„Bolo to pred 26 rokmi, vtedy ešte nebola zdravotná starostlivosť a prístroje na takej úrovni ako dnes. Mala som dvoch synov, a keď som ostala znovu tehotná, bola som aj s manželom veľmi šťastná. Tehotenstvo bolo bezproblémové, ale ja som stále mala iný pocit, ako keď som čakala synov. Divné bolo aj to, že vždy, keď som prišla na vyšetrenie, bola tam len sestrička. A čudné bolo aj to, že nikdy nepočuli dve srdiečka,“ krúti dnes hlavou matka Marta a dodáva: „Raz som lekára požiadala, aby ma poslal na ultrazvuk, ale on sa na mňa nahneval, že čo mu ja idem rozprávať, čo má robiť! V polovici ôsmeho mesiaca mi odtiekla plodová voda. To, že čakám dvojčatá nezistili lekári ani na príjme. Neskôr som v prešovskej pôrodnici porodila dcérku,“ spomína na udalosti sympatická mamička.

Keď znovu pocítila kontrakcie, neverili jej

Po pôrode sa však cítila akosi zvláštne. „Znovu som pocítila kontrakcie. Zavolala som na sestričku, ale neverila mi! Povedala, že to je len preto, lebo som pred pár minútami porodila. Lenže kontrakcie sa opakovali a lekár zrazu zistil, že počuje odozvy dieťatka, ale že sú už veľmi slabučké. Druhú dcérku zo mňa vytlačili, už bola pridusená a museli ju oživovať. Dala som jej meno Martuška,“ hovorí žena, ktorá si v tej chvíli priala len jedno jediné – aby dievčatko, o ktorom lekári nevedeli, že má prísť na svet, prežilo a bolo zdravé.

„Mnohí sa ma pýtajú, ako je to možné, že som nevedela, že čakám dvojčatá, že mi to nik nepovedal. Mnohí tvrdia, že som lekárov mala žalovať, no ja nie som taký typ,“ dodáva s odstupom času. Mamička Marta s dievčatkami v nemocnici pobudla dva mesiace. Nezodpovedný prístup lekárov, žiaľ, zanechal na malej Martuške následky – dievčatko dostalo krvácanie do mozgu, a preto trpí detskou mozgovou obrnou.

Hoci mama Marta má 50 rokov, myšlienky sa vracajú stále. „Čím som staršia, tým viac ma to bolí, že lekári to tak zanedbali. Že na mňa kričali, keď som sa niečo pýtala, že nemali úctu a neboli ústretoví. Viete, vtedy som si lekára vyberať nemohla, bola rajonizácia, patrili ste ku konkrétnemu doktorovi a hotovo,“ vysvetľuje, ako to chodilo.

Obdivuje mamičky, ktoré sa vedia ozvať

Pani Marta si myslí, že dnes to majú mamičky lepšie, môžu si slobodne vyberať lekárov, rodiť, kde chcú a pri kom chcú. „Obdivujem na nich aj to, že sa vedia ozvať, že sú priebojné. Dnes sa dá sťažovať na všetko, hneď sa volajú médiá, vtedy sa nedalo nič. Mrzí ma to, aj keď sa hovorí, že je to vôľa božia, ale všetko si nechať nemusíme. Veľakrát myslím na to, ako by som sa zachovala dnes, už by som to tak nenechala, ozvala by som sa. No, vtedy som bola mladá, aj trochu vystrašená,“ vysvetľuje so slzami v očiach. Jej dcéra Marta je, našťastie, psychicky v poriadku, má však problém s chôdzou. Ale napriek chorobe skončila základnú školu a neskôr študovala na košickej obchodnej akadémii.

Marta je dnes dospelá a má optimizmu na rozdávanie: „Ja som celkovo pozitívne naladená, ale ani ja sa neubránim porovnávaniam s inými mladými dievčatami, ktoré sú zdravé a môžu žiť iný život ako ja. Jasné, že mi občas napadne, prečo sa to stalo mne. Aj preto by som rada bola viac medzi rovesníkmi, našla si priateľa a mala dieťatko. Veľmi túžim po rodine,“ hovorí aj o tom, čo jej chýba, a dodáva:

„Už len keby tých peňazí bolo viac, nedokážeme si s maminou ani tie kúpele zaplatiť.“ Marta navštevuje denný stacionár, rada chodieva na rôzne športové podujatia. Okrem toho je aj veľmi kreatívna. „Vyrábam z papiera košíčky, rôzne náramky s menami, retiazky na detské cumlíky,“ vyratúva to, čo ju robí šťastnou napriek jej diagnóze.

Slovenka porodila dcérku, ale o pár minút sa znova objavili kontrakcie: Lekári neverili vlastným očiam

Výber pre vás