Vedeli poslúchať, neodvrávali, vážili si učiteľov, pomáhali doma. Dnes majú všetko, na čo si len spomenú. Sú skrátka rozmaznané. Aj naša výchova sa však zmenila.

„Zjedzte si tú gebuzinu sami!“ kričí Sára. Dieťa s rozkošnou tvárou anjelika búcha lyžičkou do krupicovej kaše tak zúrivo, až sa rozfŕkne na celý stôl. Matka štvorročnej dcéry je pokojná, rozmýšľa, čo ju tak vyviedlo z miery. Žeby ju málo omedíkovala, oškoricovala, ako to má Sárka najradšej? Za ,,starých zlatých“ čias, keď panovali pre výchovu detí pevné zásady, by Sára dostala facku a šla by spať bez večere. Podľa antiautoritatívnej výchovy, ktorú si zvolili v tejto rodine, nedostane žiaden trest, ani ju nepošlú preč od stola. Matka so smiechom uprace rozhádzané jedlo a spýta sa Sáry: ,,Miláčik, čo by si teda chcela večerať?“ A ešte prezradíme niečo: Sára mala nedávno narodeniny. Dostala kolekciu detského náradia. Všade tlčie kladivkom a náramne ju to baví. Rodičia jej to dovolia, prarodičom sa to vôbec nepáči. Aj preto, že majú v obývačke udržiavaný starožitný nábytok. Dvestoročné stojace hodiny už majú škrabanec. Keď babička s deduškom prosia vnučku, aby kladivko nechala doma, rodičia oponujú, že dieťa sa musí slobodne rozvíjať. Keď Sára teda príde nabudúce na návštevu, deduško s babičkou už majú obalený nábytok vlnenými prikrývkami....

Takzvaná free výchova ako spôsob celkom nového prístupu k dieťaťu vznikla koncom 60. rokov v Amerike, vtedy vraj doslova došlo v oblasti výchovy k akémusi zemetraseniu. Z Ameriky sa prevalila do západnej Európy a po roku 1989 aj k nám. Stará pevnosť tradičnej výchovy sa zrútila, meradlá a ideály, podľa ktorých sa po stáročia vychovávali deti, sa otočili o 180 stupňov. Odvtedy však aj u mnohých rodičov panuje veľká neistota, pretože neexistujú všeobecne platné meradlá. Príručiek s najrozličnejšími výchovnými metódami síce pribúda, ale neistých rodičov tiež. V detských dušiach vzniká chaos a zmätok, rodičia sa často nedokážu dohodnúť ani pred deťmi. ,,Môj manžel zakazuje to, čo som ja práve dovolila a ja zakazujem to, čo dovolil manžel,“ priznala mama Sáry.

Existujú rodičia, ktorých deti úplne psychicky zničili. Nevedia, ako ďalej. Do vnútra svojho dieťaťa sa už nedokážu dostať ani láskavým správaním, ani pochvalou, ani pokarhaním. Také deti udržiavajú svojich rodičov v pokluse a nechávajú ich okolo seba doslova tancovať. Neskôr sa tak správajú v škôlke či v škole.

„Deje sa tak aj preto, že to rodičia dovolili,“ tvrdí známa psychologička Jiřina Prekopová, ktorá sa týmto fenoménom začala zaoberať. Vo svojej knihe Malý tyran hľadá korene nezdravo narastajúcej panovačnosti detí. „Voľná výchova býva často skôr výhovorkou rodičov, ktorí na deti nemajú dosť času. Metóda absolútnej voľnosti je navyše riskantná, pretože nemusí dopadnúť tak, ako si rodičia predstavujú. Vo výchove sú dôležité predovšetkým prvé tri roky života, už vtedy deti musia privykať určitým pravidlám. Ak sa dieťa nenaučí zavčasu poslúchať rodičov, v škole narazí hneď v prvej triede. Ak neexistujú pravidlá v rodine, ako by mohli fungovať vonku?“ hovorí Prekopová.

Deti tyranizujúce svoje okolie nebudú podľa odborníkov na dušu nikdy v živote spokojné. ,,Sú to deti nešťastné, chytené do svojej vlastnej moci, v stálom nepokoji a úplne osamelé. Nikdy nedosiahnu slobodu. Môžu síce všetko brať, ale nemôžu nič dávať. A tak im unikne pôžitok prežívania normálnej lásky, v ktorej sa berie a dáva,“ hovorí psychologička Prekopová.

Je až neuveriteľné, ako dokážeme tancovať okolo svojich detí, len aby sa, preboha, najedli a zaspali. Kŕmenie a zaspávanie malých detí je ukážkovým príkladom a zároveň najčastejšou chybou. Štvorročná Lujza nezje polievku bez toho, aby jej opatrovateľka nerobila divadielko. ,,Spievam jej, tancujem, hrám scénky, len aby som do nej dostala paradajkovú polievku,“ hovorí 19-ročná Zuzana, študentka psychológie, ktorá chodí Lujzu varovať. Dodáva, že jej materské pudy sú na niekoľko rokov totálne zabité. Také rozmaznané decko ešte nezažila. Keď babička ležala po infarkte v posteli, Lujza búchala na bubon, behala hlučne po byte, nikto ju nezahriakol, že babička potrebuje pokoj. Vraj je ešte malá. Fakt, že nácvik ohľaduplnosti sa musí začínať odmalička, trpezlivo, krôčik za krôčikom a najmä príkladom, jej rodičia úplne ignorovali. Zdá sa vám to neuveriteľné? Čudovali by ste sa, čo všetko sú rodičia ešte schopní robiť na povel svojich detí.

Ako si vychovávame tyranov: Prečo nás deti zotročujú a čo čaká malých egoistov?

Výber pre vás

Ako si vychovávame tyranov: Prečo nás deti zotročujú a čo čaká malých egoistov?

Súvisiace články

Kariéra alebo rodina? Sebarealizácia zvyšuje pocit užitočnosti

Mamina na plný úväzok Barbora : Rodina je moja najväčšia záľuba

Niet nad detskú logiku: Toto zafunguje ako pilulka dobrej nálady!

Sú stále choré? Tak to zmeňte! 3 zaručené rady, ako deťom zlepšiť imunitu

Dilema milujúcej mamy: Rakovina ma úplne zložila, ako vysvetliť dieťaťu, čo sa deje?

Spoveď Jany Krausovej: Prečo som Rodenovi dopriala deti s inou ženou!

Deti ju chcú vyhodiť z bytu: Skončí po manželovej smrti na ulici?

Lepšie známky môže mať každý: Aj učiť sa treba naučiť

Slávna rodinka si vyšla na prechádzku: Uhádnete, ktorej mame patria títo šibali?

Spoveď Heleny Vondráčkovej: Osud jej dieťa nedoprial, ako sa s tým zmierila?

Výber pre vás