Koučka Eva Gáboriková: „Niektorí Slováci sa boja klásť otázky, aby nevyzerali hlúpo.“

Eva Gáboríková je medzikultúrnou koučkou a pomáha adaptovať sa rodinám manažérov, ktorí prichádzajú na Slovensko pracovať. „Mojou úlohou je, aby tá rodina bola u nás šťastná, pretože sa to, prirodzene, odzrkadlí aj v pracovných výkonoch. Veľké firmy už prišli na to, že spokojný šéf tvorí pokojné pracovisko a zvyšuje výkon svojich zamestnancov.“

Manželky a partnerky potrebujú zase niečo iné. „Najčastejšie hovoríme o hodnotách slovenskej kultúry, etikete a pravidlách, ktoré určujú správanie Slovákov či už doma, alebo v rôznych inštitúciách. Ale tiež, aby vedeli, keď pošlú deti do školy, čo sa tam bude diať, ako u nás funguje školský systém a výchova.“

Pri praktických znalostiach sa to nekončí. „Hovorím aj o tom, čo naša krajina ponúka, čo si môžu pozrieť, čo je tu zaujímavé, takže nepriamo tak predávam naše Slovensko,“ vysvetľuje Eva, ktorá vyštudovala medzikultúrnu komunikáciu v zahraničí a k profesii koučky sa dostala pri príprave Slovákov na rokovania s ich obchodnými partnermi z iných krajín.

Čo ich najviac zarazí? „Sú prekvapení prístupom ľudí v rôznych inštitúciách, obchodoch alebo na verejných miestach. Patríme ku kultúram, ktoré sú pri prvom kontakte rezervovanejšie, menej otvorené. Keď sú zvyknutí z iných krajín, že sa pocity vyjadrujú neverbálnym jazykom, ako je úsmev, vznikajú kultúrne nedorozumenia. A vtedy je dôležité, aby si to uvedomili obe strany a hľadali kompromis. Všetci spolu vytvárame obraz o Slovensku, ktorý si cudzinci so sebou berú späť domov do iných krajín.“

To, čo ich nadchne vždy, je príroda. „Niekedy ju vedia oceniť viac ako my Slováci. A to sú často ľudia, ktorí precestovali celý svet, ale z našej prírody sú očarení,“ tvrdí Eva. „My Slováci máme komplex, že nie sme dostatočne dobrí. Z toho vyplýva, že sa nevieme pozitívne prezentovať či predať to, čo ponúkame. Ale práve tým komplexom vytvárame neželaný dojem, že sa o nás neoplatí zaujímať.“ To, čo vedia časom oceniť ešte viac, sú priateľstvá. „Keď sa trochu adaptujú a porozhliadnu, vedia oceniť náš prístup k priateľstvu. Páči sa im, že vytvárame silné priateľstvá, ktoré trvajú, aj keď odchádzajú zo Slovenska.“

Všetky kultúry sveta sú rozdelené do kultúrnych dimenzií, ktoré určujú ich správanie. Napríklad Američania patria medzi broskyňové národy, ktoré sú na začiatku veľmi milé, „mäkké“, vždy sa pýtajú, ako sa máme, ale ak ideme hlbšie, narazíme na tvrdú kôstku – ich vzťahy nejdú do hĺbky, sú povrchnejšie, hoci vyzerajú srdečné. My patríme medzi kokosové národy, ktoré majú hrubší obal a na začiatku si držia odstup, nie sme bohvieako prívetiví ani osobní, neusmievame sa na každého, ale ak máme prvé zbližovanie za sebou a vzťahy prejdú do dôvery, budujeme „šťavnaté“ a hlboké priateľstvá, ktoré pretrvávajú.

V čom si najčastejšie rôzne kultúry nerozumejú?

<strong>Príkladov je veľa, Eva rieši naozaj nezvyčajné aj vtipné situácie, niektoré z nich vyberáme. </strong>

● Sú kultúry, ktoré o súkromí v práci väčšinou nerozprávajú. Napríklad v Nemecku sa nerozpráva o deťoch, lebo pracovný život je striktne oddelený od toho súkromného. My sa, naopak, radi delíme o svoje úspechy – aj rodinné, nemáme problémy sa pochváliť, že dieťa zvládlo skúšku alebo čokoľvek iné. Rodinný život je pre nás dôležitý a je súčasťou aj toho pracovného.

● Taliani alebo Maďari chcú aj pri obchodných a pracovných rozhovoroch najprv trochu spoznať človeka. Preto sa v úvode často pýtajú na veci, ktoré s prácou nemajú nič spoločné, a vy môžete mať pocit zbytočného mrhania časom, keď sa stále bavíte o niečom inom, pritom je to len ich spôsob zisťovania, či vám môžu dôverovať a tak prejsť k podstate.

● Šéfa, ktorý prichádza z Ameriky alebo inej kultúry, ktorá kladie dôraz na samostatnosť, udiví naše neustále konzultovanie úloh, ktoré nám zadali. Sme zvyknutí, že priebežné výsledky preberáme s nadriadeným. Zahraniční manažéri majú pocit, že ich tým okrádame o čas. Ak vám raz tú úlohu dali, tak veria, že ste schopní splniť ju sám a nebudete chodiť stále ich oboznamovať o priebehu úlohy.

● Slováci sa boja klásť otázky, aby nevyzerali hlúpo. V zahraničí sú otázky očakávané. Ak sa nepýtate, akoby ste nemali záujem. Preto ak vám cudzinci kladú neustále otázky, neznamená to, že vás chcú spochybniť alebo vám neveria. Len prejavujú záujem.

Celia (44) z Portugalska: „Vyhla som sa veľkým rozlúčkam, lebo to evokuje pocit straty, nie zmeny.“

Keď som sa dozvedela, že sa presťahujem na Slovensko, na začiatku som to neprijala veľmi dobre. Ale snažila som sa to rýchlo napraviť. Brala som to tak, že idem pracovať na novom projekte a môžem cez to objaviť nové veci a nakoniec aj skvelo žiť. Prioritou pre mňa bolo nájsť vhodný pohodlný domov a dobrú školu pre naše deti. Postupne som to brala ako dobrodružstvo. Myslím, že najlepší spôsob, ako zvládnuť prechod z jednej kultúry do druhej, je mať otvorenú myseľ, ale zároveň si uvedomovať okolité prostredie a nechať naplno fungovať zmysly i inštinkty.

Snažila som sa vyhnúť veľkým rozlúčkam, lebo to evokuje pocit straty, nie zmeny. Hovorili sme si, že zmena je súčasťou života, hlavne dnes, keď sa každý presúva kade-tade po svete a všetko je v pohybe. Nič nie je také ako kedysi a my sa stávame naozaj viac občanmi sveta ako štátu. Keď som sa naučila o slovenských hodnotách, miestnej etikete, veľmi mi to pomohlo. Eva je v tomto nenahraditeľná. Dokázala sa popasovať s rozdielmi mojej kultúry a tej vašej a adaptácia mojej rodiny tak bola oveľa hladšia.

Dnes sa tešíme, keď môžeme cestovať po Slovensku a obdivovať krásy krajiny. Máme tu skvelých priateľov a stále objavujeme nové veci. Je pravda, že Slováci majú iný štýl komunikácie, ale keď to človek pochopí, ide to ľahšie. Zoznámenie sa s novou kultúrou je veľmi obohacujúce pre každého. Náš život sa tak stáva širším a sme tolerantnejší. To nové, čo sa v nás prebudilo, nám pomohlo riešiť situáciu konštruktívne, aby sme mohli znovu obnoviť rovnováhu v živote.

Keď k nám prídu cudzinci, vždy ich na Slovensku najviac zarazí táto 1 vec... Naozaj sme takí?

Výber pre vás

Keď k nám prídu cudzinci, vždy ich na Slovensku najviac zarazí táto 1 vec... Naozaj sme takí?

Súvisiace články

Zviedol ma krásny cudzinec: Po horúcich chvíľach vášne mi povedal krutú pravdu!

Marcela podľahla čaru krásneho cudzinca: Keď sa zaňho vydala, veľká láska sa zmenila na peklo!

Výber pre vás