Kto má všetko a nevie si to vážiť, môže o to veľmi rýchlo prísť. Ako sa stane, že až po premárnených rokoch si zrazu usporiadame priority správne?

Moja matka mi vždy radila, že v manželstve nemôže byť rovnosť obidvoch partnerov. Jeden z manželov musí ustúpiť a trpieť. A mal to byť on, môj manžel, nie ja, jej jediná dcéra.

S manželom sme obaja pracovali vo vedení veľkej úspešnej firmy, ale ja som mala lepší postup. Pomohlo mi, že som sa páčila šéfovi, no aj som sa snažila, chcela som sa stať najschopnejšou. Zúčastňovala som sa na všetkých dôležitých rokovaniach a chodila domov neskoro. Všetko som to robila pre rodinu, ale pritom mi unikalo, že dcéru som poriadne ani nevidela. Zato manžel sa jej venoval naplno. Už ma ani nečakal a nevedel, kedy som prichádzala domov. Všetok čas som obetovala práci. Popri povinnostiach som si ani neuvedomila, že moja dcéra zmaturovala, promovala na technike a odišla na pracovnú stáž do Anglicka. Všetky tie vzácne chvíle mi nejako pretiekli pomedzi prsty.

Na našom riaditeľstve však po čase došlo k radikálnym zmenám. Šéf, s ktorým som pravidelne spávala, ma bezohľadne vyhodil. Druhé miesto som síce našla pomerne rýchlo, ale s nižším platom. A čo bolo najhoršie, nová práca ma vôbec nebavila, preto som sa ani neusilovala o nejaký postup. Manžel bol na tom oveľa lepšie, povýšili ho a zarábal dvakrát toľko, ako predtým. Na rozdiel odo mňa však vôbec netúžil po kariére. Postupne sme sa odcudzili. Zostali sme doma sami, bez dcéry a celé dni sme na seba neprehovorili. O to viac teraz o nás premýšľam.

Po rokoch manželstva zisťujem, že práve on je najatraktívnejší muž, akého poznám. Po odchode dcéry som celé noci nespala, myslela som na neho a dúfala, že sa ešte navzájom citovo zblížime. Neverný mi asi nebol, mal by výčitky svedomia, rovnako ako ja teraz. No stále to bolo medzi nami len horšie a horšie, atmosféra neustále hustla, až to bolo na nevydržanie. Žili sme síce vedľa seba, ale nie spolu. Boli sme len ako dlhoroční spolubývajúci, ktorých nespájalo nič iné.

Už som si myslela, že to ani nemôže byť horšie, keď v tom období do našich životov zasiahla tragédia. Naša dcéra, ktorá vždy milovala hory, na túre spadla a štyri mesiace ležala v nemocnici bez pohnutia. Nešťastie vraj spája ľudí, tak som očakávala, že sa tak stane aj v našej situácii. Ja i manžel sme ju dennodenne navštevovali, ale priepasť medzi nami sa nestrácala. Vôbec nás to nezblížilo, práve naopak. Svoje trápenie sme prežívali každý zvlášť, už sme sa nedokázali vyžalovať jeden druhému, dávno sme si neboli oporou. Cítila som to, no nebola som schopná s tým niečo urobiť, nenašla som cestu, ako sa mu priblížiť. Dobre som vedela, že ja som tá, čo urobila chybu a musím za ňu zaplatiť svoju daň.

Môj osud sa takmer naplnil výrokom mojej matky, že jeden musí v manželstve trpieť. No tentoraz som na rade ja. Môj manžel si našiel milenku, ku ktorej sa presťahoval. Dcéra sa, našťastie, úplne uzdravila a vydala sa do Anglicka, kde aj začala pracovať. Teraz čaká dieťa, naše prvé vnúčatko.

Na krstinách sa možno stretnem s manželom, ktorý sa so mnou ešte nerozviedol. Túžim po ňom stále viac, keď si večer líham do prázdnej postele sama vo veľkom dome. S vekom pocit samoty narastá.

Aj jedna veta, ktorú nám v detstve rodičia neúnavne vtĺkali do hlavy, dokáže ovplyvniť celý náš život. Pritom môže byť úplne nezmyselná, rovnako ako tvrdenie, že v manželstve vždy jeden musí trpieť. Šťastné spolužitie je o kompromisoch. Raz ustúpi jeden, inokedy druhý, no v konečnom dôsledku majú byť manželia spolu šťastní, a nie si navzájom ubližovať.

Alena zámerne ničila svojho manžela: Urobila mu zo života peklo, ale to najhoršie ešte len prišlo

Výber pre vás

Alena zámerne ničila svojho manžela: Urobila mu zo života peklo, ale to najhoršie ešte len prišlo

Súvisiace články

Katka netušila, že jej fešný šéf skrýva obrovské tajomstvo: Keď ho odhalila, bol to pre ňu šok!

Naivná Helena nasadla s cudzincom do taxíka: Keď zistila, čo s ňou chce urobiť, už bolo príliš neskoro!

Výber pre vás