"Ak sú dvaja šťastní, nechýba im tretí,“ nôtila pred dvadsiatimi rokmi Olinka Záblacká s Vašom Patejdlom. Dovolíme si oponovať. Chýba, veruže chýba! Niekedy sú dvaja omnoho šťastnejší, keď sú nakoniec traja. Aj keď k tomu občas vedie dlhá a tŕnistá cesta. A presne o tom sme chceli.

Narodenie prvého dieťaťa je osobitná kapitola každého vzťahu, ba doslova míľnik partnerského života. Superlatívy sú namieste, kto to zažil, ten vie, o čom hovoríme. Očakávať, že príchod premiérového potomka medzi vami dvoma nič nezmení, je však rovnako naivné, ako myslieť si, že vám neomrznú prsty, keď budete oškrabávať námrazu z auta v januári o šiestej ráno bez rukavíc. Veď skúste, čo to spraví. Romantické očakávania v rodičovskej oblasti však radšej nechajte na Rosamunde Pilcherovú či iné „špílmacherky“ a vykročte do novej skúsenosti triezvou nohou. Bude nám cťou troška vás previesť.

Možno sme začali menej nadšene, než sa na takúto radostnú tému patrí. Chápeme, že ste doteraz chodili okolo novinových stánkov s časopismi, z ktorých sa na vás cerila étericky krásna víla a nechutne spokojne sa tváriaci chlap s vysmiatym batoľaťom v náručí. Takže takto. Pravda je taká, že väčšina žien je po pôrode všetko, len nie éterická a väčšina mužov sa cíti ako práve vyoraná myš, a nie spokojný ocinko. Keby len to.

Môžeme vám s čistým svedomím garantovať, že filozofické debaty o vašej nehynúcej láske, ktorá sa novým členom minimálne strojnásobí, nahradia pomerne prízemné rozpravy na tému zastavené prdy, neidentifikovateľné plače, prvé sople a zaparené pozadia. Že vám niečo také nehrozí? Spomeňte si na nás, keď budete o pol piatej poobede vítať svojho muža oblečená v pyžame. Od hlavy po päty ogrcanom.

Minimálne prvý polrok je takmer všetko improvizácia a prispôsobovanie sa novej situácii. Transformácia z bezstarostnej dvojice, ktorá riešila maximálne to, či stráviť predĺžený víkend v Benátkach, alebo Kodani, na zodpovedných rodičov niekedy poriadne bolí. Ale, ako hovoria Angličania, „No pain, no gain“. Spoločné dieťa je ako vysoká škola diplomacie, taktu a tolerancie. Vo vzťahu hrajú aj za normálnych okolností obrovskú úlohu zdanlivé maličkosti, ako tón hlasu a celkový spôsob komunikácie, čiže staré dobré „nie to, čo sa povie, ale ako sa povie“.

Ak dokážete s partnerom komunikovať konštruktívne a slušne aj napriek neskutočnej únave, rozbesneným hormónom a dorantanému telu a ak je on na oplátku milý na vás, hoci mal sex naposledy ešte za bývalej vlády, ocitnete sa ako dvojica zrazu niekde úplne inde, než keď ste dávali tri čísla za noc, kŕmiac sa pritom jahodami so šampanským, a potom to dopoludnia všetko dospávali.

Pole možností, o čom sa pohádať, sa pritom rozširuje z nezloženej záchodovej dosky na takmer nekonečno. „Bordelu“ bude odteraz omnoho, omnoho viac, navyše prakticky neporaziteľného a záhadne sa zo všetkých kútov vynárajúceho. Skutočné city preverí až nepohoda a tú, hoci akokoľvek chcené, vymodlené a milované, dieťa jednoducho na istý čas zákonite prináša.

Naša kamarátka Milka (30) to vyjadrila dokonale: „Nedávno sme s mužom rozoberali, aké to bolo tesne po narodení prvorodeného, a obaja sme so smiechom skonštatovali, že sme sa cítili veľmi podobne, ako keď sme boli prvýkrát v tábore. Všetko bolo nové, vzrušujúce, my sme mali veľkú trému a neboli sme zďaleka v takej pohode, ako si okolie myslelo. Chodili sme spávať v čudných časoch, jedli sme čudné jedlá, robili sme čudné veci a na celé to čudné obdobie dnes spomíname s veľkou láskou a dojatím.“

Aby sme sa rozumeli, my vás nechceme strašiť. Iba pripraviť. Nie je nič frustrujúcejšie, než premietať si v hlave donekonečna film o mužovi, z ktorého sa po príchode vášho anjelika stáva šibnutím čarovného prútika roznežnený macko žijúci len pre rodinu, a potom zažiť uhundraného chlapa, ktorý frfle, že nie je navarené, novonarodeného syna iba nesmelo okukuje a kedykoľvek sa dá, snaží sa z celého toho humbugu vypadnúť.

Muži nezažili deväť mesiacov najtesnejšieho puta s dieťaťom ani nesurfujú na hormonálnej vlne zabezpečujúcej upriamenie pozornosti na to malé uvrešťané čudo. Preto im logicky trvá o čosi dlhšie prispôsobiť sa. Niektorí sa nám dokonca priznali, že im ich dieťa a vôbec celá situácia liezli spočiatku vyslovene na nervy. Veľmi potichu, samozrejme, lebo o tomto sa predsa v slušnej spoločnosti nahlas nehovorí. Robo (31) si však servítku pred ústa nedáva:

„Na malú som sa hrozne tešil, bol som posledný z partie, ktorý sa mal stať otcom. Neviem to ináč opísať, ale keď som sa nakoniec dočkal, cítil som hlavne veľ kú nervozitu a sklamanie. Emka permanentne vrieskala, v kuse mala naložené v plienke a stále ju bolo treba nosiť na rukách. Bol som na smrť unavený, doma to smrdelo grckami, do toho tie večné debaty o veciach, o ktorých som nikdy netúžil nič vedieť. Kto chce neustále počúvať o odsávačkách mlieka, čo vyzerajú ako stredoveké mučiace nástroje, a bradavkách napadnutých kvasinkovou infekciou?

S manželkou sme sa vtedy dosť odcudzili, pripadala mi, akoby jej telo obsadil tvor z inej planéty. Vďakabohu nás to však, na rozdiel od niektorých známych, nerozdelilo nadobro. Dnes má naša dcérka tri roky a zo mňa je ostrieľaný tatko. Som macher na Spievankovo, presne viem, kde sú aké šmýkačky a preliezky, a dva copy ‚na Bambuľku‘ dovolí Emuška urobiť iba mne. Je to môj miláčik a ja sa trocha hanbím za to obdobie tesne po jej narodení. Zastihlo ma to dokonale nepripraveného, chvíľu som mal pocit, že to nezvládnem, že to takto nechcem.

Ani neviem, kedy sa to zlomilo, prichádzalo to pomaličky, postupne. A ja som si zrazu život bez svojich dvoch báb nevedel predstaviť. Občas si síce stále nostalgicky spomeniem, ako sme so ženou precestovali celé Španielsko na motorke, no nemenil by som. Momentálne sú pre mňa prioritou naozaj úplne iné veci.“

Skúste teda tomu svojmu troška pomôcť, aj keď máte pocit, že vy ste tá, čo potrebuje zachrániť. Áno, on nemusel pred mesiacom vytlačiť „melón“, nezačínajú mu od nedostatku spánku atrofovať svaly na viečkach a môže si dať pivo. Je to na zabitie, vieme, ale ten chlap je stratený, stratený, stratený. Paňou situácie ste momentálne jednoznačne vy, tak ho navigujte. Tu vymeniť plienočku, tam pokočíkovať, potom nechať odgrgnúť v jeho mocných pažiach. Nechajte ho myslieť si, že Samko sa prvýkrát usmial na neho, hoci na vás sa škeril už dobré štyri dni predtým.

Ukážte mu, ako sa vaše bábätko každý deň mení a že to nie je rutinná nuda, ale neopakovateľné dobrodružstvo, ktorého ste práve obaja svedkami. Vyhraďte nejakú činnosť, v ktorej je čo i len trocha dobrý, a urobte z nej jeho výhradnú doménu. Či už pôjde o kúpanie, alebo čítanie leporel, nič tak nezbližuje ako spoločné rituály. Dieťa už viac nebude mimozemšťan, vy si trocha oddýchnete a pánko veľmi rýchlo pochopí, že termín „materská dovolenka“ vymyslel najskôr markíz de Sade.

Tú trošičku energie, čo vám vďaka tomu zostane, môžete využiť na to, aby ste aspoň chvíľočku počúvali, čo nového je uňho v práci. A držali ho pritom pevne za ruku. My sme vám vlastne týmto celým chceli povedať iba jedno. Ak pôjde všetko, ako má, vyjdete z toho lepší, silnejší a zrelší. Obaja a navzájom.

Bábo v perinke: Šťastie či peklo? Takto sa úplne nezblázniť

Výber pre vás

Bábo v perinke: Šťastie či peklo? Takto sa úplne nezblázniť

Súvisiace články

Čírovej bezsenné noci: Dve deti jej dajú poriadne zabrať

Pirane na materskej: Stačí tak málo, a ste hyenami odpísané!

Matka roka! Kardashian oblieka bábätko do sexi bikín

Výber pre vás