Prestaň, lebo dostaneš! Fyzické násilie ako výchovný prostriedok je stále veľmi rozšírené. Napriek tomu, že sa stále častejšie hovorí o tom, že deti treba vychovávať komunikáciou, ešte stále sa stretávame s „výchovnými“ na zadok či fackami. Mnohí rodičia sú presvedčení, že výchovná metóda, ktorou si prešli aj oni, je tou správnou. Ako sa však vyhnúť fyzickým trestom, majú nejaké pravidlá a čo robiť, ak vidíte, že niekto prekračuje medze?

Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že násilie nič nerieši, často sa k nemu uchyľujú mnohí z nás. A to dokonca aj u vlastných detí. Na základe výskumu vykonaného v Nemecku sa potvrdilo, že až 50 % rodičov používa pri výchove násilie, v Česku je to 9 z 10 rodičov. „Nedá sa povedať, čo sú ideálne výchovné metódy. Dieťa nie je možné vychovávať bez toho, aby ste ho k niečomu nenútili,“ tvrdí psychológ Štefan Matula, predseda Detského fondu Slovenskej republiky. Vraví však, že deti by sa nemali fyzicky trestať. Telesný atak má spravidla okamžitý účinok, ale čo sa potom deje s dušou dieťaťa, to je už pre rodiča často druhoradé. Rodičia bitku nevnímajú až tak intenzívne, pretože výchovnou fackou či zauchom si prešli takmer všetci.

„Fyzické násilie je asi najnevhodnejšou metódou na výchovu detí. Ak sa inak nedá, treba dieťaťu dohovoriť a snažiť sa ho upokojiť,“ vraví detská psychologička Gabriela Herényiová. Dodáva však, že ak je malé dieťa v amoku, malá po zadku nezaškodí. Často je to práve v období okolo 3 rokov. „Ale pozor, žiadne veľké bitky. Fyzické násilie plodí len násilie a deti sa potom takto správajú aj k svojim rovesníkom,“ vysvetľuje Herényiová. Bitka navyše deti ponižuje a zvyšuje vnútornú agresiu, ktorá sa potom musí dostať von a odnesie si to zase len nejaký kamarát.

V dieťati by ste mali podporovať pozitívne správanie, nie bitkou posilňovať negatívne. Bitka je často len prejavom bezmocnosti rodičov pri výchove a akýmsi odreagovaním zo stresov. „Ak sa stane, že rodičovi ujde ruka, jeho akceptovateľnou reakciou by mohla byť napr. veta: No vidíš, tak si ma svojím správaním vytočil, že mi ušli nervy. Mrzí ma to,“ radí rodičom psychológ Štefan Matula. Rodič by mal používať vopred premyslený a s dieťaťom dohodnutý a ním akceptovaný systém odmien a trestov. Dokázalo sa totiž, že neprítomnosť odmeny je účinnejšia ako trest.

• Myslite dopredu ak idete niekam, kde musíte čakať, vezmite dieťaťu hračky alebo niečo, čím sa zabaví, nezabudnite na jedlo. • Ponúknite voľbu namiesto príkazu ak si napr. nechce vyčistiť zuby po večeri, dajte mu voľbu po večerníčku. • Z nepríjemných povinností urobte hru napr. poď, zahráme sa, že sme trpaslíci, ktorí upracú Snehulienke izbu. • Ak je to možné, vyjednávajte napr. dobre, ešte raz sa zošmykneš na kĺzačke a ideme domov.

Máte podozrenie, že dieťa je neprimerane trestané?

Radí Andrea Hajdúchová, hovorkyňa UPSVAR: Ak máte podozrenie, že sú používané neprimerané výchovné prostriedky, musí sa to hlásiť na políciu, prípadne môžete zavolať na bezplatnú linku 0800 191 222. Ak sa úrad práce dozvie o takomto podozrení, vykoná v rodine šetrenie a podľa závažnosti môže rodičov napomenúť alebo nariadiť výchovné opatrenie, v najvážnejších prípadoch môže dieťa z rodiny vyňať.

1. dieťa musí vedieť, za čo je trestané 2. rodič nesmie trestať v afekte a v zlosti 3. trest nesmie byť ponižujúci 4. trest sa musí vzťahovať na konkrétnu situáciu

„Na Slovensku je v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele zakázané použitie všetkých foriem telesných trestov na dieťati, tzv. nulová tolerancia,“ vysvetľuje Daniela Šulcová z ministerstva práce a sociálnych vecí. Rovnaká nulová tolerancia je zavedená v oblasti výchovy a vzdelávania. Zákon o rodine neupravuje výslovne zákaz telesných trestov voľbu výchovných prostriedkov ponecháva zákon na rodičoch, avšak je limitovaná mierou primeranosti. V zákone sa o rodine jasne píše: „Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby neboli ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.“

V Česku sa v poslednom dobre začala debata o fyzických trestoch. Splnomocnenkyňa pre ľudské práva chcela zakázať takéto tresty u detí do štyroch rokov. Nenašla však podporu, v mnohých európskych krajinách však takáto zákonná uprava existuje.

Jedna výchovná: Čo hrozí rodičom za fyzické násilie na deťoch?

Výber pre vás