Pracujem ako opatrovateľ a dieťaťu sa venujem, koľko vládzem. Predtým bol dva roky v detskom domove. Vyzerá byť spokojný, ale sú dni, keď hystericky plače, keď sa za každú maličkosť nazlostí, hádže sa po zemi, alebo rozhadzuje veci okolo seba a vydrží to robiť dlho. Je to normálne? Nie je psychicky chorý? Alebo sa mu málo venujem? Neviem, čo mi uniká, nerozumiem mu.

Odpovedá psychologička Mgr. Sylvia Dančiaková:

Nie je chorý. Je zranený. Emocionálne zranený. Jeho štart na tento svet nebol pravdepodobne najľahší – priveľa zmätku a odmietnutia. Najdôležitejšie pre bábätko je pocit bezpečia a láskavá náruč mamy. Ak to tak z rôznych dôvodov nie je, dieťatko prežíva obrovský emocionálny stres spojený s pocitom odmietnutia, pochybností, úzkosti – je stratené. Známkou toho, že váš vnuk začal prejavovať naozaj všetky emócie (aj negatívne), je, že sa už začína cítiť v bezpečí. Je úžasné, že sa dokáže konečne uvoľniť, je to jeho dôvera k vám.

Ak je vám to obom príjemné – objímte ho, alebo len otvorte náruč, pokojným láskavým hlasom ho ubezpečujte, že je v bezpečí, že ho máte rád, aj keď sa hnevá, aj keď plače, že je to v poriadku. Komunikujte s ním o jeho pocitoch, motívoch, postupne sa naučí ich vyjadriť i slovne. A možno by ste ho mohli vziať pohrať sa občas do poradne k psychologičke. Ste úžasný, Dušan, robíte to najlepšie, ako viete a váš vnuk mal nakoniec veľké šťastie, že vás má.

Som bezradný! Vychovávam vnuka sám a už na neho nestačím: Je normálne, že robí TOTO?

Výber pre vás

Som bezradný! Vychovávam vnuka sám a už na neho nestačím: Je normálne, že robí TOTO?

Súvisiace články

Mišo sa ženil z lásky, ale netušil, ako veľmi mu bude na manželke prekážať 1 vec: Toto sa už nedá zniesť!

Neuveríte, čo jej povedala vlastná mama: Mladú ženu zožiera, že ju rodičia nenávidia

Zaľúbená Mirka si našla úžasného priateľa, ale... Keď prišiel na rad sex, veľmi rýchlo vytriezvela!

Výber pre vás