Vždy som bola typom dievčaťa, ktoré by stopercentne išlo na vysokú. Celá moja rodina vedela, že tam jednoducho pôjdem. Keď som sa napokon dostala na svoju vysnívanú školu v Južnej Karolíne, každého prekvapilo, že namiesto tohto sna som si zvolila svadbu a život v Kalifornii. Všetko sa zmenilo v momente, keď som mu povedala, že si ho beriem.

Začali sme randiť na strednej. Celé tie roky boli úžasné. Robili sme všetko spolu, milovali svoje rodiny a tešili sa na budúcnosť. Albert chcel vstúpiť do armády, ale ja som si nevedela predstaviť taký život po jeho boku. Tri mesiace po tom, čo som skončila strednú, ma požiadal o ruku. V novembri 2015 sme mali svadbu na súde. Nemala som svadobné šaty ani recepciu pre hostí, ale stačilo mi, že som bola s ním. Prišlo sa na nás pozrieť iba 20 najdôležitejších ľudí a po výmene sľubov nám rodičia vystrojili oslavu v miestnej reštaurácii. Mali sme aj malé medové týždne v hoteli pri pláži. Bol to najšťastnejší deň môjho života. Keď počiatočné očarovanie vyprchalo, cítila som sa omnoho staršia. Kedykoľvek sme s Albertom navštívili reštauráciu, čašníčky sa pozreli na môj prsteň a potom na mňa, akoby si mysleli, že mám len 16. Prvý týždeň manželstva bol napriek tomu dokonalý.

Od svadby prešiel týždeň a armáda vyslala Alberta do Kalifornie. Nemohli sme sa tam presťahovať ihneď, tak sme zostali počas prvých sedem týždňov v malom hoteli. Bolo to čisté peklo. Mali sme mikrovlnnú rúru, no žiadnu kuchyňu. Kúpili sme malý prenosný gril, aby sme mohli pripravovať hamburgery a kuracie mäso. Minula som obrovské množstvo peňazí, ktoré som si zarobila počas brigád na strednej. Padli na izbu, naše auto a jedlo. Bolo ťažké minúť všetky našetrené peniaze, ale bola som predsa vydatá.

Situácia sa nezlepšila, ani keď sme sa odsťahovali do vlastného domu na jeho základni. Mohli sme tam žiť bez platenia, no to miesto zosobňovalo totálny neporiadok. Toaleta bola vždy upchatá, sprcha nikdy nefungovala a Albert musel pracovať od rána do večera. Hľadala som si prácu, no nik ma nechcel zamestnať. Nemohla som ísť ani do školy, pretože som neschválila svoj nástup. Bola som sama. Sama celý deň, celý týždeň, keď mal manžel víkendovú službu. Ak už prišiel domov z práce, bol príliš unavený. Cítila som sa taká osamelá. Stretla som niekoľko iných manželiek, no keďže mali deti, nedalo sa mi s nimi nájsť spoločnú reč. Aby som sa zabavila, pozerala som seriály.

Záchranou bola moja sestra Tara, s ktorou som si každý deň volala. Samota bolela, no vadilo mi aj to, že sme nikdy nerozoberali moje vzdelanie a kariéru. Vzdala som sa vysokej a opustila rodinu i priateľov vo veku 18 rokov, aby som na druhej strane krajiny podporovala kariéru svojho manžela. O tom, čo som chcela ja, sme nehovorili. Zameral sa len na svoj nový život. Keď som sa vydávala, myslela som si, že budem vydatá navždy. S Albertom sme kedysi chceli začať pracovať na deťoch. Chceli sme si zaobstarať psa a zúčastňovať sa spolu súťaží našich detí a prežiť zvyšok života zamilovaní.

Život v Kalifornii bol ale iný - ťažký. Peňazí bolo málo, takže sme nemohli nikam cestovať. Začalo sa to prejavovať na našom vzťahu. Keď sme boli spolu, sedeli sme v dome celé hodiny. On hral svoje videohry, ja som pozerala seriály alebo robila večeru. Vedeli sme, že náš vzťah ide dolu kopcom a snažili sa ho zachrániť. Raz týždenne sme mali spoločnú večeru – rande. Navečerali sme sa, pozerali film a rozprávali sa.

Ubehlo sedem mesiacov od začiatku spoločného života. Až vtedy súhlasil s tým, že by som mala odísť späť domov, aby som sa zúčastnila sestrinej maturity a strávila leto zarábaním si na pozícii čašníčky. Mala som v pláne našetriť dosť peňazí, aby som sa mohla v auguste vrátiť za ním. Kým som bola cez leto doma, mali sme veľkú hádku cez telefón. Veci sa kruto zmenili, tak som mu povedala, že by sme si mali dať pauzu. Ďalšie dva dni sme spolu neprehovorili. Keď sme opäť volali, problémy sa nakopili. Konečne som toho mala dosť. Viac som s ním nechcela byť.

Zistili sme, že sa máme stále radi, no nie sme už zamilovaní. Naše manželstvo sa nedalo anulovať, tak žijeme oddelene. Už viac ani nekomunikujeme. Iba tajne šetríme peniaze, aby sme sa mohli legálne rozviesť, no je to poriadne drahé! Nikdy by som si nepomyslela že sa vo veku 19 rokov rozvediem. Nie všetko vyšlo, no vidím aj novú možnosť. Konečne začnem so školou a rozbehnem svoju kariéru. Stále mám však rada pomyslenie na manželstvo, no nemyslím si, že sa znova vydám skôr, než dovŕšim tridsiatku. Teraz nastal čas uprednostniť seba!

Kvôli svadbe som sa vzdala svojho sna: Teraz je zo mňa 19-ročná rozvedená žena!

Výber pre vás

Kvôli svadbe som sa vzdala svojho sna: Teraz je zo mňa 19-ročná rozvedená žena!

Súvisiace články

Spoveď nerozhodného muža: Požiadal som priateľku o ruku...a potom som odvolal svadbu!

Jaro sa mal ženiť so svojou osudovou láskou: Krátko pred svadbou sa stalo niečo, čo mu vzalo dych

Túžila som po dokonalej svadbe: Môj vysnívaný deň sa zmenil na peklo, z ktorého sa dodnes neviem spamätať!

Výber pre vás