Mária vošla do ordinácie. Oviala ju vôňa čistoty a dezinfekčných prípravkov. Sestrička ju poslala dovnútra, aby počkala na doktora. Po krátkej chvíľke prišiel a začal sa jej venovať. ,,Prepáčte, musel som si odbehnúť. Tak ako sa máte?“ ozval sa milým hlasom. To bolo to posledné, čo si Mária vedela udržať v hlave. Ani netušila, ako sa vymotala z ordinácie. Dole schodmi zbehla rýchlo a so slzami v očiach. Pred vchodom ju čakal manžel s dvojročným synčekom, ktorý sedel pokojne v športovom kočíku. ,,Tak ako?“ spýtal sa Igor zvedavo.

Nemala chuť teraz niečo preberať. Ani riešiť. Bolo to veľmi citlivé a bolestivé. ,,Potom sa porozprávame“. Hrdlo mala stiahnuté. Nemohla povedať viac. A tak mlčky odchádzali. Igor pomalým krokom tlačil kočík a Mária išla popri nich duchom neprítomná. Odrazu sa ulicou ozval strašný vzlyk, ktorý sa predral cez jej zovreté hrdlo. ,,Vraj budeme mať postihnuté bábätko! Mám zlé výsledky.“ Povedala len toľko a znovu sa rozvzlykala. ,,Čože? To azda nie!“ ozval sa Igor s ľútostivým hlasom.

Cesta domov im trvala asi hodinu. Išli mlčky. Každý z nich mal svoje vlastné myšlienky. Ale spoločné trápenie ich zbližovalo. Keď odomkli dvere bytu, Mária vbehla dovnútra ako prvá. Hodila sa v spálni na posteľ a strašne sa rozplakala. Za dverami ich bytu už nemusela ukrývať tú bolesť, čo jej trhala srdce. Možno ju niektorí odsúdia, možno ju zatratia, ale nedokázala by sa dennodenne pozerať na také dieťa. Nedokázala by sa pozerať na to malé bezmocné telíčko, ktoré si nebude nikdy samo vedieť rady. Nechce postihnuté dieťa. Nech jej Boh odpustí... Bola pripravená zveriť svoje pocity Igorovi. On jej vyšiel v ústrety. Vedel, na čo myslí, vedel, čo prežíva, vedel, čo ich čaká. ,,Sme spolu, navždy. V dobrom aj v zlom. Spolu to zvládneme, neboj.“ Zneli jeho povzbudivé slová. A tak sa Mária s pevným rozhodnutím vybrala za lekárom, ktorý ju upokojoval, že to ešte nemusí znamenať to najhoršie.

Napokon sa nechala prehovoriť a určitý čas ešte počkala. Dala si spraviť ďalšie vyšetrenia. Dni jej ubiehali pomaly. Usínala a budila sa s nepríjemným pocitom, ktorý sa jej uhniezdil v tele. Až nadišiel deň stretnutia s lekárom na ďalšej poradni. Mali byť hotové aj ďalšie výsledky. Lekár ultrazvukom vyšetril Máriu a veselým tónom sa jej prihovoril. ,,Mamička, môžete sa tešiť, nevyzerá to zle, práve naopak. Dieťatko by malo byť v poriadku. Predchádzajúce výsledky mohli byť len falošný poplach, alebo sa stal zázrak. Našťastie...“ Takéto slová už ani nečakala. Bola rozhodnutá, že dieťa nechce, keby nemalo byť v poriadku. Nesmierne sa potešila a vyskočila z lôžka. ,,Ďakujem, pán doktor, za skvelú správu!“ Igor už netrpezlivo čakal. S napätým výrazom očakával to najhoršie, ale keď videl Máriinu rozžiarenú tvár, tak sa nezdržal a opýtal sa jej hneď ako vyšla: ,,Tak ako? Čo sa deje?“

,,Mám pre teba radostnú správu, miláčik! Malé bude v poriadku!“ A tak doma nastala opäť radostná atmosféra. Ale Mária aj tak ukrývala v sebe obavy. Čas ubiehal, až nastal deň pôrodu. Mária to znášala statočne len vďaka Igorovi, ktorý ju celý čas držal za ruku. Povzbudzoval ju a dodával jej silu. Po pár hodinách trápenia a bolestí pribudol k Timurkovi braček menom Igor – po oteckovi. Dnes už má Igorko tri roky. A Mária? Je tou najšťastnejšou mamičkou na svete. A už tri roky verí na zázraky...

Išli mlčky, lekár jej oznámil, že bude mať postihnuté dieťa

Výber pre vás

Išli mlčky, lekár jej oznámil, že bude mať postihnuté dieťa

Súvisiace články

Po prvom bozku zomrela priamo v priateľovom náručí!

Manžel sa so mnou rozviedol, už som neverila na lásku

Výber pre vás