V živote som sa bála najviac dvoch vecí, že si nenájdem muža a pôrodu. Ja viem, sú to smiešne predstavy a dokonca som ani nemala dôvod. Ponuky na rande som mala už ako pubertiačka. Teraz mám priateľa, s ktorým som už štvrtý rok.

Najkrajšie boli začiatky. Chodili sme, kam sme chceli, a všade iba spolu. Až kým som neostala minulý rok tehotná. Nebolo to však sklamanie, všetci sme sa potešili. Aj priateľ.

V jeseni sa nám narodila krásna dcérka. A vtedy sa začali prvé problémy. Priateľ sa mi jednoducho prestal venovať, až to zašlo tak ďaleko, že si ma nevšímal vôbec. Z práce nechodil rovno domov ako iní otcovia, ale začal piť a chodiť s kamarátmi do krčmy. Keď konečne prišiel domov, prosila som ho, nech ma objíme, aby som cítila jeho blízkosť, no ani to neurobil. A to som vtedy prežívala popôrodnú depresiu a jeho pozornosť som potrebovala ako soľ. Ale nielen ja, aj malá bola bokom. Ani sa na ňu nešiel pozrieť do postieľky, ale hneď si ľahol. Akoby ho vôbec nezaujímala a nebola jeho.

Za všetko mi začal nadávať. Jedného dňa mi kamarát povedal, že ho videl na obede s nejakou slečnou. A vtedy pretiekol môj pohár trpezlivosti. Povedala som si, že s ním zostanem iba kvôli malej. Ale náš vzťah nebudem zachraňovať.

V tom čase mi na sociálnej sieti napísal jeden chlap. Bol neskutočne vtipný, a tak sme si začali písať a zrazu sme trávili internetovou komunikáciou veľmi veľa času. Keď som mu porozprávala o svojom živote, vedel ma pochopiť, vypočuť a poradiť a ja som konečne mala pocit, že niekoho naozaj zaujímam.

Okrem toho mi zlepšoval náladu, veľa sme vtipkovali. Až sa mi raz priznal, že niečo ku mne cíti, hoci sme sa nikdy nevideli naživo. Slovo dalo slovo a dohodli sme si stretnutie. Veľmi som sa tešila. Mala som pocit, že som konečne našla niekoho normálneho, kto ma bude ľúbiť.

Keď ten deň nastal, prišiel za mnou autom a sedeli sme v ňom asi štyri hodiny. Bol rovnaký ako vo virtuálnom svete – milý, vtipný, pozorný. Proste wau!

Keď sme sa konečne rozlúčili, lebo som musela ísť domov, hneď mi od neho prišla esemeska. „Bol to najkrajší deň môjho života. Ďakujem.“

Jednoducho sme sa do seba zamilovali. Každý víkend chodil za mnou, napriek tomu, že sme od seba vzdialení 250 km. Plánovali sme spoločnú budúcnosť. Ale potom do toho prišla iná žena... Raz sme sa pohádali a došlo k tomu, čoho som sa najviac bála. Šiel k nej. Priznal sa mi. Veľmi som sa hnevala a plakala som, ale nakoniec som mu odpustila. No sklamal ma znovu. A to som mu už odpustiť nedokázala. Bola to bodka za naším vzťahom.

Obmedzila som s ním komunikáciu a odmietala stretnutia, hoci robil aj nemožné veci, aby si ma získal späť. Každý deň mi aj 10-krát písal, lenže ja som bola priveľmi sklamaná, aby som mu dala šancu.

Nedávno si našiel frajerku a mne odvtedy ide srdce puknúť. Hrozne ľutujem, že sme to ešte neskúsili.

Ostala som teda s otcom svojho dieťaťa. Aj keď je každý deň ku mne odporný a preventívne ma upozorňuje, že ak odídem, urobí mi zo života peklo. Áno, bojím sa odísť. Stále si vravím, že ešte musím chvíľku vydržať. Ale dokedy...?

Andrejka má len 23 rokov a celkom veľa toho za sebou. Dva nevydarené vzťahy i malú dcérku. Možno by bolo pre ňu najlepšie, keby urobila hrubú čiaru za minulosťou a začala celkom nanovo, bez strachu. Zdá sa, že ten zohrával v jej živote veľmi veľkú úlohu a možno práve on je za tým, že si začína s mužmi, s ktorými by inak nikdy nič nemala. Strach nie je dobrý radca, najmä ak nás ovláda.

Ak odídem, vraj mi urobí mi zo života peklo! Život s ním je po narodení dcérky neznesiteľný

Výber pre vás

Ak odídem, vraj mi urobí mi zo života peklo! Život s ním je po narodení dcérky neznesiteľný

Súvisiace články

Milujete muža narodeného v TOMTO znamení? Čaká vás život plný vášne a... Je to OSUDOVÝ vzťah!

Nečakaný zvrat vo vzťahu?! Šafářová sa tým vôbec netají: Fúha, TOHTO sa od nej Plekanec nedočká

Výber pre vás