Silvia (25): „Prvý panický atak som zažila asi pred dvoma rokmi v autobuse. Vtedy pre mňa musela prísť sanitka, lebo som sa úplne zosypala. Točila sa mi hlava, vracala som, nevedela som, čo sa so mnou deje. Myslela som, že umieram. Do električky či trolejbusu by ma nik nedostal. V tej dobe som bola prepracovaná, po určitom čase som skúsila ísť znova autobusom, ale zasa som po prvej zastávke musela vystúpiť. Do MHD ma už nik nedostane, radšej budem chodiť pešo. Bojím sa, že cestou do práce omdliem a nikto ma nebude môcť zachrániť. Ak idem pešo, mám istotu, že ak by sa mi niečo po ceste stalo, môžem rýchlo ujsť a zachrániť sa. Nikto o mojom nevysvetliteľnom strachu nevie. Nikto by mi asi ani neveril, lebo pochopiť sa to dá veľmi ťažko,“ hovorí mladá žena.

Jej panický strach prerástol do agorafóbie. Je to strach z rozľahlých priestorov, ale aj davu, z tunela, jednoducho zo všetkých miest, z ktorých sa nedá ľahko uniknúť.

„U lekára som ešte nebola. Návaly panického strachu mám dva až tri razy do týždňa. Vždy, keď to príde, upokojí ma, že si sadnem k internetu a čítam diskusné fóra,“ priznáva sa.

Podľa expertov by Silvia mala už dávno zájsť za odborníkom. „Jej panický strach z bežných situácií je taký veľký, že zasahuje do jej každodenného života,“ hovorí psychologička Lenka Vavro-Faltinová.

Ratovať ma musela záchranka: Do električky či trolejbusu ma už nik nedostane

Výber pre vás

Ratovať ma musela záchranka: Do električky či trolejbusu ma už nik nedostane

Súvisiace články

Dcérka trpí panickým strachom

Injekcia vás už viac nemusí bolieť, neveríte?

Výber pre vás