Namiesto toho som musela udržať nažive naše dve deti. Celkom sama. Po tom, čo som ich nechala hodinu pozerať rozprávky, sa zimnica a bolesti zhoršili. Zavolala som našej opatrovateľke a bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť. Keď pritancovala dverami, utiahla som sa späť do spálne. Zostala u nás, kým sa manžel nevrátil z práce. Na druhý deň som sa prebudila bez horúčky a pripravená byť opäť supermamou. Vo svojom delíriu som si uvedomila, že odhodlanie dohliadať v ten deň na deti, bola úplným šialenstvom. Potrebovala som opäť začať robiť veci pre seba. Už som viac nevychovávala bábätko, ktoré ma potrebovalo takmer každú hodinu, malá predškoláčka bola naučená všetko potrebné a moje batoľa sa každou minútou stávalo samostatnejším. Moja nevyčerpateľná sila viac nebude podliehať každému.

Namiesto toho poteším seba a vytiahnem späť na svetlo sveta identitu, ktorá bola pochovaná pod rokmi radosťou naplnenej monotónnosti. V deň, keď som bola chorá, by sa to moje staré ja pokúsilo ustáť. Zostala by som doma a ohrozovala deti baktériami. Ľutovala by som sa, hnevala sa na to, že matky musia zvládať všetko. Keď som bola čerstvou matkou, pomohlo mi to zvládať domácnosť, deti a prácu. Pracovala som od pondelka do piatka, rozposielala papiere v sobotu a pripravovala jedlo na týždeň dopredu v nedeľu. Málokedy som cvičila, písala alebo vyrazila von s priateľmi... alebo urobila čokoľvek iba pre seba. Pre matky to nie je nič nové. Podnecuje nás túžba a očakávanie potešiť rodinu. Ale viete čo? Kašlem na to! Je na nás, aby sme to zmenili. Nikto nám nikdy nedá zlatú medailu za to, že to všetko zvládame. Môžu pomôcť aj iní ľudia.

Zavolajte starým rodičom alebo opatrovateľke. Povedzte svojmu manželovi. Oprášte svoj plášť hrdinskej supermamy a na ceste von sa pousmejte. Teraz som si ho nasadila, aby som zachránila samu seba, nie moje deti. Nechala som bielizeň hromadiť sa v obývačke, čisté riady v umývačke, a čo je najdôležitejšie, odišla som z domu a robila veci, ktoré ma kedysi bavili. Aspoň raz za týždeň si robím deň pre seba. Idem si zabehať, aby som si vyčistila hlavu. Dala som si za cieľ odbehnúť maratón a za tvrdej práce sa mi to podarilo.

Mojou najobľúbenejšou aktivitou však ostáva návšteva kaviarne, kde som sama a konečne mám čas písať. Čas s vlastnými myšlienkami je podceňovaný. Už viac sa nepozerám na hodiny a nedivím sa, čo bude na večeru ani mi nie je smutno za deťmi. Nechala som si tento drahocenný čas unikať celé roky, kým som sa pasovala s opaterou malých detí. Teraz sa ubezpečujem, že mám vyhradený čas aj pre seba - kedykoľvek to je možné! Trvalo mi dlho, kým som si uvedomila, že deti by nemali byť vždy na prvom mieste. Ja som prioritou tiež. A ak nie som šťastná, moje deti to pocítia. Tak som sa naučila byť opäť sebecká, pretože ma to robí lepšou mamou.

Unavená matka zmenila spôsob, akým pristupuje k deťom: Môj život sa od základov zmenil

Výber pre vás

Unavená matka zmenila spôsob, akým pristupuje k deťom: Môj život sa od základov zmenil

Súvisiace články

Máte doma malé monštrum? Ak deti vychovávate TAKTO, nečudujte sa, že z nich rastú rozmaznaní fagani

Stretla skvelého muža, aj jej dcéram sa páčil, ale... Po svadbe sa všetko zmenilo! Prečo im TOTO robí?

Máte doma dcéru? Na 3 veci si v období puberty dajte veľký pozor, inak jej môžete pokaziť celý život

Výber pre vás