražených obedov s kolegyňami v kantíne. A obaja sa vzdali aj „posvätných piatkov“, keď chodili spolu na pizzu a drink. Naša odhodlanosť sa však zarazením pôžitkov zďaleka nekončí, niekedy nedokážeme bez konkrétnej veci byť, a tak vymýšľame dovtedy, kým nevymyslíme. Plán, aby bol aj vĺčik sýty a ani z ovečky neubudlo. Kristína vie svoje: „Toto je moja klasika: v šetriacom režime ako prvého odpisujem kaderníka. Zafarbím si vlasy sama doma, päťdesiat eur vo vrecku. No a keď je už veľmi zle, chodím po luxusných parfumériách a pýtam si vzorky krémov, tvrdím, že mám veľmi špeciﬁckú pleť, ktorej len tak hocičo nevyhovuje, a toto isté aplikujem aj na testery parfumov, veď potrebujem tú vôňu odskúšať, predtým ako si ju kúpim. Keď sa už na mňa čudne pozerajú, nabehnem do lekární, na medicínsku kozmetiku a dokážem takto preklenúť celé mesiace!“ Všetko sa dá, len treba chcieť, to je zlatá klenotnica ľudovej múdrosti, a napríklad taký Vojto to pochopil do samej podstaty: „V období, keď bolo fakt zle, mi nezostalo nič iné, než predať auto. Teda streliť rýchlo, za nevýhodné peniaze. Potom som zostal štyri mesiace bez auta, ja, čo som sa ním presú val aj na 100 metrov. Poviem vám, nikdy predtým a nikdy potom som sa už tak dobre fyzicky necítil. Všade som chodil pešo, a to som Košičan, takže bežne to boli 45-minútové štreky rezkou chôdzou. Hlava sa mi vyčistila, telo spevnelo, paráda.

Nedávno som premýšľala, ako to robili naši rodičia, keď sme chodili na rodinné dovolenky. Neexistovali bezodné karty a bankomaty na každom rohu, platilo sa „keš“ a hotovo. Takže opäť staré dobré plánovanie. K osvedčenému systému sa úplne vedome vraciame aj dnes, keď sú paradoxne možnosti na získanie rýchlych peňazí neobmedzené. „Najlepšie je vyložiť doma karty a zobrať si do peňaženky päť eur. Nakúpim rožky, šunku a maslo a viac sa neodvážim, aby som sa zmestila do tej sumy,“ vraví Monika. Odkedy sa presťahovala na dedinu neďaleko hlavného mesta, ušetrí kopec peňazí, lebo v dedine sú len jedny maličké potraviny bez platobného terminálu. „Zrazu nerobím honosné nákupy v supermarketoch, tam si zájdem raz za týždeň, a v obchodíku u našej tety si kupujem len maličkosti a dokopy nič neminiem.“ Míňanie je zrejme psychologicky podmienené aj pocitom prišla mi výplata – mám a výplata bude až o týždeň – nemám. Okolo pätnásteho sme všetci akosi rozšafnejší, veselší, a ako dni plynú, zisťujeme, že dokážeme vyžiť aj zo zopár eur. V niektorých rodinách zastrešuje šporovlivú časť rodiny jeden z partnerov, teraz nemyslíme lakomcov od prírody, len polovičku s pevnejšou disciplínou. U Janky je to napríklad jej manžel, ktorý úspešne krotí tok rodinných ﬁnancií: „V šetriacom režime nastupuje Jozef. Keď ide nakúpiť on, môžem si byť istá, že nevybočí zo svojho repertoára a prinesie len 15 dag tej horšej šunky, obyčajné rožky, poľský údený syr a ešte zo päť výrobkov, ktoré kupuje so železnou pravidelnosťou. Ja keď idem do potravín, nakúpim plné tašky dobrôt a pri pokladni sa nestíham čudovať.“ Dômyselné žienky však nezaostávajú vo vymýšľaní náhradných riešení a dokážu doslova „variť z vody“. Spomeňme aspoň Inku, ktorá prišla na to, že aj lacnejší prací prášok s menej bombastickou reklamou vyperie tak ako drahý a že sa nič nestane, keď zakaždým nepoužije aviváž. Jej sestra, mimochodom, dvojička, zašla ešte ďalej a vyradila drahú chémiu jednak z ekonomických dôvodov a jednak z princípu. „Čistím octom a kyselinou citrónovou, na pranie používam obyčajný perkarbonát sodný, ktorý je ešte aj ekologický a v ekoobchodoch ho predávajú za milióny. Sóda je dobrá na mastnotu, kypriaci prášok zmiešaný s troškou vody skvele vybieli, napríklad aj škáry medzi kachličkami.“

Na konce sveta a hospodárske krízy máme v tomto článku „zaracha“. Šetriace režimy si vytvárame v danej chvíli, podľa konkrétnych okolností a usilovne si šijeme na mieru také, ktoré budú bolieť čo najmenej. Hoci je pravda, že počet uvedomelých madam, ktoré nie sú práve v núdzi, ale mesačne odkladajú železnú rezervu, buď na nedotknuteľnom účte, alebo do prasiatka, sa stále zvyšuje. Je obdivuhodné, že mnohé ženy, ktoré poznáme, a tým myslíme ženy úspešné, šikovnice šikovné, vnímajú dočasné vzostupy a pády ak už nie pozitívne, tak aspoň hrdinsky. „Dala som si inzerát na upratovanie a nehanbím sa za to,“ hovorí Nora. „Pomohlo mi to prežiť a hrebienok mi nepadol.“ U gurmánov Lenky a Valéra + 2 sú zasa pravidelné nátierkové obdobia. „Keď skrátka nemáme, nastavím sa na to, že nemáme, a nastupuje domáca pekárnička, v ktorej pečiem chleba, a dovolím si tvrdiť, že poznám minimálne 50 receptov na nátierky. Prestravujeme sa doslova za pár korún a deti majú teplé obedy v škole, takže nemám výčitky.“ Aby sme sa vrátili ešte slovkom k úspešne zavŕšeným Vianociam, pre Ivetu bol najväčší zlom, keď sa s rodinou minulý rok dohodli, že si už nebudú kupovať darčeky. „Najprv to bolo pre mňa nepredstaviteľné. Ale rodinná rada zložená z babky, dedka, dvoch sestier a dvoch švagrov zasadla a zhodnotila, že ten prebytok je neúnosný.“ Omilostili akurát deti, no počty darčekov okresali aj im, a dnes sú všetci spokojní. Nielenže ušetria, ale odpadáva aj úporné premýšľanie, čo by som tak na Vianoce rýchlo mala chcieť, keď už všetko mám. So šetriacim nápadom sa stotožnili natoľko, že doň zahrnuli aj narodeniny a meniny a zo zákazu vyňali jedine knihy. „Bolo to dobré najmä na to, že sme opätovne začali vnímať ako najväčší dar to, že sa spolu niekoľkokrát do roka zídeme.“

1. Vymeňte benzínové auto za naftu s nižšou spotrebou. 2. Úsporné žiarovky. Bez debaty. 3. Dajte si urobiť kalkulácie na zmenu dodávateľa elektriny či plynu. Babka k babce... 4. Perte len plnú práčku. 5. Najviac peňazí zožerú pôžičky! 6. Vyťahovať na noc laptopy zo zásuvky, vypínať elektroniku, Skype, Viber, WhatsApp. Komunikácia zadarmo. 7. Vymeňte operátora, paušál. 8. Zľavové portály – občas tu natrafíte na hotové klenoty! 9. Keď je najhoršie, áno, aj záložne sú riešenie.

Výplata minutá, ďalšia v nedohľadne: Nastupuje šetriaci režim

Výber pre vás

Výplata minutá, ďalšia v nedohľadne: Nastupuje šetriaci režim

Súvisiace články

Ako ušetriť za telefón: 6 tipov ako zmenšiť faktúry za mobil

Vylepšite si rozpočet: 50 tipov, ako ušetriť aj z mála!

Prečo ste stále chudobní? 6 najväčších ﬁnančných zlozvykov

Výber pre vás