Vnukovia sú moje najväčšie lásky. Dávajú mi toľko radosti. Každý rok už od februára odkladám časť peňazí, aby som ich potom mohla na Vianoce štedro obdarovať. Teším sa z toho, keď im zháňam hračky a predstavujem si, ako ich pod stromčekom nadšene otvárajú.

Minulý rok som minula na každého asi 100 €, a keď som sa objavila u dcéry s hromadou balíkov, dočkala som sa iba kriku. Nataša totiž nesúhlasí s tým, aby chlapci mali pod stromčekom toľko darčekov. Vraj si potom nevedia nič vážiť. No mne títo dnešní rodičia pripadajú vo všetkom takí extrémisti – jesť len zdravé, žiadne sladkosti, na Vianoce 1 hračka, aj to výchovná... A kde je potom priestor pre detskú radosť? Veď čo sa im stane, ak budú raz do roka, práve na Vianoce rozmaznávaní? Ja ako ich babka ich chcem potešiť a zniesla by som im aj modré z neba, ale dcéra mi to nechce dovoliť.

Tento rok som sa snažila krotiť a nakúpila som každému „len“ za 60 €, ale aj tak sa bojím, s akou reakciou sa to zase stretne...

Chápem mamu, viem, že chce chlapcom urobiť radosť a dopriať im to, čo jej generácia v detstve nemala. Ale ak deti dostávajú hory darčekov, nikdy nebudú poznať a vážiť si hodnotu vecí. Nevedia si prepojiť, že darček má byť za odmenu, za dobré správanie a nie len tak, pre nič za nič. Ako môže byť niečo vzácne, keď je tam toho toľko? Nechcem, aby sa z mojich detí stali nenásytní ľudia, ktorí hodnotia všetko v živote podľa ceny a množstva. Navyše, máme malý byt a kde to všetko máme skladovať? Chcem, aby si chlapci pamätali Vianoce so starkou kvôli smiechu, objatiam, spoločným zážitkom a nie kvôli hore krabíc pod stromčekom...

Chcela som vnukom dobre, ale obrátilo sa to proti mne! Toto je dôvod, prečo mi dcéra na Vianoce vynadala

Výber pre vás