Môj manžel je starší. Začal na mňa žiarliť a to až príliš. Keď som sa v práci zdržala asi o tri hodine dlhšie ako som mala, sledoval ma. Až keď som odomykala dvere na byte, dostala som silnú facku so slovami: „S kým som bola a čo som tam robila?!“ Vraj ma sledoval v práci, ale nevidel ma tam.

Môj manžel manžel má tak úžasne vyvinuté manipulátorské schopnosti, že som sa ihneď začala cítiť vinná, že som mu nezavolala a že budem meškať, pretože máme veľa práce. Facka vraj bola výchovná, aby sa to už viac neopakovalo. Čas však plynul a môj manžel sa rozhodol, že táto práca nie je pre mňa vhodná, pretože veľa robím a aj tak nič nezarobím.

Súhlasila som, že si nájdem niečo lepšie. Jedna pracovná ponuka sa mi naskytla okamžite, ale opäť to nebola vhodná práca pre mňa. Prihlásila som sa preto na úrad práce a stala sa nezamestnaná. Ostala som sama doma, kým manžel zmenil zamestnanie a začalo sa mu veľmi dariť. Museli sme sa presťahovať, aby nemusel tak veľa cestovať. Spolu so svokrovcami sme si kúpili rodinný dom. V tom čase som už bola tehotná a šťastná. Dieťa naplnilo môj život!

Dni som trávila upratovaním, varením, žehlením a staraním sa o naše malinké klbko šťastia, ktoré bolo pravidelne v noci hore asi 11-krát. Aj tak som mala pocit, že mám nádherný život. Manžel mi bol veľkou oporou. A vždy aj je! Je to veľmi pracovitý a poriadku milovný človek. Niekedy ho až obdivujem, ako dokáže všetko dotiahnuť dokonca. Miluje nás a to je veľmi dôležité!

Darilo sa mu v práci, doma bol tiež rád. Keď pracoval, stále mi volal, čo robíme, ale akonáhle som opustila náš dvor, že idem kočíkovať našu maličkú do dediny, ihneď sa veľmi nahneval. Tvrdil, že chodím vábiť iných mužov. A tu je hlavný problém nášho vzťahu. Manžel je nesmierne žiarlivý! Žiarli na každého muža, ktorý okolo mňa len prejde. Absolútne mi nedôveruje, pretože už raz sa popálil.

Ďalší problém je, že akonáhle uvidí nejakú špinku v dome, začne strašne kričať. Nadáva mi, aká som lenivá, ako nič nerobím a mám ísť bývať k mojim rodičom. Neustále ma vyhadzuje z domu. Stále ho vraj len provokujem. Sem-tam sa mi ujde poriadna facka. Najmä, keď príliš „provokujem“ alebo mu oponujem, keď na mňa kričí. Musela som sa dokonca prestať maľovať. Prispôsobujem sa mu v obliekaní, aby sme nevyzerali ako otec a dcéra.

Musím si dávať pozor, ako a čo poviem. Keď povie na niečo svoj názor, väčšinou musím súhlasiť, aby nebolo opäť zle. Najhoršie je, keď kričí na mňa aj pred deťmi. A to nielen pred našimi, ale aj pred jeho z prvého manželstva. Krik počujú dokonca aj susedia. Nechcem ani vedieť, čo si o nás môžu myslieť, keď mi vulgárne nadáva a vyhráža sa mi bitkou.

Akonáhle je takto zle, neustále ma vyhadzuje z domu a vyhráža sa mi, že všetok majetok zarobil on a ja nič! Keby k tomu aj došlo, ostala by som bez peňazí. Toto sa u nás deje často a mám pocit, že je to moja chyba. Keď sa na mňa vykričí, uteká dolu k rodičom a sťažuje sa na mňa, aká som zlá, neporiadna a lenivá.

Raz sme išli na nákup a ja som si obliekla čierne šaty. Nevyzerám v nich najlepšie, tak som si myslela, že bude spokojný. Opak však bol pravdou. Začal na mňa kričať, že som stále len mladá štetka a nemám ho za nič. Vraj on sa snaží a ja som nič. Veľmi mi vynadal a a kričal, že ma vyhodí z auta. Keď som sa naposledy namaľovala a mala som naozaj len špirálu, povedal mi, že ak sa ihneď neodmaľujem, nikam so mnou nepôjde.

Takýchto príbehov mám viac než dosť a v každom zohrávam hlavnú úlohu ja. Vždy som ja najväčšia príčina jeho hnevu. Najhoršie je, že sa tak aj naozaj cítim. Pripadám si ako neschopná provokatérka, ktorá neustále láka cudzích chlapov svojím pohľadom i správaním. Cítim sa nezodpovedná a ľahkomyselná. Stále je to o tom istom. Keby som aj chcela odísť, nemám v podstate kam, pretože moji rodičia na tom nie sú finančne najlepšie. O mňa nakoniec ani tak nejde. Zvládnem toho veľa, ale ide o moje deti.

Vždy, keď zlostné obdobie môjho manžela ustane, je najlepší a najchápavejší manžel. Potom nastanú medové týždne a mne splní všetko, čo mi vidí na očiach. Stará sa o mňa, o deti, navarí nám, aj poupratuje. Pustí ma kdekoľvek len chcem. A to je už čo povedať! Samozrejme, vždy sa mu musím hlásiť, čo robíme s deťmi a kde sme, či náhodou...

Môj život sú moje deti, milujem ich ako len matka vie... Neviem si ani predstaviť, čo so mnou bude, keď sa mi skončí materská dovolenka a budem musieť ísť pracovať. Manžel mi vraví, že mám pracovať doma, ale ja potrebujem ľudí, priateľky, rozprávať sa. Inak som ako bez života. Rozhodne nie som domased, aj preto sa môj manžel zrejme hnevá, ale snažila som sa to zmeniť. Je to nad moje sily. Bojím sa, ako takéto výkyvy budú prežívať naše deti. Čítala som, že muž v žiadnom prípade nemôže siahnuť na svoju manželku a slová, že som ho vyprovokovala svojím správaním, sú obyčajná hlúposť. Vraj každá žena by mala talého muža opustiť, ale pre mňa je to nesmierne ťažké. Najmä kvôli medovým týždňom, ktoré vždy nastanú po jeho hrozných hádkach alebo fackách. Viem, že najdôležitejšie je o tom hovoriť s rodinou a neobviňovať sa!!! Moja psychika však dostáva poriadne zabrať, hoci som už zvyknutá na všetko. Tak čo mi poradíte - mám odísť alebo zostať?

Život prináša rôzne situácie. Zažili ste alebo zažívate aj vy svoj životný príbeh, na ktorý sa nezabúda? <a href="https://lesk.cas.sk/clanok/90030/podelte-sa-s-citatelkami-lesku-o-svoj-pribeh-a-vyhrajte.html" target="_blank">Podeľte sa s čitateľkami Lesku</a>. Tie najlepšie príbehy odmeníme.

Čitateľka Lesku: Manžel je žiarlivec, ktorý ma bije

Výber pre vás

Čitateľka Lesku: Manžel je žiarlivec, ktorý ma bije

Súvisiace články

Čitateľka Lesku: Už 4 roky bojujem o ženatého chlapa!

Podviedla priateľa, vyspala sa s exmanželom

Výber pre vás