Keď si vezme do ruky štetec, onedlho sa z obrazu usmieva takmer voňavý kvet. Kysučanka Ľubka však rozumie aj ľudskému duchovnu. Dokonca pre ňu nie je problém vidieť farebných anjelov.  Krásnej záľube sa začala venovať už ako dieťa.

Neprišlo to však sčista-jasna, pretože maľovaniu sa venuje väčšia časť rodiny. Niektorí vyrábajú aj drevené hračky a mama je dokonca drotárka. „V poslednom čase som robila aj abstraktné veci. Skúšala som pracovať s akrylom a akvarelom. Najviac sa mi však páči práca s olejom. Avšak nedá sa s ním robiť v byte. A preto teraz maľujem na hodváb.“

Zaujímavý objekt maľovania

Svoju tvorbu začala zátiším a portrétom, ale maľovala už aj rybárske mušky, ktoré išli veľmi dobre na odbyt. Zaujímalo nás, čo ju k tomu viedlo. „V tom čase som pracovala v Rakúsku v jednej rybárskej reštaurácii. Návštevníkmi boli hlavne rybári, pre ktorých sú práve rybárske mušky na stene v ich jedálni tá najvhodnejšia téma,“ smeje sa pri spomienke na časté objednávky.

„Rada maľujem podľa predlohy. To je najlepšie, ak nejde o abstrakciu.“ Ale mušky by teraz vedela namaľovať aj naspamäť. Momentálne však uvažuje aj o niečom inom. „Chystám sa na to, že budem robiť so sklom, pekné vitráže.“

Nepomôže, pokiaľ človek sám nechce

Ľubka kedysi vykladala taroty. Ale bola nespokojná s tým, že keď za ňou niekto prišiel, chcel okamžitý liek na svoje ťažkosti. „Najradšej by prijali zázračný odvar, ktorý by po vypití vyriešil ich problém. Alebo, že spravím niečo za nich a oni nemusia urobiť nič, len čakajú na skvelý výsledok. Takto to však nefunguje. Ľudia musia v prvom rade chcieť zmeniť svoje myslenie a tým aktívne prispieť k riešeniu svojich ťažkostí, ja im môžem len ukázať cestu. Ak získame odstup od problému, umožní nám to jasnejší pohľad na vec. Veľakrát je to o tom, že sa nemáme radi v tom pozitívnom zmysle. Láska k sebe samým nás totiž mení z bezmocných obetí na víťazov. Iba takto si môžeme do života pritiahnuť nádherné skúsenosti,“ odporúča.

K nej a k jej kyvadielku, s ktorým teraz pracuje, chodia zvedavci najmä vtedy, ak sa im opakuje stále dookola tá istá vec. „Je to preto, že problém neriešite správne. Preto sa znova a znova vracia a vy vlastne dostávate nanovo šancu poučiť sa z toho. Keď opäť príde rovnaká alebo podobná situácia, máte slobodnú vôľu. Ide len o to, aby ste sa rozhodli správne. Ak sa tak rozhodnete, nebude sa komplikácia opakovať. Niekedy však samotný problém nevyriešite vo svojom súčasnom živote, ba možno ani v tých ďalších.“

Treba si však uvedomiť, že všetky veci, ktoré sú podfarbené silným emocionálnym prežitkom, si nesieme so sebou. Fyzické telo nazývam odev, no na to, aby bol človek celistvý, potrebuje aj nefyzickú časť svojho Ja...“ hovorí zanietene. „Ešte pred narodením, keď sme sa rozhodovali, že prídeme do tejto reality, mali sme v úmysle tešiť sa z každého okamihu nášho života. No prinášame si so sebou aj nedoriešené záležitosti z predošlých životov. Deti môžu zdediť po rodičoch tvar očí, farbu vlasov, postavu, či dedičnú chorobu. Ale kvalitu duše po nich zdediť nemôžu. Keď sa povie: si celá po mame, nie je to výsledok dedičnosti,“ myslí si pani Vrančíková.

„Dušička sa od svojho počiatku cez desiatky, možno stovky životov prepracuje k tomu, čo má teraz. Sú tam dobré aj zlé prežitky a niektoré treba občas vyčistiť. Veď aj v počítači si robíme poriadok, tak prečo občas neupratať v duši? V podstate čistím programy duše.“ Zaujíma nás, či je to karma. „Áno, dá sa to tak povedať. Karma je akýsi dlh.

Viete, celý život je o vzťahoch. Ak som v minulom živote niekomu ublížila, môžem to vyriešiť teraz. Ale musím rozpustiť negatívnu energiu. Je na to jediný liek: odpustenie a láska. Najhoršie, čo môžeme pre seba urobiť, je zotrvávať v negatívnych myšlienkach strachu, závisti, hnevu a nenávisti, pretože myšlienka je silná vec.

Je to niečo ako samostatný tvor. Energia, ktorá určitý čas žije samostatne. Jej tvorca je so svojou myšlienkou spojený, je to neviditeľná niť. Keď k niekomu cítim nenávisť, samotná nenávisť sa začína posilňovať. A je len otázkou času, kedy sa vráti po pomyselnej niti. Ak to dokážete odstrihnúť a rozpustiť, prekonávate sami seba,“ hovorí zanietená hľadačka odpovedí.

Môžeme všetci vidieť anjelov?

„Áno, je to presne tak. V posledných dvoch rokoch ich vidno i na fotkách. A to najmä tam, kde sa zabávajú aj malé deti. Napríklad na karnevale, v škôlke, na ihrisku či rodinnej oslave. Vidíte ich ako priesvitné svetelné kruhy. Neviem, či anjel je správny názov pre každý taký útvar. Ale je to určitý druh pozitívnej energie. Anjeli sú tu stále s nami. Sú pripravení nám pomáhať s našimi trápeniami a starosťami, poskytnú odpoveď na naše otázky, stačí, ak ich požiadame o pomoc. Každý ich môže vidieť alebo cítiť, len si to možno nevšimne.“

Chceme, aby nám tento úkaz pani Ľubka bližšie vysvetlila, pretože si anjelov nevieme predstaviť. Odpovedá: „Pozrite sa najskôr na svoje základné biopole, lebo to vidí asi každý. Zo začiatku sa sústreďte na svoju ruku na bledom podklade, alebo sa môžete pozerať na postavu stojacu pri bielej stene. Keď sa budete dobre dívať, zbadáte okolo farebný útvar.

Ten je zafarbený podľa čakier, pretože každý človek má auru nejakej základnej farby. Tá sa mení podľa nálady a podľa toho, ako sa cítite. Darmo sa budete tváriť, že vám je dobre, farba vašej aury prezradí, že to tak nie je.“ Nuž, tak to teda vyskúšajme...

Anjeli sú tu stále s nami, tvrdí hľadačka pravdy

Výber pre vás