Štefánia a ja, obe Bratislavčanky, sme sa spoznali na oslave jednej spoločnej priateľky. Medzi nami dvomi to hneď zaiskrilo, skoro rovnako, ako keď preskočí iskra medzi mužom a ženou. Števka vedela rozprávať skvelé anekdoty a ja som sa zabávala aj vďaka nej ako nikdy predtým. Na konci, bez toho, aby sme si to nejako plánovali, sme strávili zvyšok večera spolu a rozprávali sme sa pomaly až do rána.

Na striedačku sme si hovorili: „Tomu neverím, to je presne ako u mňa!“ Mali sme podobné spomienky na detstvo, rovnaký vkus na pekné doplnky do bytu i rovnaké cestovateľské ciele. Naše deti boli v rovnakom veku, ja som bola single a ona sa nachádzala v manželskej kríze, jej muž pracoval vo Viedni a už dlhšie tam ostával aj cez víkendy. Tak sme sa najprv dohodli na jednom stretnutí, až sme sa stretávali pravidelne. Chodili sme do kina, na striedačku sme si varili a hostili sa, bezhlavo sme nakupovali, šli sme napríklad aj na predĺžený víkend do Londýna.

Vzájomne sme sa inšpirovali. Len sme sa na seba pozreli a vedeli sme hneď, čo si tá druhá myslí. Už po troch mesiacoch sme si boli také blízke, akoby sme mali spoločné detstvo. Naši ďalší priatelia si to tiež všimli, lebo sme na nich zrazu mali menej času. Števa mi už o siedmej ráno posielala vždy prvú, zábavnú sms a pred spaním poslednú, takže medzi nás sa ťažko niekto dostal.

Celý náš vzťah plynul tak jednoducho a ľahko, nebolo nič, čo by ma na nej rozčuľovalo. A nešlo len o zábavu. Aj ona pracovala na plný úväzok v mediálnej oblasti, vzájomne sme si radili a pomáhali, jedna druhú sme povzbudzovali: „Robíš správnu vec, ostaň pri tom!“ hovorila mi, alebo ja jej. Števka bola vždy na mojej strane a ja na jej, skvelý pocit.

Nápadné: Akoby obe konečne našli svoje druhé ja, ktoré ich utvrdzuje: „Tá je ako ja, a ona je skvelá, takže aj ja som skvelá!“

Iba niekedy, keď zrazu bolo chvíľu ticho a žiadna z nás nemala čo povedať, mala som strach, že dlhodobo by som nevládala držať krok s jej temperamentom. Potom som si pomyslela: Dúfam, že ju nezačnem niekedy nudiť. Raz som to aj načrtla a prezradila jej svoju obavu, na čo ma ona zastavila: „Taká hlúposť.“ Tak som jej verila. Po roku sa jej muž prisťahoval späť do Bratislavy a veľa sa hádali. Keď som sa jej na to pýtala, vždy sa tejto téme vyhýbala: „Ach, nechce sa mi o tom baviť, hovorme o niečom inom.“

Ďalej som sa v tom nevŕtala. Potom prišiel čas, keď mi nebolo dobre, mali sme vážnu chorobu v rodine a veľmi ma to vzalo. Zostala som so Števou v kontakte cez telefón a jej rady mali pre mňa cenu zlata, pretože ona mala podobnú skúsenosť za sebou. Keď sme sa mali po čase stretnúť, bola zdržanlivá a vždy stretnutie nechávala otvorené alebo ho zrušila s odôvodnením, že je neskutočne unavená.

Práca, rodičovské povinnosti, iné záväzky. Od ostatných kamarátok som sa však dopočula, že chodí s inými kamarátkami po reštauráciách. Nechcela som na ňu tlačiť, nechcela som ju nervačiť ani zahnať do kúta, tak som sa jej na to nepýtala. Raz sme sa boli spolu najesť, pôsobila na mňa duchom neprítomne, často sa pozerala na mobil a nebola už taká srdečná ako kedysi.

Kríza: Lietať vysoko v oblakoch sa nedá dlhodobo, Sabina to načrtáva a priznáva sa k slabosti, Števka si však svoje tienisté stránky nepripúšťa, drží sa len toho ideálneho vo vzťahu.“

Štvrť roka to šlo hore-dole. Bez toho, aby sme sa stretli. Dva roky každý deň eufória, potom už len telefonáty, až po úplnú odmlku. Niekedy už ani nedvíhala telefón a ani nezavolala naspäť. Tak som jej napísala sms: „Čo sa deje? Už sa so mnou nerozprávaš?“ O dva dni mi prišla odpoveď: „Je mi to ľúto, až teraz som si to uvedomila – nehodíme sa k sebe. Máme nakoniec predsa len odlišné predstavy o priateľstve. Cítim sa pri tebe ako pod mikroskopom a musím byť vždy v párty nálade. Ty neveríš ľuďom a ja nechcem mať vo svojom živote niekoho takého. Nechajme to tak. Prajem ti naozaj všetko len to dobré.“

Bola som šokovaná! Mikroskop? Ako prosím? Vždy v párty nálade? Ja som bola predsa tá, čo kvôli starostiam o rodinu bola pokojnejšia a tichšia. Nevideli sme sa štvrť roka. Stalo sa teda niečo predtým, čo mi jednoducho nedocvaklo? Nikdy nič ani len nenačrtla a teraz rovno „okamžitá výpoveď“ so zoznamom všetkých chýb? Bola som rozčúlená, cítila som nespravodlivosť a predovšetkým nevypočutá.

Nechcela som si to nechať len pre seba, mala som potrebu sa toho zbaviť, tak som jej napísala: „Aké blbosti Števi! A určite žiadne kamarátstvo!“ Potom mi bolo lepšie. Už som o nej odvtedy vôbec nepočula. A tak, ako som na nej veľmi lipla, tak som si od nej odvykla a nechýba mi. Mala som ju naozaj rada, bola som k nej čestná. Avšak ona asi predsa nebola pravá priateľka. Nie taká, ako by som si to priala ja.

Výstup, koniec: Števka sa cítila byť odhalená. „Neveríš ľuďom“ bola naozaj ťažká výčitka, ktorá znamenala: ty mi nezhltneš všetko, čo ti zahrám, predostriem.

Rýchlo precítená spriaznenosť duší ukázala, že obom chýbala schopnosť vidieť sa pozitívne, a to našli v odraze tej druhej. „Tá je úplne ako ja!“ Pád prišiel, keď sa obe vyčerpali. Sabina to pomenovala, Števka túto reflexiu odmietla, nechcela ukázať svoju slabú stránku, pretože mala strach, že to Sabina nezvládne. Zlom nastal, keď Števkin muž zaujal svoje miesto. „... veľa sa hádali“, „...nechce sa mi o tom baviť“ znamená: Jemu sa Števka ukázala v pravom svetle, aká naozaj je, preto sa jej darilo o dosť ťažšie prezentovať Sabine zidealizovaný obraz o sebe, darilo sa jej to len po telefóne.

Ani Sabina nechcela zničiť zidealizovaný obraz o sebe: preto sa hanbila, že potrebuje pomoc. Pomyslela si: keď nebudem tá uvoľnená, odradím Števku od seba. Sabinin pokus všetko vysvetliť Števke nepadol na úrodnú pôdu, pretože jej výčitka „ako pod mikroskopom“ znamená: pred tebou mi je moja tienistá stránka nepríjemná a ty mi ju neustále pripomínaš. „Nechajme to tak“ znamená: bolo to medzi nami pekné, ale nerýp sa v tom. Sabinino šokovanie poukazuje, že už nemá ideály, Števa jej nechýba, pretože jej zidealizované zrkadlo už viac nepotrebuje. Stala sa celistvejšou osobnosťou.

Myslela si, že našla svoju spriaznenú dušu, ale... Keď si prečítala tú SMS-ku, viac jej nebolo treba!

Výber pre vás

Myslela si, že našla svoju spriaznenú dušu, ale... Keď si prečítala tú SMS-ku, viac jej nebolo treba!

Súvisiace články

Osud sa s nimi nemaznal a to ich ešte viac spojilo: Tri sestry sa museli popasovať s chorobou i nešťastím

Trpký osud dievčiny z detského domova: Keď zistíte, čím si tam musela prejsť, stisne vás pri srdci

Nepravá Popoluška bez umelého nechta: Z toho, čo jej kamoška vyparatila na žúre, zostáva rozum stáť

Výber pre vás