Dnešní rodičia sú oveľa opatrnejší, než boli tí, ktorí vychovávali potomkov pred štyridsiatimi, ale aj pred dvadsiatimi rokmi. Môže za to okrem iného stúpajúci priemerný vek otcov a matiek, ktorý so sebou nesie väčšie obavy, ale mení sa aj postoj celej spoločnosti. Niekedy to však poriadne preháňame, a preukazujeme tak svojim potomkom medvediu službu.

1. Príliš veríme technike, málo vlastným inštinktom

Moderní rodičia neľutujú peňazí, aby nasnímali monitory dychu či sofistikované pestúnky, aby mali dieťa neustále pod kontrolou, rovnako dokážu donekonečna porovnávať jeho vývoj s rovesníkmi na všelijakých webových diskusiách. Zo všetkého najlepšie by pritom urobili, keby sa zamerali na vlastný vzťah s potomkom a na svoje inštinkty, ktoré by im toho veľakrát dokázali vysvetliť omnoho viac než najlepší prístroj. Výsledkom sú neistí rodičia a úzkostné dieťa, na ktoré svoje pochybnosti prenášajú.

Pred niekoľkými rokmi sa aj k nám dostali ochranné helmy určené nie na odrážadlo alebo bicykel, ale na domáce použitie - majú chrániť detskú hlavu pri pádoch v čase, keď sa dieťa učí chodiť a podobne. Lekári aj psychológovia sa však zhodli: je to nezmysel, a dokonca nebezpečný, a to minimálne z dvoch dôvodov. Lekári varovali pred tým, že helma, hoci odľahčená, je pre hlavu ťažká a zvyšuje riziko poškodenia krku pri nejakom páde, psychológovia poukazovali na to, že dieťa má vedieť, že svet je tak trochu nebezpečný a že pád bolí. Obidva odbornej tábory sa zhodli na tom, že schopnosť učiť sa padať patrí k zásadným míľnikom v detskom vývoji.

Znie to možno kruto, ale dieťaťu vážne neublíži, keď sa tak trochu spáli o kúrenie alebo si privrie prsty do zásuvky. Ako inak má dieťa poznať, že niečo páli alebo že si môže svojou nešikovnosťou ublížiť? Samozrejme, má zmysel ho chrániť pred skutočným nebezpečenstvom, ako sú elektrické zásuvky alebo otvorený oheň - rovnako ako by na bicykel alebo lyže nemalo vyjsť bez helmy a do auta sadať bez sedačky alebo zapnutých pásov.

Dnešné matky aj otcovia sú trochu posadnutí tým, že dieťa sa nesmie nudiť. A že sa naopak musí neustále rozvíjať. Asi aby nebolo oneskorené za svojimi rovesníkmi. A tak neznesú pohľad na dieťa, ktoré nevie čo so sebou, a ponúkajú mu ďalšie a ďalšie kreatívne a edukatívne činnosti. Kvôli nim deti od najútlejšieho veku vozíme na všelijaké krúžky. Asi sa vďaka tomu skutočne všeličo naučia, ale stratia schopnosť zabaviť sa samé. Alebo sa tak trochu nudiť a nechať sa unášať snívaním, čo by mohli robiť, keby...

5. Nech lezie po stromoch, bude obratnejšie

Čože? Pustiť šesťročného chlapca len tak von? Veď sa mu niečo stane! Dobre, asi nie je dobrý nápad vypustiť dieťa niekam v blízkosti veľkej cesty, ale inak šesťročné deti skutočne nepotrebujú, aby im rodičia neustále stáli za zadkom. Neprospieva to ich celkovému vývoju - ak totiž dieťaťu nedovolíme, aby sa neustále fyzicky zdokonaľovalo, už nikdy nebude také obratné, pretože to neskôr nedoženie. Navyše môže byť zbytočne opatrné.

6. Prispôsobujeme deťom okolité prostredie až príliš

Detský kútik, detská herňa, detské kino, detské divadlo, detské jedálne ... Je skvelé, že je kam s deťmi vyraziť, bez toho aby rušili ostatných. Ale nič sa nemá preháňať, pretože deti sa potom učia, že sú stredom sveta, a to nie je pre ich ďalšie fungovanie dobré. Ťažko sa potom prispôsobujú ostatným a berú na ne ohľady, pričom práve to by sa počas detstva mali naučiť. Človek, ktorý nevie, že nebude vždy po jeho, to má v živote ťažšie.

7. Veríme, že svet je stále nebezpečnejší, a všade ich vozíme

Stačí sa ráno rozhliadnuť okolo školy alebo škôlky a je jasné, že pešo sem prišiel málokto. A nie je to preto, že by to dnešné deti mali oveľa ďalej, to sa týka len niektorých. Ale vozenie detí do školy sa stalo normou, ktorá v mnohých rodinách pretrváva hlboko do puberty, hoci v mieste je fungujúca MHD, keby snáď potomok nechcel ísť pešo. Dôvodom je jednak to, že sami cestujeme do práce autom a do školy ich hodíme cestou, jednak to, že považujeme svet za oveľa menej bezpečné miesto, než to bolo za nášho detstva. Tak isto, na ceste sa pohybuje oveľa viac áut ... Ale inak to horšie ako predtým nie je. A my predsa deti okrádame o možnosť stráviť kus popoludnie s rovesníkmi a zariadiť si čas podľa svojho, čo je neoceniteľné pre rozvoj sociálnych vzťahov.

Zatiaľ čo predtým chodili š16- či 17-roční mladíci do sveta na skusy a boli schopní postarať sa o rodinu v prípade potreby, dnes považujeme svojich potomkov za malé deti najmenej do dvadsiatky. A bojíme sa im dať čo i len zlomok zodpovednosti, ktorú by pritom zvládli a potrebovali. Namiesto toho, aby dospievajúci riešili svoje záležitosti a problémy sami, sme neustále pripravení za nich zaplatiť napríklad pokutu za jazdu na čierno, hoci od nás dostávajú peniaze na lístky. Výsledok? Nesamostatný a trochu neurotický mladý dospelý, ktorý si nevie poradiť v bežných situáciách a je zvyknutý mať neustále natiahnutú ruku aj v čase, kedy už má dosť síl na to, aby si minimálne na svoje koníčky a zábavy zarábal sám.

Chceme, aby to naši potomkovia niekam dotiahli, a tak im poskytujeme full servis tak dlho, kým nám nedôjde, že v ich veku sme sa už dávno živili sami. A my pozeráme, že máme doma dvadsaťpäťročného jedinca, ktorý síce tak trochu študuje, ale má v porovnaní s nami oveľa viac voľného času, zatiaľ čo my už trochu odpadávame po desaťročiach vernej rodičovskej služby. A dieťa ani netuší, ako sa zapína práčka alebo kde v obchode nájde ryžu či múku, pretože nákupy predsa zaisťujú rodičia, rovnako ako je ich povinnosťou kedykoľvek potomkom zapožičať auto. Ideálne s plnou nádržou benzínu.

Všetko je inak! 9 zásadných chýb, ktoré robíme vo výchove detí: Skončite s tým!

Výber pre vás

Všetko je inak! 9 zásadných chýb, ktoré robíme vo výchove detí: Skončite s tým!

Súvisiace články

Dávajte si pozor na jazyk! 11 zakázaných viet, ktoré svojmu dieťaťu nikdy nehovorte

Toto si musí prečítať každá mamina: 10 vecí, ktoré by ste mali naučiť svojho syna

Nesŕkaj a seď rovno! Vytáča vás správanie vašich detí? 5 TOP tipov, ktoré určite zaberú

Ako byť ešte lepšou mamou? 7 jednoduchých rád, ktoré hravo zvládnete

Výber pre vás