Niekedy šok z choroby zničí partnerský vzťah nadobro. Ale niekedy práve naopak, vážne ochorenie a strach zo straty milovaného človeka zmení spolunažívanie k lepšiemu. Čitateľka Jana nám porozprávala, ako si dokázala poradiť v takejto ťažkej situácii.

Muž bojoval o životNemocnice vôbec nie sú príjemné miesta, najmä preto, že tu často dostávame zlé správy. Presne to som si pomyslela, keď som čakala na nemocničnej chodbe, kým muž, ktorého som milovala, bojoval o život. Keď sa dnes obzriem naspäť, vnímam ten deň ako nový začiatok pre nás oboch.

So Štefanom som sa zoznámila prostredníctvom spoločných priateľov a v januári 2005 sme spolu začali chodiť. Bol celkom iný, ako všetci, ktorých som poznala. Nemal dokonca ani mobilný telefón, aby ho nerušil. Napriek tomu, že bol typ, ktorý sa na nič a nikoho neviazal, veľmi rýchlo sme začali tráviť všetok voľný čas spoločne.

Boli sme spolu ešte len pár mesiacov, keď vtedy 29-ročný Štefan dostal prácu ako výskumník v Žiline. Odchod s ním pre mňa znamenal sťahovanie o 200 kilometrov z mojej rodnej Bratislavy, no vedela som, že ak nepôjdem, budem to ľutovať. Tak som sa presťahovala do Žiliny. Spoločné bývanie, to bolo veľa kompromisov a prispôsobovania sa jeden druhému.

Najčastejšie sme sa hádali o tom, ako jeho špinavé veci samy nevedia vletieť do práčky, ale inak sme sa mali dobre a čoskoro sme si našli aj nových známych. Stále sme boli v nejakom pube alebo bare, no ja som postupne, ako plynuli mesiace, chcela tráviť čas aj doma. Štefan, naopak, nevykazoval ani najmenšie známky toho, že by vo svojej socializácii poľavil. Pomaly som si zvykla na to, že chodím spať sama a budím sa uprostred noci, pričom jeho nájdem odpadnutého na gauči. Neustále som sama seba presviedčala, že sa všetko zmení. Ale nič sa nemenilo. Naliehala som naňho, aby sme sa zobrali, mali deti, ale on bol stále neoblomne proti.

Aj keď on by to nikdy nepriznal, vedela som, že jeho správanie je ovplyvnené podvedomým strachom. Jeho otec zomrel na nezistené srdcové ochorenie, keď mal Štefan len 13 rokov a on bol presvedčený, že ho postihne rovnaký osud, nechcel nikoho po sebe zanechať. Aj keď som to vedela, nebolo to pre mňa o nič jednoduchšie. On možno nechcel záväzky a manželstvo, no ja áno. Jediný problém bol, že som chcela aj jeho.

A tak som stále len čakala a dúfala v zmenu až do augusta 2008. Mala som 28 a cítila som sa pristará byť vo vzťahu, ktorý nikam nevedie. „Strácam čas,“ vravela som mojej mame medzi vzlykmi. Keď som rozmýšľala, aké mám vlastne možnosti, bola som zúfalá ešte viac. Vlastne som žiadne nemala. Buď sa budem pozerať na muža, ktorého milujem, ako sa mi stále vzďaľuje, alebo odídem. A práve pre túto veľmi bolestnú možnosť som sa rozhodla. Nemala som poňatia, ako mu to oznámim, no o dva dni mi dal perfektnú príležitosť.

Keď som sa ráno prebudila do obrovského neporiadku a jeho som našla opäť spať na gauči, vošla do mňa neskutočná zlosť. Ako to, že nevidí, čo robí? „Stačilo mi,“ povedala som, keď som sa ho snažila zobudiť. „Odchádzam od teba.“ Vyzeral taký šokovaný, akoby som mu strelila facku. „Prestanem chodiť tak veľa von,“ hlesol. Ale ja som už mala dosť jeho prázdnych sľubov.

V duchu som si už balila veci a triedila, čo komu patrí, kto čo dostane a ako si rozdelíme fotky na stenách. Bolo to hrozné, ale jednoducho som mala pocit, že musím začať nový život. Budem bývať u rodičov a nájdem si novú prácu. Kým mám plán, všetko je v poriadku.

Ale práve v momente, keď som sa chystala odísť, všetko sa zmenilo. Štefan sa zobudil s obrovskou bolesťou v ramene. S obavou som ho doviezla do nemocnice. „Pomôžte mu!“ prosila som, kým on sa zvíjal na posteli. Vystrašená som počúvala, ako sa lekári rozprávajú o tom, že Štefanova rodinná anamnéza predstavuje riziko infarktu a jeho časté prechodené angíny a chrípky spôsobili, že srdce sa dostatočne neokysličuje. Jeho nezdravý životný štýl tiež ničomu nepomohol.

Bola už takmer polnoc, tak ma poslali domov, aby som čakala na telefonát s novými správami. Doma som stále nemohla uveriť, čo sa to vlastne deje. Ešte pred pár dňami som plánovala, že odídem, a teraz je možné, že on odíde odo mňa – navždy. Keď som si na to pomyslela, nemohla som ani poriadne dýchať.

Keď na druhý deň ráno zazvonil telefón, modlila som sa, aby to boli dobré správy, ale nestalo sa. Štefan v tú noc prekonal dva infarkty a bol prevezený do špecializovanej nemocnice na operáciu. „Je možné, že to nezvládne,“ povedal mi otvorene lekár na druhom konci telefónu. Nejako som sa dostala do nemocnice. Kým ho operovali, zamestnávala som sa volaním všetkým našim príbuzným. „Bude v poriadku,“ hovorila som, a snažila som sa, aby to znelo pokojne. A presne to som si stále aj opakovala. Čakanie pre mňa nemalo konca. Konečne bolo po operácii a Štefana previezli na iné oddelenie.

Keď som ho uvidela takého slabého, nevedela som zadržať plač. Ako som plakala, chytil ma za ruku. „Chcem si ťa zobrať za ženu. Chcem mať s tebou deti,“ zašepkal. „Chcem toto všetko a už nikdy nebudem ani piť, ani fajčiť, ani žúrovať. Sľubujem.“ Videla som, že to myslí vážne. Po dvoch týždňoch v nemocnici a ďalších 10 týždňoch v domácej starostlivosti sme začali plánovať našu budúcnosť. Pristihla som sa, že som vďačná za ten šok.

Všetko je odvtedy iné. Väčšinou sme doma a ak aj ideme niekam von, vraciame sa spolu. Prvýkrát som videla, ako sa Štefan teší. Dokonca mi pomohol s výberom miesta na svadbu a zorganizoval ako prekvapenie ešte aj medové týždne pri mori. Vzali sme sa v júli 2009 a o päť mesiacov som zistila, že čakám nášho syna Lea, ktorý sa narodil v auguste 2010.

Štefan je veľmi obetavý otecko a život je taký krásny. Užívame si spoločné chvíle za stolom pri večeri či v parku cez deň. Štefan dodržal aj svoj sľub a nefajčí ani nepije, no je z neho fitnes maniak! Už dokonca trikrát bežal Košický maratón! Znie to zrejme šialene, keď počujete, že sa niekto teší z infarktu milovanej osoby. No my dvaja sme takmer stratili jeden druhého, a na to, aby sme sa obaja spamätali, bolo potrebné niečo skutočne silné.

Hádky ukončil šok: Skôr než som ho opustila, dostal infarkt!

Výber pre vás

Hádky ukončil šok: Skôr než som ho opustila, dostal infarkt!

Súvisiace články

Bál sa, že zomrie: Muž schudol 120 kíl a je naozaj sexi!

Na porazenie: Mŕtvica vás prekvapí kedykoľvek

Od hlavy po päty: 7 typov bolestí, ktoré rozhodne nepodceňujte!

Výber pre vás