Chcela som byť schopná zdolať všetky ťažkosti. Cítila som, že ľudia, ktorí sa sťažovali na banality spojené s materstvom, boli len uplakaní a slabí. Tak som sa rozhodla túto kultúru kritizovať. Ja to dokážem! Nie je to také ťažké! Ak je, nebudem sa v tom utápať! Celé roky po pôrode dvoch detí som ukazovala okoliu iba pozitíva rodičovstva – skrz písanie, osobný život, bola som o tom presvedčená aj v mojej hlave. Viem, že mnohí majú problémy s počatím alebo chorými deťmi, tak ako som sa mohla sťažovať? Prežila som rakovinu a viem, že mám šťastie.

Keď som mala 23 rokov, diagnostikovali mi chronickú formu leukémie. Netušila som, či sa dožijem tridsiatky. Už vôbec nie to, či budem mať rodinu. Ale som tu: 39-ročná a aj keď stále užívam lieky proti rakovine, som zdravá. Áno, bola som si vedomá toho, že množstvo ľudí má horšie dni ako ja. No potom som porodila tretie dieťa, dcérku. Povedať, že jeho príchod ma dostal na hranu, je málo. Od nočných plačov, pokusov zjesť všetko možné, po neustále fňukanie - bola dieťaťom, ktoré sa zvládalo zo všetkých troch najťažšie. Kým som sa starala o ňu, čakali na mňa ďalšie dve deti, ktoré som potrebovala nakŕmiť, obliecť a odviesť na tréning. V dožadovaní sa mojej pozornosti neboli moji potomkovia vôbec tichí. Na svete neexistoval dostatok hlbokých nádychov, ktorý by ma preniesol cez deň bez potreby zvýšiť hlas, čo som nenávidela. Nezvládala som to vždy ukážkovo. Ani môj manžel, ktorý si prechádzal veľkou kariérnou zmenou.

V tom období som už viac nepočula pozitívny hlas v mojej hlave. Dovtedy vždy hovoril, že ďalší deň bude lepší. Keď malo tretie dieťa desať mesiacov, zobrala som všetkých na víkend preč. Spoločnosť nám robili moje dve sestry a matka. Chcela som im ukázať, že tri deti zvládam. Len ma sledujte! Po tom, čo prišli na to, aké vyčerpávajúce je moje tretie dieťa, len neveriacky hovorili: „Preboha, Erin, tá dá zabrať... Teraz už chápeme, prečo ti trvá tak dlho, kým odpíšeš na naše správy!“ Ich potvrdenie bolo jediným postrčením, ktoré som potrebovala, aby som si to uvedomila aj ja. Konečne som si bola schopná priznať, že rodičovstvo je ťažké a že bude v poriadku, keď to vyslovím. Je to oslobodzujúce. Patrím teraz k tým, čo sa sťažujú? V žiadnom prípade.

Je rozdiel utápať sa v negatívnych myšlienkach a negatíva si jednoducho priznať. Niekedy nám len priznanie, že sa niečo kazí, pomôže dostať sa späť na nohy. Je pravda, že niektoré deti sú náročnejšie. Niektoré dni sú ľahšie, iné ťažšie. Čo je problematické pre jednu mamu, nemusí byť pre druhú, pretože každé dieťa je iné. Nezáleží na tom, koľko detí máte, pocity únavy z rodičovstva sú v poriadku. Nerobí to z vás horšiu mamu. Neznamená to, že to neskôr nezvládnete. Robí to z vás normálnu osobu, ktorá prežíva to, čo ostatní rodičia. Ako matky musíme byť k sebe súcitné. Zlepšili sa veci, keď moje najmladšie dieťa dovŕšilo tri roky? Áno, teraz je dieťaťom, ktoré robí najmenej problémov. A ja? Stále vidím veci pozitívne, pretože také aj v skutočnosti sú.

Po prekonaní rakoviny bola dokonalou matkou: Keď prišlo tretie dieťa, všetko sa zmenilo

Výber pre vás

Po prekonaní rakoviny bola dokonalou matkou: Keď prišlo tretie dieťa, všetko sa zmenilo

Súvisiace články

Keď som porodila, veci v manželstve sa zmenili zo zlých na ešte horšie: Sex? Ten sme nemali už 8 rokov!

Náhradná matka vynosila dvojčatá pre iný pár, ale... Stala sa ojedinelá vec, ktorú naozaj nikto nečakal

Oba moje pôrody boli obrovským sklamaním! Zuzka sa stala dulou a tvrdí: Toto ovplyvňuje celý váš život

Výber pre vás