Ľubica Macková (46), lektorka osobnostného rozvoja

Ľubica vyštudovala sociálnu prácu, pracovala v nadácii, až kým neodišla na materskú dovolenku. Práve počas nej rozprávala kamarátke sociologičke, prečo si žena na materskej nemôže dovoliť živnosť... A o pol roka sa stala živnostníčkou.

Bol to začiatok novej cesty. Do nadácie sa už nevrátila, lebo sa už nikam neposúvala. Potrebovala nájsť nový rozmer samej seba. „Na začiatku ma oslovila finančná gramotnosť, chcela som rozumieť peniazom,“ spomína na prvé kroky vo finančnom biznise. „Cítila som potrebu uživiť svoju rodinu, chcela som zabezpečiť peknú starobu mojej mame i mojej starej mame. Takže som si zariadila generačné bývanie, mala som dieťa... Začala som fungovať ako muž. Všetko som tomu podriadila. Strážila som si iba čas s dieťaťom, ale vôbec som nemyslela na seba.“

Ľubica si myslela, že v biznise bude naveky, zvlášť keď jej úsilie prinášalo výsledky. Prvé, čo jej začalo prekážťať, že musí zapájať čisto mužské vlastnosti. „Svet biznisu je konzervatívny, čo sa prejavuje aj v štýle či farbe oblečenia. Dôležité sú iba výsledky a čísla...“ Potom si uvedomila, že pri vedení firmy musí používať iné prvky riadenia ľudí, ako sú jej blízke.

„Prišla som na to, že mňa vlastne nebaví riadiť ľudí,“ priznáva si Ľubica. Napriek tomu bolo to pre ňu dôležité obdobie, lebo ju naučilo disciplíne, vedieť zorganizovať si čas, zariadiť veci tak, ako to potrebuje... Ale najdôležitejšiu vec, ktorú sa tam naučila, bolo nájsť vždy nanovo motiváciu.

Riadila ľudí vo vlastnej firme a odišla v čase, keď sa jej darilo najviac. Našli jej zhubný nádor. Ten ju skoro na rok pripútal k lôžku. „Pri tejto vynútenej pauze som skoro umrela. V tom čase mi zomrela sestra na leukémiu a v ten istý mesiac zomrela aj kamarátka na rakovinu obličky.“ Bolo to najťažšie obdobie jej života.

„Každý, kto to zažil, tak vie, že vtedy ti zostane len esencia seba. Vtedy je aj toaleta vzdialená ako Mars a máš pocit, že sa už nikdy nepostavíš...“ Teraz to hodnotí tak, že musela ochorieť, aby si začala klásť podstatné otázky: „Čo vlastne v živote chcem robiť, lebo pri takej chorobe sa už nikdy nevie, ako to dopadne, či sa nevráti...“

Keďže nemohla pracovať, prihlásila sa na facebook, ktorý dovtedy nevyužívala. „Mala som potrebu byť nejakým spôsobom s ľuďmi... Písala som rôzne statusy a ľudia mi začali dávať otázky, či som liečiteľka, terapeutka... Čo si to o mne myslia? Takýmito vecami som sa nikdy nezaoberala, preto som to dlho odmietala.“ Keď už začala chodiť von, hromadne stretávala ľudí, ktorí riešili niečo tragické a zistila, že jej to nerobí problém ich počúvať. Napriek tomu, že sama rieši vlastné problémy. A to bol moment, keď sa rozhodla skúsiť niečo iné.

Začala malými seminármi v Pezinku na témy, ktorými si sama prešla a ku ktorým našla nejaký kľúč, ktorý jej pomohol. Najväčšiu radosť má dnes z toho, keď vidí, že jej práca človeka niekam posunie a svoje rozhodnutie neľutuje. „Som teraz šťastná. To neznamená, že nemám problémy, alebo že každému viem pomôcť. Ale milujem svoju slobodu a slobodu druhých. Rada ľudí inšpirujem a nechávam im slobodu a čas na to, kedy si oni zaradia do života to, čo si zobrali odo mňa. Je to na nich. Dôležité je, aby vedeli, že nemusia trpieť, keď nechcú. “

Ľubica bola na vrchole kariéry, keď sa to stalo: Zákerná choroba ju prinútila otvoriť oči

Výber pre vás

Ľubica bola na vrchole kariéry, keď sa to stalo: Zákerná choroba ju prinútila otvoriť oči

Súvisiace články

Skutočný príbeh ženy, ktorú životné skúšky nezlomili: Čím všetkým si musela prejsť?

Zákerná choroba zmenila Gabike život: Keď lekári zistili, čo jej je, nechceli tomu veriť!

Niki nosila veľkosť 50 a život sa jej rúcal: Neverila, že ju môže zachrániť práve toto!

Edita si myslela, že žije šťastný život a potom sa stalo niečo, čo ju prinútilo otvoriť oči!

Výber pre vás