Svoju ratolesť nadovšetko milujete a tiež viete, že to nie je počítač, ktorý plní príkaz okamžite a bez debaty. Napriek tomu chcete, aby dieťa poslúchalo. Teda počulo, čo hovoríte, a podľa toho konalo. Ako na to?

Možno aj vás vychovávali príliš prísne a vždy, keď ste si to doma zlízli, v duchu ste sa zaprisahávali, že vy na svoje dieťa nikdy nebudete taká necitlivá, autoritatívna, prísna. Že ho nikdy nebudete biť a že nebudete kričať. Bez debaty, zmysluplné predsavzatie. Ak sa teraz boríte s dilemou, ako dosiahnuť, aby ste ostali verná svojim predsavzatiam, ale aby vám zároveň dieťa neskákalo po hlave, možno vám pomôžu nasledujúce rady. Sú prierezom mnohých prieskumov o správaní rodičov voči deťom a o tom, ako ho deti vnímajú. Čerpali sme aj v dobrých knihách a inšpirovali sa radami odborníkov na tému ako s deťmi komunikovať tak, aby boli spokojné obe strany.

Vaša žiadosť, teda to, čo od dieťaťa chcete, by malo byť jasné a jednoznačné. Skryté významy dieťa ešte nevie dešifrovať. Rovnako nepomáha, ani keď do príkazu zahrniete domnienku o tom, čo dieťa chce. Pretože to tak nemusí byť.

Príklad, ktorý nefunguje: „Poď do auta. Ja viem, že chceš ísť k babičke.“

Príklad, ktorý funguje: „Chcem, aby si šiel teraz do auta. Ideme k babičke.“

2. Viete, ako sa cíti?

Snažiť sa vžiť do kože dieťaťa vôbec nie je na škodu, naopak. No musíte byť fakt empatická a trafi ť jeho rozpoloženie. Keď sa to podarí, ušetríte si hádku, predídete zbytočnej frustrácii na oboch stranách a ešte môžete dosiahnuť, čo chcete.

Príklad, ktorý nefunguje: Dieťa si na raňajky želá čokoládový jogurt, ale v chladničke je iba jahodový. Samozrejme, že dieťa bude namietať. Ak poviete, že čokoládový nie je a musí zjesť to, čo je, strhne sa slovná prestrelka, v ktorej bude dieťa kričať „Ale ja chcem!“, vy budete kričať „Nemáme!“ a nikam sa nedostanete.

Príklad, ktorý funguje: „Zlatko, ja viem, že si mal veľkú chuť na čokoládový, žiaľ, teraz taký doma nemáme. Skús ochutnať jahodový, možno ti zachutí, tiež je sladký. A potom pôjdeme kúpiť čokoládový, dobre?“
<hr />

3. Jednoznačné dôsledky

Príkazy, za nesplnenie ktorých hrozí nepríjemný dôsledok, budú deti brať vážne iba vtedy, keď sa nebudete vyhrážať iba do vetra. Preto nikdy nesľubujte trest, ktorý nie ste schopná dodržať. Ak budete voliť VHODNÉ dôsledky (takú ti dám facku, že stena ti dá druhú, medzi ne nepatrí) a budete ich dodržiavať, bude to fungovať perfektne.

Príklad, ktorý nefunguje: Chystáte sa vysávať a v detskej izbe sú po zemi hračky. Požiadate dieťa, aby si ich upratalo, lebo inak ich budete musieť hodiť do koša alebo si izbu bude musieť povysávať samo. Poviete to raz, dvakrát, trikrát, a potom to vzdáte, pretože hračky sú stále na zemi, ale vy tak veľmi chcete mať čisto a potom pokoj! A tak ich odpracete vy, lebo vás to stojí menej energie ako ďalšie zbytočné príkazy. Dieťa si z toho urobí jediný záver: Aj tak nemusím nič robiť, lebo keď vydržím, urobí to mama.

Príklad, ktorý funguje: „Juraj, idem vysávať a tvoje hračky mi na zemi zavadzajú. Prosím ťa, poď si ich hneď upratať, aby na zemi nebolo nič, kým povysávam obývačku. Čo tam potom nájdem, skončí, žiaľ, v koši.“ A čo nájdete, to v koši skutočne bez zľutovania skončí. Jasné, že nemusíte drahé hračky odniesť aj do kontajnera, potajomky ich môžete odložiť a schovať. Ale Juraj by sa k nim už NIKDY nemal dostať. Radšej ich niekomu darujte. Keby ste si ich nechali, možno by ste nevyhodili peniaze von oknom, ale vaša autorita a dôveryhodnosť by klesli na nulu.
<hr />

Keď dieťa robí niečo, čo sa vám nepáči, neznamená to, že je zlé. Je dôležité rozlišovať človeka a jeho konanie. Keď budete len tak rozdávať nálepky ako Zlý, Neposlušný a Láskynehodný, nielenže nedosiahnete, aby sa situácie, ktoré sa vám nepáčia, neopakovali, ale ešte aj napáchate veľké škody na sebavedomí dieťaťa a v blízkej budúcnosti sa skutočne stane zlým, neposlušným a láskynehodným.

Príklad, ktorý nefunguje: Dieťa donieslo od kamaráta domov farbičky bez toho, aby si ich vypýtalo. A mama kričí: „Si zlý! Veď ty si zlodej! To snáď nie je možné, že ja vychovávam zlodeja?!“

Príklad, ktorý funguje: „Prečo si ukradol tie farbičky? Veď ty nie si zlodej? Brať druhým veci bez ich vedomia je neslušné a robia to iba hlúpi ľudia. Ty nie si hlúpy. Nabudúce sa radšej spýtaj, som si istá, že sa nejako dohodnete.“ 
<hr />

Určite sa vám už niekoľkokrát stalo, že ste niečo hovorili a dieťa vás buď vôbec nepočulo, alebo to púšťalo jedným uchom dnu a druhým von. Predídete tomu, keď si budete aktívne získavať jeho pozornosť. Oslovte ho menom, podíďte k nemu a požiadajte ho, aby sa na vás pozrelo (pri malých deťoch sa odporúča čupnúť si, aby ste mali oči v rovnakej výške), alebo sa ho dotknite.

Príklad, ktorý nefunguje: Dieťa sedí pred televízorom, vy v kuchyni umývate riad a kričíte: „Stačilo telky, vypni ju!“ Nič. Kričíte znova, o niečo hlasnejšie. Zase nič. A tak kričíte ešte niekoľkokrát, až hučíte ako siréna. Možno až vtedy dieťa zachytí, že od neho niečo chcete, ale nebude chápať, prečo ste taká vytočená.

Príklad, ktorý funguje: Prídete za dieťaťom do obývačky, dotknete sa jeho ramena a poviete: „Miška, môžeš na chvíľu?“ Miška k vám otočí hlavu a vtedy môžete predniesť svoju žiadosť: „Chcem, aby si vypla televízor. Je čas ísť do postele. Dobre?“ 
<hr />

O tom, že slová s predponou ne- fungujú žalostne, ste už určite počuli. Ale skutočne je to tak. Však ako by ste sa cítili, keby vám niekto (šéf, manžel, suseda) povedal Nerob to! Samozrejme, že zle. Dotknuto. Nepríjemne. Tak prečo to robiť dieťaťu? Všetko sa dá povedať bez záporu, chce to len trochu cviku, potom to pôjde automaticky.

Príklad, ktorý nefunguje: „Nebehaj po byte!“ Príklad, ktorý funguje: „Rado, behá sa vonku. Vnútri normálne kráčame.“ Možno aj vás vychovávali prísne a zaprisahali ste sa, že nebudete taká autoritatívna. chu do jeho situácie a so správnym prístupom bude riad umytý.

Príklad, ktorý funguje: Dajte dieťaťu časový limit, aby sa vyrovnalo s neblahým vývojom udalostí. Povedzte napríklad: „Majka, ešte desať minút sa zahraj, a potom by som chcela, aby si umyla riad, dobre?“ Pár minút pred uplynutím času pripomeňte: „Ešte dve minúty, okey?“ A keď čas uplynie a dieťa nepríde do kuchyne samo od seba, pokojne choďte za ním, chyťte ho za plece a povedzte: „Je čas umyť riad, Majka.“ 
<hr />

Keď od dieťaťa niečo žiadate, poproste ho, aby vám žiadosť zopakovalo. Tým sa uistíte, že vás počulo a nedovolíte mu ignorovať to.

Príklad, ktorý funguje: Mama: „Zopakuješ mi, prosím, čo od teba chcem?“ Dieťa: „Aby som si upratal hračky.“ Mama: „Áno, a rozumieš aj tomu, prečo to chcem, však?“ Dieťa: „Áno.“

Keď dieťa robí niečo, čo sa nepáči, ešte nemusí byť zlé

Výber pre vás

Keď dieťa robí niečo, čo sa nepáči, ešte nemusí byť zlé

Súvisiace články

Dieťa potrebuje pre správny vývoj váš čas

Pripravte svojmu školákovi zdravú desiatu

Výber pre vás