O niekoľko rokov som sa znova vydala. Nikdy by mi nenapadlo, že s terajším manželom nebudem môcť mať deti. Chodili sme spolu po lekároch a na rôzne vyšetrenia dlhé roky. Nikto nám však nevedel stanoviť jasnú diagnózu.

Hľadali sme iné riešenie. Niekoľkokrát som manželovi navrhla, aby sme si dieťa adoptovali, ale on o tom nechcel ani počuť. Až moje mimomaternicové tehotenstvo s ním pohlo. Prekonali sme všetky problémy na úradoch a prišiel čas očakávania. Upozornili nás, že na novorodeniatko môžeme čakať aj niekoľko rokov.

Nejako sme to neriešili a ďalej sme žili svoj bežný život. V jeden deň však zazvonil telefón. Na jeho konci som počula hlas sociálnej pracovníčky. Ticho mi oznamovala, že sa narodilo dievčatko a či sa na neho nechceme ísť do pôrodnice pozrieť.

Nemohla som tomu uveriť! Hneď poobede sme sa za bábätkom vybrali. Na tento deň nikdy nezabudnem. Keď som Simonku zbadala, okamžite som vedela, že je naša. Neviete si predstaviť ten pocit šťastia, ktorý ma zalial, keď som ju držala v náručí.

Na druhý deň sme si ju mohli zobrať domov. A keďže Simonka bola neuveriteľne dobré dieťa, rozhodli sme sa s manželom, že si adoptujeme ďalšie. Neuveríte, ale Simonka má ešte ďalšie dve vlastné sestričky! Všetky tri dcéry nás obohatili o tie najkrajšie a najšťastnejšie dni.

Dcérka mi zomrela. Adoptovaná Simonka všetko zmenila

Výber pre vás