Váš manžel, s ktorým máte syna, emigroval v roku 1982. Prečo ste neišli s ním?

Mali sme malého syna a ja som bola druhýkrát tehotná. A tehotná som nechcela odísť. O dieťa som ale neskôr z toho všetkého stresu prišla.

A on vás tu pokojne nechal?

No, nechal. Tak sa rozhodol a čo som s tým mala urobiť? Potom, po osemdesiatom deviatom sa k nám chcel vrátiť, ale môj syn povedal, že nie. Že keď sa tak zachoval, nemá mu čo povedať.

Ostali ste s ním v kontakte?

To sa nedalo. Mňa kvôli jeho emigrácii prenasledovala Štátna bezpečnosť. Chceli, aby som išla za ním a priviedla ho naspäť.

Väčšinu života ste prežili na Slovensku, aj keď ste Moravanka. Prečo ste sa napokon vrátili do Čiech?

Pracovala som v Slovenskom rozhlase, neskôr v Československej televízii. V dobe pred rozdelením Československa som ale začala byť publikom nenávidená, že nie som poriadna Slovenka. Vychádzali obrovské titulky, že Bubílková je zradkyňa a bolo mi odporúčané, aby som dala výpoveď.

Na Slovensku ste boli normálna novinárka. Ako ste sa dostali k satire?

V Česku som robila v rádiu a jeho riaditeľ chcel politickú satiru s Miloslavom Šimkom. Ten pristal, ale len pod podmienkou, že ju bude robiť so mnou.

Vy ste sa dobre poznali?

Vôbec nie. Videli sme sa raz v živote, keď si ma pozval ako hosťa na besedu. Tam sme šaškovali, ľudia sa zabávali a ja som si myslela, že tým sa to skončilo. Ale keď si ma vyžiadal, znova sme sa stretli, prebrali to a potom sme každú nedeľu hodinu glosovali aktuálne udalosti v rádiu.

A ako ste sa spolu dostali pred kamery?

Šimek mal v Českej televízii už dlho dohovorenú reláciu s názvom S politikmi netančím, ale bol to len prázdny formát a stále naňho doliehali, kedy ho už konečne vytvorí. A tak raz povedal: ,,Teraz a s touto ženskou.“ Takže ja som sa takou obchádzkou dostala späť do televízie, z ktorej ma vyhodili.

Aký bol váš vzťah s Miloslavom Šimkom v súkromí?

Boli sme nielen kolegovia, ale aj priatelia. Veľa sme spolu aj športovali. Keď s niekým trávite toľko času, tak to hádam inak ani nejde. Keby sme sa v súkromí hádali a nesedeli si, tak by nám to nefungovalo ani v práci.

Hovorí sa, že ste si boli bližší.

Bolo pre vás ťažké, keď zomrel?

Bolo to ťažké pre všetkých, pre rodinu, pre deti aj pre mňa. Ale čo narobíte? Všetci sme mu držali palce a snažili sa mu vychádzať v ústrety, lebo on chcel stále pracovať, pretože inak by vraj stále myslel na svoju chorobu.

To ste mali spoločné, vy ste tiež pracovali po celý čas, keď ste zápasili s rakovinou štítnej žľazy.

Inak to ani nejde, pretože potom stále myslíte na chorobu, a to je na zbláznenie. Takto myslíte na prácu, na ktorú sa musíte sústrediť. Ja som to ale mala lepšie, lebo som neabsolvovala klasickú chemoterapiu – nasadili mi rádioaktívny jód, po ktorom človek nemá tie hrozné stavy, nezvracia a podobne.

Vo vašom prípade trvalo hrozne dlho, kým doktori zistili, čo vám vlastne je.

Trvalo to skoro rok. Mala som také neidentifikovateľné príznaky. Najprv mi začali vysychať oči, viečka sa mi ráno lepili na oči, takže som ich nemohla otvoriť ani žmurkať. Robili mi milión vyšetrení a zistili, že mi nič nie je. Jeden doktor dokonca povedal, že je to psychický problém a že by som mala ísť na psychiatriu. Ja som sa ale bránila a trvala na ďalších vyšetreniach. Tak sa lepšie pozrel a zistil, že mi ešte nerobil vyšetrenie na štítnu žľazu.

Potom konečne zistili, že máte nádor?

Najprv povedali, že tam niečo našli, začula som slovo karcinóm a vydesila som sa. Ale oni ma upokojovali, že ešte musia urobiť ďalšie vyšetrenia. Trvalo mesiac, kým prišiel výsledok a potom som si na záznamníku našla odkaz od primára, že mu mám okamžite zavolať. A oznámil mi, že mám rakovinu.

Aký bol ten prvý pocit?

Mne už bolo tak zle z tých očí a ďalších príznakov, že som bola vlastne rada, že už vedia, z čoho to je. Pýtala som sa, či zomriem a či mám rovno skočiť z okna. Povedal mi však, že je to len v začiatkoch a mala som šťastie, že to bol ten najpomalší druh nádoru. Primár dokonca povedal, že keby si mal vybrať rakovinu, vyberie si túto.

Už som bola rozhodnutá, že chemoterapiu odmietnem. Videla som, čo to robilo so Šimkom, a to nikdy! Upokojilo ma, keď mi povedali, že toto sa chemoterapiou nelieči.

Naozaj by ste do chemoterapie nešli?

Nie. To už radšej nech to pomaly postupuje a potom je koniec. Ale dala som sa do boja a videla som, že to pomaly zaberá, aj keď som bola stále pripravená, že môže prísť koniec.

Určite, to vás zmení. Zistila som, že to, v čom žijeme, tie žabomyšie vojny, že to je vlastne hrozne smiešne. Dnes sa len usmievam, že niekto rieši, kto je komu neverný... No a čo? Tak bol neverný. Keď nejde o život, nejde o nič.

A vy ste momentálne zadaná?

Nie som. V mojom veku je to problém, pretože nie som najmladšia. Navyše si nerobím ilúzie, že by so mnou nejaký mladší chlap bol preto, lebo ma hrozne miluje. To by mu skôr išlo o moje konto a počítal by, že mu niečo kúpim. A to teda nie. Keď si niečo zarobím, tak to aj sama miniem. Takže zajačika naozaj nie. Nie že by ma to nebavilo, ale nerobilo by to dobrotu.

Teraz sa priznám k hroznej vec. Ja si so staršími mužmi nerozumiem, takže to je slepá ulička. Jeden ma raz pozval, aby sme si išli zatancovať do nejakého kurzu pre starých. A tam sa na mňa zubili tie protézy a tak som si povedala: ,,Toto teda nie!“

Nečudujem sa, že o vás muži stále majú záujem. Na svoj vek vyzeráte neskutočne. Sú v tom krémiky alebo plastiky?

Mám upravený nos, to priznávam, ale to už je dávno. Inak nič. A tie krémy? Až sa hanbím to povedať. Keď som bola po operácii štítnej žľazy, doktor mi odporúčal na jazvu vyškvarenú masť, aby sa to dobre hojilo. A ona naozaj takmer zmizla A keď som videla, ako to funguje, začala som si ju každú noc natierať aj na tvár. Tak, a teraz poznáte môj trik! (smiech)

Zuzana Bubílková: Muž jej života ju opustil, prišla o dieťa

Výber pre vás

Zuzana Bubílková: Muž jej života ju opustil, prišla o dieťa

Súvisiace články

Zuzana Bubílková: Strach z rakoviny sa vrátil!

Utrápená Zuzana Bubílková: Takto ju zničila rakovina!

Výber pre vás